Juraj Šteňo: Súkromné nemocnice nie sú konkurenciou

 Juraj Šteňo: Súkromné nemocnice nie sú konkurenciou
04.09.2018
Výstavbu novej univerzitnej nemocnice treba spustiť čo najskôr. Myslia si to odborníci, ktorí sa spojili do pracovnej skupiny a tlačia na ministerstvo zdravotníctva, aby s projektom pohlo dopredu. "Našou motiváciou je, aby sa začalo stavať, aby zamestnanci univerzitných kliník mali perspektívu, že tam budú pracovať,“ povedal jeden z členov pracovnej skupiny, dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre neurochirurgiu profesor Juraj Šteňo.

Prečo ste sa rozhodli vyvinúť tlak na ministerstvo?
Máme záujem na tom, aby v Bratislave stála univerzitná nemocnica, v ktorej bude sústredená špičková zdravotná starostlivosť pre pacientov z celého Slovenska. Potrebujeme zariadenie, kde sa bude vykonávať multidisciplinárna starostlivosť, to znamená, že budú pod jednou strechou najerudovanejší odborníci. Je tiež veľmi dôležité pre vzdelávanie budúcich lekárov. Ak medik neuvidí špičkovú medicínu počas štúdia a špecialista počas prípravy, tak už sa s ňou neoboznámi nikde. Tieto výkony sa robia v univerzitných nemocniciach. Bojíme sa toho, aby nás neliečili nedoukovia, v horizonte desiatich rokov to môže byť realitou. Tiež je tu obava o personál. Ak sa postaví nemocnica, môže byť aj obložená mramorom, ale ak tam nebudú ľudia, ktorí držia úroveň zdravotnej starostlivosti, tak tam nebude nič. Potom nám nová nemocnica bude platná ako mŕtvemu teplý kabát.

Elitné výkony môže robiť aj súkromná nemocnica. Alebo nie?
Súkromné nemocnice nepovažujeme za konkurenciu, vítame spoluprácu s nimi a budeme radi, ak sa tam budú môcť vzdelávať mladí lekári. Ale súkromná nemocnica nemôže byť náhradou za univerzitnú. Univerzitná nemocnica realizuje také finančne nákladné výkony, ktoré privátna nebude robiť. Napríklad, operácie nádorov alebo cievnych malformácií (klbká chorobne vytváraných mozgových ciev, ktoré tam nemajú čo hľadať a môžu krvácať) v hĺbkových štruktúrach mozgu, v mozgovom kmeni alebo v rečových, pohybových či zrakových centrách predstavujú najšpičkovejšie výkony aj v rámci medzinárodného kontextu. To znamená, že vo svete ich robia len niektoré pracoviská. Tie sa v súkromnej nemocnici urobiť nedajú, pretože sú nezaplatiteľné. Zdravotné poisťovne finančne nákladné výkony nemusia uhradiť v plnej výške, a ani ich neuhrádzajú, to je bežné aj inde vo svete. Univerzitná starostlivosť je výnimočná, pretože sa ustavične zdokonaľuje tým, že sa v nej aplikujú najnovšie poznatky lekárskych vied.

Finančná skupina Penta sa netají tým, že chce špičkovú nemocnicu.
Nemáme nič proti súkromným nemocniciam. Ale poviem to na príklade. Nádor alebo cievna malformácia v mozgu sa dá odoperovať ekonomickym spôsobom a s menšími nákladmi s tým, že pacient po operácii má poruchu reči alebo pohybu, ťažkú a trvalú. Alebo sa môže odoperovať tak, že sa urobí drahá diagnostika, použije špeciálna látka, ktorá presne lokalizuje nádor alebo malformáciu. Jedna ampulka stojí 1 000 eur. Treba ešte prístroj na priamu elektrickú stimuláciu mozgových štruktúr a hlavových nervov, na registráciu evokovaných (vyvolaných) potenciálov, špecialistu neurológa-neurofyziológa a jeho asistenta, špičkového anestéziológa, logopéda na niekoľkodňovú predoperačnú prípravu pacienta aj počas samotnej operácie pri vedomí. Pred operáciou treba urobiť špeciálne vyšetrenie magnetickou rezonanciou na lokalizáciu rečových a pohybových centier a nervových dráh. To všetko si vyžaduje špičkových odborníkov, vyšetrenia aj operácie trvajú dlho, aj tým sú drahé. Prognóza je oveľa lepšia a pacient po operácii nemá neurologické poruchy. To všetko stojí veľké peniaze. Alebo sa to urobí bez uvedených vyšetrení a expertov. Výsledok bude samozrejme iný.

Čo robí vaša pracovná skupina pre to, aby sa urýchlila výstavba?
Lekári k nemocnici majú čo povedať, poznajú chod takýchto zariadení. Ministerstvo s odborníkmi z medicíny nerokovalo prakticky vôbec, a preto sme sa ako vedenie fakulty obrátili listom ešte v roku 2015 na ministra Viliama Čisláka. Potom sme boli prizvaní na rokovania o novej nemocnici, ktorá mala byť v tom čase realizovaná ešte formou PPP projektu, ale naše vyjadrenia nebral do úvahy nikto. Až na jednom stretnutí, na ktorom boli štyria zástupcovia vlády, generálny riaditeľ UNB, rektor Slovenskej zdravotníckej univerzity a ja ako dekan lekárskej fakulty. Vtedy zaznela z úst vtedajšieho podpredsedu a dnešného predsedu vlády Petra Pellegriniho otázka, prečo si lekári nenaprojektovali nemocnicu takú, akú potrebujú.

Čo ste mu povedali?
Že problém je ten, že nás nikto neberie vážne, nikto s nami nechce hovoriť. Dokonca sa doprosujeme, aby sme boli rešpektovaní. Na základe toho hneď po skončení riadiaceho výboru pre výstavbu novej nemocnice asi vo februári alebo v marci tohto roku si nás minister Tomáš Drucker (bolo to tesne pred koncom jeho ministrovania) zavolal. Povedal, aby sme si navrhli zástupcov pracovnej skupiny, ktorá bude zostavovať medicínsky plán.

S akými návrhmi ste prišli na ministerstvo?
Našou motiváciou bolo, aby sa aspoň niečo pohlo, aby sa nemocnica začala stavať tak, aby zamestnanci univerzitných kliník mali perspektívu, že tam budú pracovať a neodídu pracovať inde, do Hainburgu, do Nemecka alebo k súkromníkovi. Mali sme viacero požiadaviek, napríklad, aby univerzitná nemocnica mala aspoň 1 100 až 1 200 postelí, a nie 560 či 570, ako je to v pláne teraz. Aby tam boli všetky dôležité kliniky a aby bol zabezpečený multidisciplinárny charakter univerzitnej nemocnice.

Akceptovali teraz vaše pripomienky?
Preberali sme to aj na poslednom zasadnutí, kde už bola prítomná ministerka Andrea Kalavská. Bolo nám povedané, že koncept s približne 600 lôžkami schválila vláda a nie je možné meniť jej uznesenie. Takisto je naplánovaný objem finančných prostriedkov. Ak by mala mať nemocnica cez tisíc postelí, potom treba vypracovať nový materiál s novým uznesením vlády a celý projekt sa oneskorí podstatne viac. Nakoniec padli dva návrhy: buď to bude v dvoch etapách, alebo budeme na výstavbu čakať dlhšie. Tak sme si povedali, nech sa už vôbec niečo začne.

Takže bude nakoniec jedna univerzitná nemocnica na Rázsochách?
Pani ministerke sme oznámili svoje stanovisko, že výstavbu nemocnice vo dvoch etapách nepovažujeme za optimálnu. V záujme čo najvčasnejšej realizácie výstavby sme však pripravili návrh, t. j. rozdelenie lôžkovej kapacity do dvoch etáp. V prvej fáze by malo byť k dispozícii 675, v druhej ďalších 541 postelí. Dali sme si podmienky, aby bola štúdia výstavby druhej etapy predložená súčasne s projektom tej prvej, ktorý by už obsahoval aj výstavbu spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek pre obidve etapy. Aby sme mali nejakú záruku, že výstavba druhej etapy je myslená vážne. Ďalej požadujeme, aby do ukončenia výstavby prvej etapy bol bez zmeny zachovaný rozsah poskytovania zdravotnej starostlivosti vo všetkých súčasných nemocniciach UNB. To znamená, že dovtedy by sa žiadna z piatich nemocníc v Bratislave nemala zrušiť. Žiadali sme tiež, aby nám bol predložený komplexný materiál rekonštrukcie nemocnice Ružinov, ktorá je spomínaná ako druhá nosná nemocnica univerzitnej nemocnice. Dodnes ho nemáme.

Prečo nestačí 600 postelí?
Aby nemocnica bola komplexná, aby bola sebestačná v celej zdravotnej starostlivosti a nebola odkázaná na inú nemocnicu, alebo len v krajných prípadoch kvôli unikátnym výkonom, ktoré nemôže pokrývať každé zariadenie, napríklad Národný onkologický ústav alebo Národný ústav srdcových a cievnych chorôb. Musí tiež pokryť všetky odbory na komplexnú zdravotnú starostlivosť, pretože tam sa pripravujú budúci lekári aj špecialisti, a tí potrebujú dostatok pacientov. Šesťsto lôžok na výučbu je málo. Okrem toho neviem o univerzitnej nemocnici, ktorá by mala 560 či 570 postelí.

Zlatica Beňová, Pravda

Zdroj:
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/482870-steno-sukromne-nemocnice-nie-su-konkurenciou/

Foto:
Dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a hlavný odborník MZ SR pre neurochirurgiu Juraj Šteňo. Autor: Robert Hüttner, Pravda
Naspäť na aktuality