Lutherov protest posvätil aj biznis. Ako protestantská krajina mohlo byť Slovensko bohatšie

Lutherov protest posvätil aj biznis. Ako protestantská krajina mohlo byť Slovensko bohatšie
02.11.2017

Premena pevnej katolíckej hierarchie na podstatne rovnocennejšie cirkevné zoskupenie sa nemohla nepremietnuť aj do ďalších spoločenských sfér.

Takmer na deň presne pred päťsto rokmi pribil Martin Luther na dvere chrámu v nemeckom Wittenbergu 95 téz proti pomerom v cirkvi. A dôsledky tohto činu výrazne prekonali očakávania odbojného exmnícha. Navždy ním zmenil nielen tvár cirkvi, ale aj biznisu.

Keby sa protestantizmus na Slovensku rozšíril o čosi väčšmi, bola by naša krajina bohatšia. Hypotéza? Provokácia? Nuž, tak trochu jedno aj druhé. No nech nám to bratia katolíci odpustia, tvrdenia sociológov či politológov skutočne nahrávajú tejto teórii.

A neopierajú sa pritom len o slávnu prácu Maxa Webera Protestantská etika a duch kapitalizmu, ktorá podľa politológa Tomáša Zálešáka tvrdí v stručnosti toto: „Reformácia vytvorila istý druh systematizovanej vierouky, ktorá viedla k vytvoreniu istého druhu etiky, a keď tieto etické vzorce v danej spoločnosti, mohli – hoci nemuseli – pri spolupôsobení iných faktorov viesť k vzniku ,kapitalizmu‘.“

Bankári – evanjelici

Tak či inak, súvislosť medzi kapitalizmom a protestantizmom zreteľne vníma aj on sám. „Je isté, že zoznam krajín, v ktorých sa rozvíjal kapitalizmus a tiež demokratické zriadenia ,prvej vlny‘, obsahuje vysoký podiel krajín, v kultúre ktorých zohralo náboženstvo protestantských smerov prinajmenšom dôležitú, hoci nie exkluzívnu úlohu.“

​Môžeme sem zaradiť predovšetkým USA, oblasti Veľkej Británie a ďalšie anglicky hovoriace krajiny, oblasti Holandska, Švajčiarska, Škandináviu, určité oblasti Nemecka...

​To síce podľa Zálešákových slov neznamená, že demokracia a kapitalizmus nemohli vznikať aj inde, no predsa len mnohé nasvedčuje tomu, že v spomínaných štátoch došlo k blahodarnej súhre určitých faktorov. „A tiež sa zdá, že kapitalizmus má v protestantských oblastiach – najmä reformovanej vetvy – zvláštne kultúrne a morálne, dalo by sa povedať aj: moralistické zafarbenie. Vnímanie biznisu ako poslania zapadá do tohto vzorca,“ tvrdí.

Reformátor Martin Luther rozdelil kresťanov, nenávidel moslimov a židov chcel vyhnať
STARŠIE DEJINY
Reformátor Martin Luther rozdelil kresťanov, nenávidel moslimov a židov chcel vyhnať
​​Napokon, dosvedčuje to aj prax. Nemecký profesor ekonómie Horst Feldmann z britskej University of Bath vypracoval štúdiu na základe údajov z osemdesiatich krajín, z ktorej vyšlo, že vo Veľkej Británii, škandinávskych krajinách a USA je asi o šesť percent vyššia zamestnanosť – a v prípade žien dokonca o jedenásť – ako v ostatných vyspelých krajinách, kde prevláda katolícke či ortodoxné vierovyznanie.

Sociologička Soňa Szomolányi pre Hospodárske noviny pred pár rokmi dokonca podotkla i to, že „ľudia z týchto krajín tiež podstatne ťažšie prijímajú a viac trpia, keď ostanú nezamestnaní“.

​Aj v rámci prevažne katolíckeho Slovenska mal evanjelický prúd národného hnutia značný vplyv na hospodárske aktivity. „V národne slovenskom peňažníctve boli najsilnejšie Tatra banka a Slovenská banka, vedená rodinou Makovických, ktoré mali evanjelický charakter. Tie mali tiež najväčší záber v podnikateľských aktivitách, teda v zakladaní podnikov,“ vyjadril sa pre Hospodárske noviny historik Ľudovít Hallon.

Kde sa však čosi také v reformovanom kresťanstve vôbec vzalo? Prečo začalo biznis vnímať ako poslanie? Čo to ten Luther vlastne hlásal?

Svetský asketizmus

V prvom rade: pôvodne náboženský obsah slova „povolanie“ rozšíril na svetské činnosti, ktoré sa tým vyhlásili za bohumilé, ako podotýka Tomáš Zálešák. A za prostriedok, ktorý vedie k spáse, označil aj prácu. To bol veľký posun oproti v tom čase panujúcemu presvedčeniu, ktoré podľa Sone Szomolányi považovalo obchodnú aktivitu či akékoľvek zárodky podnikania za čosi nehodné.

Významnú rolu však zohrali aj myšlienky ďalšieho velikána reformácie, Jána Kalvína, ktorý – zjednodušene povedané – v duchu svojej teórie o podvojnej destinácii podnikateľský úspech chápal ako dôsledok Božej milosti a vyvolenosti.

„Viera vo vlastnú vyvolenosť a neustála kompulzívna snaha po potvrdení si tejto vyvolenosti viedli podľa Webera k rozšíreniu zvláštneho svetského asketizmu spojeného s racionalizovaným životným štýlom, pracovitosťou, obchodníckou poctivosťou, sporovlivosťou a reinvestíciám, skrátka: k akumulácii kapitálu,“ vracia sa Tomáš Zálešák k súvislostiam medzi protestantizmom a kapitalizmom, ako ich chápal priekopník tejto teórie.

​Zároveň však upozorňuje, že rozhodne to nemožno chápať tak, že Luther alebo Kalvín mali v úmysle vytvoriť kapitalizmus. „A už vôbec nie je pravda, že od ich vierouky vedie akási ,automatická‘ línia k spoločnosti kreditných kariet a hypermarketov. Ide o vývoj nezamýšľaných následkov, ktoré sa navyše nedostavili vždy, pokiaľ nepribudli iné faktory, napríklad potrebná hustota populácie a podobne.“

Na druhej strane Zálešák podotýka, že reformačné vyznania majú súvislosť aj so šírením demokracie. „Stačí si pripomenúť len tú vývojovú líniu, ktorá vedie od Lutherovej myšlienky univerzálneho kňazstva veriacich kresťanov k razantnému preorganizovaniu cirkevných zborov Jánom Kalvínom a jeho žiakmi. To, čo začína vo sfére duchovnej, sa následne s rastúcou mierou realizuje v oblastiach politických, právnych a ekonomických.“

Inými slovami, premena pevnej katolíckej hierarchie na podstatne rovnocennejšie cirkevné zoskupenie sa nemohla nepremietnuť aj do ďalších spoločenských sfér.

Revolučný vplyv myšlienok

A hoci väčšina expertov sa zhoduje na tom, že v súčasnosti už takmer nemožno hovoriť o priamom vplyve protestantských hodnôt na ekonomiku – keďže už len málokto verí, že tvrdá práca mu zaručí spásu – ekonomické rozdiely medzi bývalými katolíckymi a protestantskými baštami sa podľa sociologičky Szomolányi nedávno opäť zvýraznili: v súvislosti s ekonomickou krízou.

Príčinu vidí v tom, že hoci juhoeurópske krajiny po vstupe do Európske únie pre vonkajší tlak urobili posun v ekonomickom rozvoji, kultúrne normy a hodnoty, ktoré severoeurópske krajiny prirodzene vedú k poctivej práci, u nich jednoducho nie sú zakorenené.

„A tu nejde len o ekonomický rozmer v zmysle HDP, ale aj o kvalitu života, ktorý sa meria výškou korupcie, transparentnosti či konkurencieschopnosti. A v tejto oblasti zákonite dominujú protestantské krajiny.“ Argumenty, či v tom nezohrávajú rolu najmä rozdiely v mentalite, odbíja s tvrdením, že mentalita predsa vyrastá na podloží hodnôt.

Existujú však aj výnimky z načrtnutého pravidla. Napríklad Bavorsko, najprosperujúcejšia krajina Nemecka, je katolícke. Hoci časť expertov to zvádza na tvrdenie, že  jednoducho prevzalo hodnoty z prevažne protestantských nemeckých krajín, záležitosť môže byť zložitejšia. (Navyše, aj katolícke hodnoty majú biznisu čo ponúknuť: napríklad väčšiu mieru solidarity.)

A vôbec, realita je zaručene zložitejšia ako Weberova teória. Podľa Zálešáka však sotva môžeme poprieť, čo sme sa aj vďaka nej naučili: „Že myšlienky a kultúrne vzorce ,pracujú‘, že majú na správanie ľudí v ,materiálnej sfére‘ vplyv; a že tento vplyv môže byť revolučný.“

IVETA GRZNÁROVÁ

Zdroj:
https://history.hnonline.sk/starsie-dejiny/1056814-lutherov-protest-posvatil-aj-biznis-ako-protestantska-krajina-mohlo-byt-slovensko-bohatsie

Foto
Nemecký kazateľ Martin Luther pribil v roku 1517 na dvere chrámu vo Wittenbergu svojich 95 téz a spustil proces, ktorý viedol k rozkolu v cirkvi.
Zdroj: Wikimedia Commons
www.rusyn.sk
Naspäť na aktuality