Odbŷlo s’a 30-te zasidaňa menšŷnovoho vŷboru

Odbŷlo s’a 30-te zasidaňa menšŷnovoho vŷboru
06.09.2018

5-ho septembra 2018-ho roku v bratislavskim vladnim hoteli Borik prochodylo 30-te zasidaňa Vŷboru pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ. Zasidaňa odbŷlo s’a v zhodi iz novŷm Štatutom i por’adkom jidnaňa vŷboru, podľa kotroho maje menšŷnovŷj organ dvi komorŷ.

Na učastnŷch zasidaňa čekalo des’ať punktiv programu. Medži najvažnišŷ punktŷ naležala informacija o dijalnosty Fondu na pidporu kulturŷ narodnostnŷch menšŷn ci informacija o pryhotovľovaňu metodikŷ perepysu naseliňa u 2021-im roci, no vŷbor hovoryv i o pryhotovľovanim učebnyku, kotrŷj bŷ mav rosšŷryty znaňa škoľariv o narodnostnŷch menšŷnach na Slovakiji.

Z fondom ne suť menšŷnŷ spokijnŷ
Choc’ na zasidaňu ne bŷv učastnŷj Norbert Molnar, dyrektor Fondu na pidporu kulturŷ narodnostnŷch menšŷn, kotrŷj s’a za neučasť opravdav, predstavyteli menšŷn distaly informaciju o fungovaňu toj inštituciji, kotra zabezpečuje financovaňa menšŷnovoj kulturŷ.

Jak informovala učastnŷch robitnyčka fondu, ku 5-mu septembru 2018-ho roku bŷlo iz 1458 proektiv schvalenŷch pro všŷtkŷ menšŷnŷ dovjedna pidpysano lem 356 projektiv. Značiť lem tomu čislu projektiv vže bŷly zahnanŷ hrošŷ na realizaciju. Rusyňska menšŷna mala na 2018-ŷj rik schvalenŷch 134 projektiv, pidpysanŷch bŷlo zatľa lem 33. Pry tij informaciji treba spomjanuty, že v pidpysanŷch projektach, kotrŷ už majuť hrošŷ, ne je jakbač any jeden projekt z oblasty periodičnoj presŷ i medij, jakŷ dijuť cilorično. Projekt doteper’ ne maje pidpysanŷj dvotŷždennyk NN info Rusyn, radio rusyn FM, časopys Rusyn, hrošŷ zatľa ne pryšly any na dakotrŷ knyžkŷ ci na storinku rusyn.sk.

Lipše na tim ne suť any inšŷ menšŷnŷ. Madr’aьska narodnostna menšŷna mala ku tij dati iz 851 schvalenŷch projektiv vŷplačenŷch lem 88, rosijska menšŷna iz 25 projektiv lem 3, v katastrofičnim stani suť projektŷ poľskoj menšŷnŷ, kotra mala schvalenŷch 42 projektiv i maje vŷplačenŷ lem 3 projektŷ.

Na osnovi toho stanu členove menšŷn vŷrazyly velyku nespokijnosť z robotov fondu. Pryčinov takoj situaciji je v peršim šori personalne piddimenzovaňa inšituciji, koly na projektach robľať lem 4-ma robitnycy, z čoho 2-my suť na projektach maďar’skoj menšŷnŷ i 2-my na rešti projektiv, a tak samo i velyka bjurokracija kolo projektiv. Zato Vŷbor pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ pryjav uznesiňa, v kotrim okrim nespokijnosty apeluje na dyrektora i Spravnu radu Fondu na pidporu kulturŷ narodnostnŷch menšŷn, žebŷ zrobyla s’a naprava pryjaťom potribnŷch krokiv na uskoriňa aktualnoho procesu, i žebŷ v dalšim periodi personalno posylnyv s’a fond i sprostyv s’a administrativnŷj proces. Tak samo vŷbor apelovav na slovac’ku vladu, žebŷ pryjala dobrŷ legislativnŷ krokŷ z ciľom, žebŷ podobnŷ problemŷ ne povtor’aly s’a, vkľučno toho, žebŷ bŷly zroblenŷ sistemovŷ zminŷ.

Predstavyteľ rusyňskoj narodnostnoj menšŷnŷ u vŷbori Petro Medviď v plenumi znova vŷrazyv dumku, že funkčnŷm sistemovŷm krokom, kotrŷj bŷ zabezpečiv, žebŷ totŷ problemŷ z financijamy ne bŷly každŷj rik, je lem vŷtovirňa menšŷnovŷch samospravovaň. Predseda vŷboru, kotrŷm je upovnomočenŷj vladŷ Slovac’koj republikŷ pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ Laslo Bukovskŷj v diskusiji pidkreslyv, že fond išči ne je vŷprobovanŷj, kedže ide o novu inštituciju, kotra vŷnykla lem mynuvšŷj rik, i tak zatľa ne mož žadaty zr’adžiňa čohos’ novoho, a treba robyty na tim, žebŷ fond fungovav lipše.

O perepysi išči ne je vŷrišeno
Na vŷbori bŷla učastna i predstavyteľka Štatističnoho ur’adu Slovac’koj republikŷ Ľudmyla Іvančikova, kotra ifnormovala učastnŷch o stričach i roboti ekspertnoj grupŷ, jaka maje na starosty pryhotovliňa metodikŷ perepysu naseliňa u 2021-im roci.

Ekspertna grupa mala doteper’ 4 zasidaňa i robyť z dvoma konceptamy metodikŷ. Peršŷm konceptom je stara metodika chosnovana na Slovakiji doteper’, de čolovik zaznačiť prynaležnosť ku narodnosty – jednij. Druhŷm je umožniňa zaznačity sobi vece narodnostej. Tak samo grupa diskutovala o tim, jak zberaty danŷ o jazŷku, ci podľa staroj metodikŷ, de čolovik zaznačiť meteyrňskŷj jazŷk, abo buduť voprosŷ vstavlenŷ inšak.

Rusyňska narodnostna menšŷna maje v ekspertnij grupi svoju predstavyteľku Taňu Rundesovu, i Rusynŷ suť za tŷm, žebŷ metodika perepysu bŷla taka jak i doteper’ – jak v oblasty zberaňa danŷch o narodnosty, tak i v oblasty zberaňa danŷch o jazŷku. Taku koncepciju choče zachovaty i Štatistišnŷj ur’ad Slovac’koj republikŷ. Ur’ad upovnomočenoho pro narodnostnŷ menšŷnŷ prosadžue novu koncepciju, značiť možlyvosť zaznačity vece identit, inšak davaty voprosŷ o jazŷku.

Grupa oslovyla Štatističnŷ ur’adŷ v Čes’kij republici, Maďar’sku i Poľšči, de robyv s’a perepys podľa metodikŷ, jaka teper’ choče prosadyty s’a i na Slovakiji, už v mynulosty, z ciľom zdobŷty informaciji o jich skušenosťach z takov metodikov, i ci v nij buduť prodovžaty i v slidujučim perepysi. Totŷ informaciji buduť schosnovanŷ pry dalšim rišiňu o tim, jakŷm sposobom bude robyty s’a perepys na Slovakiji o try rokŷ.

Dalša striča ekspertnoj grupŷ maje bŷty v septembri. Rišiňa o tim, jakov metodikov bude robyty s’a perepys, musyť bŷty zroblene do kinc’a 2018-ho roku. O rezultatach jidnaň grupŷ buduť členove narodnostnoho vŷboru informovanŷ na dalšim zasidaňu, kotre odbude s’a v novembri. Pokľa s’a prystupyť ku novij koncepciji, menšŷnŷ čekať dalša robota, žebŷ zrobyty osvitu meži ľudmy svojoj narodnosty, bude treba pojasnyty jim, jak pravylno vŷpovňaty dokumentŷ perepysu, žebŷ kolo toho ne bŷv chaos i ne skinčiv perepys naseliňa pro dakotrŷ menšŷnŷ stratamy na kiľkosty zavďakŷ neporozumliňu voprosiv žŷteliv.

Kritika učebnyka
Členove vŷboru zdobŷly na zasidaňa i informaciju o pryhotovľovanim učebnyku Poznakomme s’a, narodnostnŷ menšŷnŷ (Zoznámme sa, národnostné menšiny). Aktualnu verziju, kotra bŷ mala ity na schvaliňa, vkazala učastnŷm Marija Prekop, generalna dyrektorka Sekciji narodnostnoj i inkluzivnoj osvitŷ, kotra je pid Ministerstvom školstva, naukŷ, doslidžiňa i športu Slovac’koj republikŷ.

Jak informovala Marija Prekop, učebnyk, kotrŷj mav bŷty pro škoľariv osnovnŷch škol, vďaka tomu, že bŷv napysanŷj skladnŷm jazŷkom i textŷ ne zodpovidajuť tomu, žebŷ bŷly pro ditej takoho viku, bŷ mav nakonec’ staty lem pryručnykom pro učiteliv, iz kotroho buduť škoľariv učity o menšŷnach. Pro škoľariv bŷ maly pizniše bŷty zroblenŷ na osnovi knyžkŷ roboči lystŷ.

Z tekstamy v učebnyku, kotrŷj teper’ maje staty lem pryručnykom pro pedagogiv, mala problem maďar’ska, chorvaťska menšŷna i Rusynŷ.

Jak pryomjanuv Petro Medviď, choc’ bŷly profesorom Pavlom Robertom Magočijom i Annov Pliškovov, jakŷ zodpovidaly za text o Rusynach, zahnanŷ kritičnŷ poznačkŷ odnosno textu o Ukrajinc’ach, kotrŷj bŷv zroblenŷj iz textiv Miroslava Spopolygŷ, ne všŷtkŷ bŷly calkom akceptovanŷ. Ku textam kritično vŷrazyla s’a i Slovac’ka akademija nauk, naperek tomu holovno v speredslovi učebnyka najdeme riznŷ kontroverziji. Rusynŷ i Ukrajinci majuť v knyžci okremŷ kapitolŷ, no na začatku knyžkŷ možeme vyditi jeden abzac o „Rusynach i Ukrajinc’ach“ na Slovakiji, choc’ všŷtkŷ ostatni menšŷnŷ majuť okremŷ abzaci, dočitame s’a, že totŷ menšŷnŷ „suť jednoho pochodžiňa“ i pid tŷm mož vydity mapu naseliňa „Rusyniv i Ukrajinciv“, bo jak pyše avtor speredslova „ne mož točno vstanovyty lem rusyňskŷ i lem ukrajiňskŷ sela“.

Predstavyteľ rusyňskoj menšŷnŷ poviv, že pokľa bŷ knyžka, kotra maje učity o menšŷnach dity, vŷšla v takij podobi, kotra prezentuje lož, ukrajinizačnu politiku odnosno Rusyniv, kotra prezentuje štos’, što ne je v zhodi z legislativov Slovakiji, jaka pryznavať dvi okremŷ menšŷnŷ –  Rusyniv i Ukrajinciv, Rusynŷ buduť proty toho protestovaty i buduť žadaty sťahnuťa takoho učebnyka zo škol. Navspak, predstavyteľ ukrajiňskoj menšŷnŷ Pavlo Bogdan poviv, že vopros Rusyniv i Ukrajinciv je lem pryjate „politikum“, ale „nauka hovoryť inšak“. Medviď Bogdanovy pryomjanuv, že nauka hovoryť toto same, bo kritične stanovysko ku takomu textu dala i Slovac’ka akademija nauk.

Na osnovi diskusiji Marija Prekop pryobic’ala, že členam vŷboru bude zahnanŷj cilŷj text aktualnoj verziji knyžkŷ i buduť hodnŷ išči pered tŷm, jak s’a učebnyk schvalyť, daty propoziciji na orapvu textu.

Hovorylo s’a o striči z predstavyteľamy narodnostnŷch muzejiv
Vŷbor tak samo na zasidaňu projidnav i vz’av do vidoma Іnformaciju o povniňu Akčnoho planu ochoronŷ prav osob, kotrŷ prynaležať ku narodnostnŷm menšŷnam i etničnŷm grupam na Slovakiji na rokŷ 2016 – 2020. V ramkach punktu Rizne bŷla projidnana iformacija o procesi i pryhotovliňa Spravŷ o stani chosnovaňa jazŷkiv narodnostnŷch menšŷn.

Jak bŷly členove vŷboru informovanŷ, dňa 26-ho septemra odbude s’a striča predstavyteliv narodnostnŷch menšŷn z generalnŷm dyrektorom Slovac’koho narodnoho muzeju i dyrektoramy okremŷch narodnostnŷch muzejiv za učasty upovnomočenoho pro menšŷnŷ, žebŷ obhovoryty problematiku tŷch muzejiv. Striču naplanovav Laslo Bukovskŷj na osnovi žadaň iz boku menšŷn, kotrŷ vŷrazyly nespokijnosť z fungovaňom svojich muzejiv i choťať realnŷ rišiňa i zminŷ. Za rusyňsku narodnostnu menšŷnu bude na striči braty učasť Jan Lypyňskŷj, kotrŷj je členom – zastupnykom u vŷbori. Lypyňskŷj bŷv na striču proponovanŷj členamy vŷboru Petrom Medviďom i Milanom Janom Pilipom.

Žridlo:
http://www.lem.fm/odbyilo-sya-30-te-zasidanya-menshyinovogo-vyiboru/
www.rusyn.sk
Naspäť na aktuality