Odbŷlo s’a dalše zasidaňa narodnostnoho vŷboru

Obhovoryly s’a koncepčnŷ materialŷ.  Menšŷnŷ buduť rychtovaty svoju ocinku stanu.

V ponediľok 6-ho marca 2023-ho roku v bratislavskim vladnim hoteli Bôrik odbŷlo s’a 48-me zasidaňa Vŷboru pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ Radŷ vladŷ Slovac’koj republikŷ pro ľuďskŷ prava, narodnostnŷ menšŷnŷ i rodovu rivnosť.

Іšlo o perše tohorične zasidaňa vŷboru. Na programi bŷlo devjať punktiv, kotrŷma predstavyteli menšŷn maly zanymaty s’a. Medži inšŷm i rychtovaňom ocinkŷ o stani narodnostno školstva, kulturŷ i jazŷka za period rokiv 2021 i 2022.

Fond perenesenŷj
Na programi ponediľkoho zasidaňa mala bŷty i tema o roboti Fondu na pidporu kulturŷ narodnostnŷch menšŷn za 2022-ŷj rik. Členove narodnosto vŷboru distaly pered zasidaňom material, kotrŷj pryhotovyla dyrektorka fondu Alena Kotvanova, no punkt nakonec’ perenis s’a na dalše zasidaňa.

Pryčinov bŷlo opravdaňa dyrektorkŷ z učasty na zasidaňu iz zdravotnŷch pryčin. Predstavyteli menšŷn ne chotily bisidovaty o peredkladanim materiali bez jij učasty.

No o fondi bisidovalo s’a i tak, bo na poperednim zasidaňu distav predseda vŷboru, kotrŷm je upovnomočenŷj vladŷ Slovac’koj republikŷ pro narodnostnŷ menšŷnŷ Laslo Bukovskŷj zadaču, žebŷ stvoryv roboču grupu i zorganizovav striču z dyrektorkov fondu.

Temov maly bŷty požadavkŷ, kotrŷ majuť menšŷnŷ odnosno fungovaňa fondu.

Jak informovav Bukovskŷj, taka striča zorganizovala s’a v poperednim tŷždno pered zasidaňom. Dyrektorka fondu potverdyla, že uskoriňa schvaľovaňa i vŷplačaňa dotacij bŷ s’a mohlo dos’ahnuty tŷm, že bŷ vŷzvŷ na slidujučij rik bŷly vŷpysanŷ ne v decembri ci januari, ale už v avgusti abo septemeri.

No jednočasno bŷly predstavyteli menšŷn informovanŷ i o tim, že všŷtkŷ dalšŷ požadavkŷ – fungovaňa fachovŷch rad itd., je mož rišŷty lem zminov zakona o fondi, ne rišiňom vedžiňa fondu. Značiť, žadnŷ zminŷ ne perejduť bez toho, žebŷ s’a totŷ spravŷ distaly do novelizaciji zakona, za kotru bŷ musyv zaholosovaty parlament.

Іnformacija o monitoringu
Predstavyteľka Ministerstva zahraničnŷch dil Slovac’koj republikŷ i evropskŷch sprav SR Barbara Іlkova odprezentovala na zasidaňu Spravu o prochodžiňu i rezultatach pjatoho kola monitorovaňa implementaciji Ramkovoho dohovoru na ochranu narodnostnŷch menšŷn v Slovac’kij republici.

Takŷj monitoring, kotrŷj s’a robyť periodično, stanovľuje, v kotrŷch oblasťach maje Slovakija zlipšŷty prava narodnostnŷch menšŷn.

Dokument, kotrŷj distaly i členove vŷboru peredom, bŷv predmetom medžirezortnoho prypominkovoho procesu i bude punktom programu slidujučoho zasidaňa Radŷ vladŷ Slovac’koj republikŷ pro ľuďskŷ prava, narodnostnŷ menšŷnŷ i rodovu rivnosť. Vŷbor dokument jednoholosno schvalyv.

V dokumenti z monitoringu najdeme napryklad takŷ rekomendaciji, že s’a maje zlipšŷty efektivita mechanizmu na pidporu kulturŷ narodnostnŷch mešŷn, i jednočasno s’a majuť braty do uvahŷ potrebŷ kilkosťov malŷch mešnŷn. Tak samo s’a rekomenduje pidpora osvitŷ v jazŷkach narodnostnŷch menšŷn, holovno rusyňskoho i ukrajiňskoho jazŷka.

Mnoho rekomendacij v dokumenti z monitoringu dotuľať s’a holovno problem, kotrŷ suť povjazanŷ z romskov menšŷnov.

Z vŷsŷlaňom RTVS ne je calkom spokijnosť
Na zasidaňu projidnala s’a i Sprava o narodnostnim vŷsŷlaňu za 2022-ŷj rik. Totu peredkladav Dyrektor narodnostnoho vŷsŷlaňa RTVS (Radija i televiziji Slovakiji) Attila Lovas.

Lovas medži inšŷm spomjanuv, že s’a prodovžuje v napovňovaňu faz Koncepciji narodnostnoho vŷsŷlaňa z 2020-ho roku, a tak samo i to, že od avgusta 2022-ho roku je nova legislativa, kotra novelizovala ustanovliňa zakona o RTVS, i nar’adyla zvekšovaňa časovoj dotaciji narodnostnoho vŷsŷlaňa na rokŷ 2022, 2023 i 2024.

Pry tim punkti predstavyteli menšŷn, vkľučno rusyňskoj, vŷslovyly nespokijnosť z prezentovanŷm materialom.

Zvernuly uvahu napryklad na to, že i keď v prypadi televiznoho vŷsŷlaňa dišlo ku zvekšiňu časovoj dotaciji, zistaly nedorišenŷ problemŷ. Peršŷm je to, že i pry zvekšiňu dotaciji ne zvekšŷly s’a personalnŷ džerela, i tak totŷ samŷ ľudy mus’ať vŷrabľaty vece programu, što može oddzerkaľovaty s’a na jakosty.

Tak samo s’a zvernula uvaha na to, že narodnostne vŷsŷlaňa v televiziji ide rano po vos’mij hodyni, i je voprosom, pro koho toto vŷsŷlaňa v takim časi maje bŷty, ci ne ide lem o napovniňa obojazku z boku RTVS pro forma.

Problemov je i povtoriňa tŷch programiv. Pokľa funfovav televiznŷj okruh Trojka, povtoriňa išlo tam popolidne na druhŷj deň. Tak samo sam Lovas prezentovav v mynulosty koncepciju, že keď bude maty televizija pjať okruhiv, narodnostne vŷsŷlaňa pide do lipšŷch časiv i bude napovňaty program okruhu Dvojka.

No po zrušiňu okruhu Trojka novŷm generalnŷm dyrektorom RTVS zistaly znova lem štyry okruhŷ televiziji i povtoriňa narodnostnŷch programiv ide v noči i perspektiva rozšŷriňa ci lipšoho času vŷsŷlaňa s’a tŷm stala ne barz realnov.

Znova bisidovalo s’a i o vŷsŷlaňu v radiju, de tak samo ne stalo realitov to, što hovoryv Lovas pered vece jak rokom, že buduť fungovaty digitalnŷ frekvenciji DAB+, a tam bude i narodnostnŷj okruh.

Rusyňskŷ predstavyteli prypomjanuly i to, že dokinc’a dodnes’ ne je posylnena personalno rusyňska redakcija, što bŷlo davno obic’ane, i tim redaktoriv je dopovnenŷj eksternŷm redaktorom, kotrŷj prytim robyť totu samu robotu, što internŷ redaktorŷ.

І dalšŷ menšŷnŷ skaržŷly s’a na časŷ vŷsŷlaňa i časovu dotaciju pro svoje vŷsŷlaňa, ci na personalne piddimenzovaňa redakcij.

Attila Lovas informovav i o tim, že znova maje s’a prystupyty ku jednotnomu vedžiňu narodnostnoho vŷsŷlaňa z Bratislavŷ. Košŷc’ke študio tak znova bude zaležne od holovnoho mista, što menŷŷnŷ tŷž ne pryjaly barz pozitivno.

Narodnostnŷch sel i mist je vece
Predseda vŷboru Bukovskŷj infomrovav i o poslidnich principialnŷch uznesiňach vladŷ, kotrŷ majuť pozitivnŷj vplyv na aplikaciju menšŷnovŷch jazŷkovŷch prav.

Kinc’om mynuvnošoho roku vlada schvalyla Spravu o chosnovaňu jazŷkiv narodnostnŷch menšŷn za period rokiv 2021 i 2022. Toto uznesiňa klade vedučomu Ur’adu vladŷ SR i upovnomočenomu pro narodnostnŷ menšŷnŷ stvoryty finančnŷj pidpornŷj mechanizm na kompenzaciju vŷtrat vŷnyknutŷch pry aplikaciji Evropskoj chartŷ regionalnŷch i menšŷnovŷch jazŷkiv a menšŷnovoho jazŷkovoho zakona.

Odpovidnŷm členam vladŷ klade obovjazok pidňaty uroveň kompetenčnoho jazŷkovoho navčaňa robitnykiv u menšŷnovŷch jazŷkach, i pryjaty krokŷ na odstoroniňa nedostatkiv.

Kinc’om januara vlada schvalyla Nar’adžiňa vladŷ Slovac’koj republikŷ, kotrŷm vŷdaje s’a spysok sel i mist, v kotrŷch hraždanŷ Slovac’koj republikŷ, jakŷ naležať ku narodnostnij menšŷni, tvor’ať najmenše 15 procent naseliňa.

Nove nar’adžiňa reflektuje novelizovanŷj menšŷnovŷj jazŷkovŷj zakon z roku 2011, a tak samo rezultatŷ spysovaňa žŷteliv z roku 2021. Platne je toto nar’adžiňa od 1-ho marca toho roku. Prypomyname, že keď doteper’ bŷlo na Slovakiji 638 sel i mist, de mož bŷlo chosnovaty menšŷnovŷj jazŷk, teper’ jich je o 125 vece. Rusynŷ už majuť cilkovo 154 sel i mist, o 88 vece v porivnaňu z poperednim periodom.

Menšŷnŷ buduť pysaty ocinku
Bukovskŷj informovav vŷbor, že joho ur’ad bude v najblyzšim časi pryhotovľovaty Ociňujuču spravu Vŷboru pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ o pidpori kultur narodnostnŷch menšŷn, stani narodnostnoho školstva, i chosnovaňu jazŷkiv narodnostnŷch menšŷn za period rokiv 2021 i 2022.

V tim roci paralelno buduť rychtovaty jednako zamir’anŷj dokument i predstavyteli narodnostnŷch menšŷn. O tim punkti bŷla dovha diskuija. Časť predstavyteliv menšŷn zvertala uvahu na to, že totŷ ocinkŷ suť mnohoraz daremnov robotov, kotru nychto z kompetentnŷch organiv ne bere do uvahŷ pry svojich krokach.

Tak samo s’a zvernula uvaha na to, ci to ne duplikacija robotŷ z tŷm, ku čomu je obovjazanŷj Ur’ad upovnomočeenoho vladŷ SR pro narodnostnŷ menšŷnŷ, i ci bŷ taku ocinku ne bŷlo lipše robyty v kooperaciji jak jeden dokument, prypadno, ci bŷ ne bŷlo lipše robyty ocinku z boku menšŷn až dalšŷj rik, žebŷ s’a totŷ ocinkŷ čer’aly.

Nakonec’ s’a vekšŷnov holosiv vŷrišŷlo, že zatľa zistavať s’a pry starim sposobi, i menšŷnŷ tak samo pryhotovľať tot rik svoju ocinku z tŷm, že bude s’a hľadaty možlyvosť zminŷ štatutu vŷboru, v kotrim je dvorična ocinka z boku menšŷn zapysana.

Vŷbor bŷv informovanŷj i o tim že vjetnamska komunita na Slovakiji je na najlipšij puty staty oficialnov menšŷnov, keďže už i podľa Slovac’koj akademiji nauk spovňať špecifikaciji, žebŷ ňov bŷty. Jednakŷ namahaŷ i posudžovaňa z boku Slovac’koj akademiji nauk prochoďať i v odnošiňu ku guraľskij komuniti.

Najblyzše zasidaňa Vŷboru pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ odbude s’a v mis’aci maj.

Petro Medviď, 7.3.2023

Žridlo:
https://www.lem.fm/odbylo-sya-dalshe-zasidanya-narodnostnoho-vyboru-obhovorili-sya-kontsepchny-materialy/