Odbŷlo s’a dalše zasidaňa narodnostnoho vŷboru

07.03.2023


Obhovoryly s’a koncepčnŷ materialŷ.  Menšŷnŷ buduť rychtovaty svoju ocinku stanu.

V ponediľok 6-ho marca 2023-ho roku v bratislavskim vladnim hoteli Bôrik odbŷlo s’a 48-me zasidaňa Vŷboru pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ Radŷ vladŷ Slovac’koj republikŷ pro ľuďskŷ prava, narodnostnŷ menšŷnŷ i rodovu rivnosť.

Іšlo o perše tohorične zasidaňa vŷboru. Na programi bŷlo devjať punktiv, kotrŷma predstavyteli menšŷn maly zanymaty s’a. Medži inšŷm i rychtovaňom ocinkŷ o stani narodnostno školstva, kulturŷ i jazŷka za period rokiv 2021 i 2022.

Fond perenesenŷj
Na programi ponediľkoho zasidaňa mala bŷty i tema o roboti Fondu na pidporu kulturŷ narodnostnŷch menšŷn za 2022-ŷj rik. Členove narodnosto vŷboru distaly pered zasidaňom material, kotrŷj pryhotovyla dyrektorka fondu Alena Kotvanova, no punkt nakonec’ perenis s’a na dalše zasidaňa.

Pryčinov bŷlo opravdaňa dyrektorkŷ z učasty na zasidaňu iz zdravotnŷch pryčin. Predstavyteli menšŷn ne chotily bisidovaty o peredkladanim materiali bez jij učasty.

No o fondi bisidovalo s’a i tak, bo na poperednim zasidaňu distav predseda vŷboru, kotrŷm je upovnomočenŷj vladŷ Slovac’koj republikŷ pro narodnostnŷ menšŷnŷ Laslo Bukovskŷj zadaču, žebŷ stvoryv roboču grupu i zorganizovav striču z dyrektorkov fondu.

Temov maly bŷty požadavkŷ, kotrŷ majuť menšŷnŷ odnosno fungovaňa fondu.

Jak informovav Bukovskŷj, taka striča zorganizovala s’a v poperednim tŷždno pered zasidaňom. Dyrektorka fondu potverdyla, že uskoriňa schvaľovaňa i vŷplačaňa dotacij bŷ s’a mohlo dos’ahnuty tŷm, že bŷ vŷzvŷ na slidujučij rik bŷly vŷpysanŷ ne v decembri ci januari, ale už v avgusti abo septemeri.

No jednočasno bŷly predstavyteli menšŷn informovanŷ i o tim, že všŷtkŷ dalšŷ požadavkŷ – fungovaňa fachovŷch rad itd., je mož rišŷty lem zminov zakona o fondi, ne rišiňom vedžiňa fondu. Značiť, žadnŷ zminŷ ne perejduť bez toho, žebŷ s’a totŷ spravŷ distaly do novelizaciji zakona, za kotru bŷ musyv zaholosovaty parlament.

Іnformacija o monitoringu
Predstavyteľka Ministerstva zahraničnŷch dil Slovac’koj republikŷ i evropskŷch sprav SR Barbara Іlkova odprezentovala na zasidaňu Spravu o prochodžiňu i rezultatach pjatoho kola monitorovaňa implementaciji Ramkovoho dohovoru na ochranu narodnostnŷch menšŷn v Slovac’kij republici.

Takŷj monitoring, kotrŷj s’a robyť periodično, stanovľuje, v kotrŷch oblasťach maje Slovakija zlipšŷty prava narodnostnŷch menšŷn.

Dokument, kotrŷj distaly i členove vŷboru peredom, bŷv predmetom medžirezortnoho prypominkovoho procesu i bude punktom programu slidujučoho zasidaňa Radŷ vladŷ Slovac’koj republikŷ pro ľuďskŷ prava, narodnostnŷ menšŷnŷ i rodovu rivnosť. Vŷbor dokument jednoholosno schvalyv.

V dokumenti z monitoringu najdeme napryklad takŷ rekomendaciji, že s’a maje zlipšŷty efektivita mechanizmu na pidporu kulturŷ narodnostnŷch mešŷn, i jednočasno s’a majuť braty do uvahŷ potrebŷ kilkosťov malŷch mešnŷn. Tak samo s’a rekomenduje pidpora osvitŷ v jazŷkach narodnostnŷch menšŷn, holovno rusyňskoho i ukrajiňskoho jazŷka.

Mnoho rekomendacij v dokumenti z monitoringu dotuľať s’a holovno problem, kotrŷ suť povjazanŷ z romskov menšŷnov.

Z vŷsŷlaňom RTVS ne je calkom spokijnosť
Na zasidaňu projidnala s’a i Sprava o narodnostnim vŷsŷlaňu za 2022-ŷj rik. Totu peredkladav Dyrektor narodnostnoho vŷsŷlaňa RTVS (Radija i televiziji Slovakiji) Attila Lovas.

Lovas medži inšŷm spomjanuv, že s’a prodovžuje v napovňovaňu faz Koncepciji narodnostnoho vŷsŷlaňa z 2020-ho roku, a tak samo i to, že od avgusta 2022-ho roku je nova legislativa, kotra novelizovala ustanovliňa zakona o RTVS, i nar’adyla zvekšovaňa časovoj dotaciji narodnostnoho vŷsŷlaňa na rokŷ 2022, 2023 i 2024.

Pry tim punkti predstavyteli menšŷn, vkľučno rusyňskoj, vŷslovyly nespokijnosť z prezentovanŷm materialom.

Zvernuly uvahu napryklad na to, že i keď v prypadi televiznoho vŷsŷlaňa dišlo ku zvekšiňu časovoj dotaciji, zistaly nedorišenŷ problemŷ. Peršŷm je to, že i pry zvekšiňu dotaciji ne zvekšŷly s’a personalnŷ džerela, i tak totŷ samŷ ľudy mus’ať vŷrabľaty vece programu, što može oddzerkaľovaty s’a na jakosty.

Tak samo s’a zvernula uvaha na to, že narodnostne vŷsŷlaňa v televiziji ide rano po vos’mij hodyni, i je voprosom, pro koho toto vŷsŷlaňa v takim časi maje bŷty, ci ne ide lem o napovniňa obojazku z boku RTVS pro forma.

Problemov je i povtoriňa tŷch programiv. Pokľa funfovav televiznŷj okruh Trojka, povtoriňa išlo tam popolidne na druhŷj deň. Tak samo sam Lovas prezentovav v mynulosty koncepciju, že keď bude maty televizija pjať okruhiv, narodnostne vŷsŷlaňa pide do lipšŷch časiv i bude napovňaty program okruhu Dvojka.

No po zrušiňu okruhu Trojka novŷm generalnŷm dyrektorom RTVS zistaly znova lem štyry okruhŷ televiziji i povtoriňa narodnostnŷch programiv ide v noči i perspektiva rozšŷriňa ci lipšoho času vŷsŷlaňa s’a tŷm stala ne barz realnov.

Znova bisidovalo s’a i o vŷsŷlaňu v radiju, de tak samo ne stalo realitov to, što hovoryv Lovas pered vece jak rokom, že buduť fungovaty digitalnŷ frekvenciji DAB+, a tam bude i narodnostnŷj okruh.

Rusyňskŷ predstavyteli prypomjanuly i to, že dokinc’a dodnes’ ne je posylnena personalno rusyňska redakcija, što bŷlo davno obic’ane, i tim redaktoriv je dopovnenŷj eksternŷm redaktorom, kotrŷj prytim robyť totu samu robotu, što internŷ redaktorŷ.

І dalšŷ menšŷnŷ skaržŷly s’a na časŷ vŷsŷlaňa i časovu dotaciju pro svoje vŷsŷlaňa, ci na personalne piddimenzovaňa redakcij.

Attila Lovas informovav i o tim, že znova maje s’a prystupyty ku jednotnomu vedžiňu narodnostnoho vŷsŷlaňa z Bratislavŷ. Košŷc’ke študio tak znova bude zaležne od holovnoho mista, što menŷŷnŷ tŷž ne pryjaly barz pozitivno.

Narodnostnŷch sel i mist je vece
Predseda vŷboru Bukovskŷj infomrovav i o poslidnich principialnŷch uznesiňach vladŷ, kotrŷ majuť pozitivnŷj vplyv na aplikaciju menšŷnovŷch jazŷkovŷch prav.

Kinc’om mynuvnošoho roku vlada schvalyla Spravu o chosnovaňu jazŷkiv narodnostnŷch menšŷn za period rokiv 2021 i 2022. Toto uznesiňa klade vedučomu Ur’adu vladŷ SR i upovnomočenomu pro narodnostnŷ menšŷnŷ stvoryty finančnŷj pidpornŷj mechanizm na kompenzaciju vŷtrat vŷnyknutŷch pry aplikaciji Evropskoj chartŷ regionalnŷch i menšŷnovŷch jazŷkiv a menšŷnovoho jazŷkovoho zakona.

Odpovidnŷm členam vladŷ klade obovjazok pidňaty uroveň kompetenčnoho jazŷkovoho navčaňa robitnykiv u menšŷnovŷch jazŷkach, i pryjaty krokŷ na odstoroniňa nedostatkiv.

Kinc’om januara vlada schvalyla Nar’adžiňa vladŷ Slovac’koj republikŷ, kotrŷm vŷdaje s’a spysok sel i mist, v kotrŷch hraždanŷ Slovac’koj republikŷ, jakŷ naležať ku narodnostnij menšŷni, tvor’ať najmenše 15 procent naseliňa.

Nove nar’adžiňa reflektuje novelizovanŷj menšŷnovŷj jazŷkovŷj zakon z roku 2011, a tak samo rezultatŷ spysovaňa žŷteliv z roku 2021. Platne je toto nar’adžiňa od 1-ho marca toho roku. Prypomyname, že keď doteper’ bŷlo na Slovakiji 638 sel i mist, de mož bŷlo chosnovaty menšŷnovŷj jazŷk, teper’ jich je o 125 vece. Rusynŷ už majuť cilkovo 154 sel i mist, o 88 vece v porivnaňu z poperednim periodom.

Menšŷnŷ buduť pysaty ocinku
Bukovskŷj informovav vŷbor, že joho ur’ad bude v najblyzšim časi pryhotovľovaty Ociňujuču spravu Vŷboru pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ o pidpori kultur narodnostnŷch menšŷn, stani narodnostnoho školstva, i chosnovaňu jazŷkiv narodnostnŷch menšŷn za period rokiv 2021 i 2022.

V tim roci paralelno buduť rychtovaty jednako zamir’anŷj dokument i predstavyteli narodnostnŷch menšŷn. O tim punkti bŷla dovha diskuija. Časť predstavyteliv menšŷn zvertala uvahu na to, že totŷ ocinkŷ suť mnohoraz daremnov robotov, kotru nychto z kompetentnŷch organiv ne bere do uvahŷ pry svojich krokach.

Tak samo s’a zvernula uvaha na to, ci to ne duplikacija robotŷ z tŷm, ku čomu je obovjazanŷj Ur’ad upovnomočeenoho vladŷ SR pro narodnostnŷ menšŷnŷ, i ci bŷ taku ocinku ne bŷlo lipše robyty v kooperaciji jak jeden dokument, prypadno, ci bŷ ne bŷlo lipše robyty ocinku z boku menšŷn až dalšŷj rik, žebŷ s’a totŷ ocinkŷ čer’aly.

Nakonec’ s’a vekšŷnov holosiv vŷrišŷlo, že zatľa zistavať s’a pry starim sposobi, i menšŷnŷ tak samo pryhotovľať tot rik svoju ocinku z tŷm, že bude s’a hľadaty možlyvosť zminŷ štatutu vŷboru, v kotrim je dvorična ocinka z boku menšŷn zapysana.

Vŷbor bŷv informovanŷj i o tim že vjetnamska komunita na Slovakiji je na najlipšij puty staty oficialnov menšŷnov, keďže už i podľa Slovac’koj akademiji nauk spovňať špecifikaciji, žebŷ ňov bŷty. Jednakŷ namahaŷ i posudžovaňa z boku Slovac’koj akademiji nauk prochoďať i v odnošiňu ku guraľskij komuniti.

Najblyzše zasidaňa Vŷboru pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ odbude s’a v mis’aci maj.

Petro Medviď, 7.3.2023

Žridlo:
https://www.lem.fm/odbylo-sya-dalshe-zasidanya-narodnostnoho-vyboru-obhovorili-sya-kontsepchny-materialy/

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2023

2% z Vašich daní. Uchádzame sa o Vašu priazeň

Združenie  inteligencie Rusínov  Slovenska IČO: 31 770 746 právna  forma:  občianske  združenie IBAN: SK5509000000005146855776  kontakt:  rusyn@centrum.sk    Oblasť pôsobenia: kultúra, kultúrno-osvetová činnosť  ******* Informácie o u…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.03.2023

Seriál STALO SA PRED 105 ROKMI (a)...

105. VÝROČIE VZNIKU SPOLOČNÉHO ŠTÁTU ČECHOV, SLOVÁKOV A RUSÍNOV.  VERSAILLSKA MIEROVÁ ZMLUVA 1919-2019. Začlenenie PODKARPATSKEJ RUSI do ČSR 20. decembra 1916 Na ponuku ústredných mocností reagoval prezident USA W. Wilson. Obrátil sa ku v…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.03.2023

Posledný zhasne... 

„Amerikán“ Warhol z rodiny emigrantov preslávil Medzilaborce, tie sa dnes vyľudňujú (reportáž) Medzilaborce sú jedným z miest, ktoré ukazujú príčiny vysokej popularity populistov a extrémistov. Odišiel odtiaľ každý šiesty. Primátor spomína ep…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.03.2023

Vojna na Ukrajine môže pomôcť rozvoju Zemplína

V hre je diaľnica Bratislava – Užhorod aj nové hraničné prechody Slovensko-ukrajinské pohraničie by sa donedávna dalo nazvať perifériou Európy, čo veľmi zaujímavo opísal Andrej Bán vo svojej knihe Slon na Zemplíne. Ruská agresia, ktorá sa …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
27.03.2023

Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - GRABAR (Dobrjanská) Olga Adolfovna

  GRABAR (Dobrjanská) Olga Adolfovna  (pseudonym Olga Chrabrová) (*25.12.1843, Banská Šťavnica, dnes Slovensko - † květen, 1930, Moskva, Rusko), rusínská politička rusofilského směru. Dcera rusínského politika A. Dobrjanského, manželka poslance u…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
13.03.2023

Keď pripadla Podkarpatská Rus Sovietskemu zväzu, desať rokov sa nemohli vysťahovať za otcom do Československa

Za socialistickou železnou oponou existovala ešte jedna železná opona. Práve tá rozdelila rodinu Popovičovcov z Mukačeva na desať rokov. Otec žil v Bratislave, jeho manželka s tromi deťmi zatiaľ živorila len kúsok za československou hranicou, v …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Mudrota ujka Vasyľa:
-Alkoholizmus to taka etapa žyvota, kiď palinka už ne škodyť, ale ličyť...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať