Klaus na rozlúčke s Jakubiskom: Nedal sa zovrieť žiadnou šablónou

04.03.2023


PRAHA. Pohreb legendárneho režiséra Juraja Jakubiska, rodáka z východoslovenského Kojšova, sa konal v sobotu o 13. hodine iba v Prahe v Katedrále sv. Víta, kde sa uskutočnila aj zádušná omša.

Rozlúčka bola iba pre pozvaných.

Smútiacim hosťom sa prihovoril rodinný priateľ Jakubiskovcov, exprezident Václav Klaus.

Na poslednej rozlúčke naživo zaspievala Katarína Knechtová pieseň Muoj Bože, ktorá vznikla v súvislosti s jeho filmom Bathory.

Je inšpirovaná stredovekými náboženskými žalmami a v texte využíva staroslovenčinu.

Ako informoval portál idnes.cz, prví smútoční hostia sa pred katedrálou začali schádzať po dvanástej hodine.

Zo známych osobností prišli Bára Štěpánová, Jaromír Nosek, Andrea Verešová, režiséri Jiří Strach, Jan Hřebejk, Zdeněk Troška a F. A. Brabec či hudobníci Michal Pavlíček, Jaroslav Svěcený a Felix Slováček.

Fellini východu
Jakubiskovu rakvu zdobili aj režisérov ikonický čierny klobúk a filmové pásy.

Vedľa bola umiestnená čiernobiela fotografia zosnulého, na ktorej si Jakubisko vychutnával cigaru.

Omšu celebroval kardinál Dominik Duka, ktorý smútočných hostí privítal po slovensky.

Spomenul tiež Jakubiskovu prezývku Fellini východu: „Domnievam sa, že môžeme pridať aj Tarkovskij západu,“ povedal v narážke na legendárneho ruského režiséra.

Klausova reč
Hlavným rečníkom na obrade bol rodinný priateľ Jakubiskovcov, bývalý prezident Václav Klaus.

„Minulú sobotu skoro ráno snežilo. Bolo bielo a ticho. Tento idylický okamih prerušila nečakaná smutná správa. O jeho zhoršujúcom sa zdraví sme vedeli mnohí, ale napriek tomu bola nečakaná,“ začal Klaus svoju reč.

Pokračoval, že Jakubisko bol veľkou osobnosťou renesančných rozmerov.

„Nedal sa zovrieť žiadnou šablónou. Žil rozsiahlym kontextom, ako horizontálnym, tak vertikálnym. Inak povedané: voľne sa pohyboval ako v priestore, tak v čase. Preto vo svojich filmoch siahal tak hlboko do histórie a preto sa stal majstrom tak zvláštnej filmovej mystiky.“

Klaus odmietal prirovnanie Jakubiska k Fellinimu, pretože Slováka považoval za jedinečného.

„Hovorilo sa o ňom ako o Fellinim východu. Tento výrok je veľmi nepresný. Juraj nebol opakovaním Felliniho, bol sám sebou, Jurajom Jakubiskom,“ cituje idnes.cz rozlúčkovú reč českého exprezidenta.

Ocenil tiež, že Jakubisko nikdy neemigroval z komunistického Československa.

„Vedel som, že keď zdrhnem a režim padne, nebudem mať morálne právo tu robiť filmy,“ citoval Jakubiska.

Na konci viac ako hodinu a pol dlhého obradu zaznel hudobný motív Petra Hapku z Jakubiskovej rozprávky Perinbaba a taktiež pieseň Miroslava Žbirku Slovenská, ktorá sa objaví v Jakubiskovom poslednom filme Perinbaba a dva svety.

Tvorba
Juraj Jakubisko debutoval filmom Kristove roky (1967) a odvtedy vytvoril spolu 15 celovečerných filmov v osobitom štýle.

Napríklad film Tisícročná včela (1983) bol ocenený československými novinármi ako najlepší film osemdesiatych rokov a Vtáčkovia, siroty a blázni (1965) ako najlepší film rokov šesťdesiatych.

Film Perinbaba (1985) sa stal národnou slovenskou rozprávkou, na ktorej dodnes vyrastajú ďalšie generácie.

Za ďalšie kultové filmy jeho tvorby sa považujú aj Sedím na konári a je mi dobre (1989), Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992) či Nejasná správa o konci sveta (1997). Film Dovidenia v pekle, priatelia bol komunistickou cenzúrou zastavený a dokončený až po 20 rokoch.

Jeho film Bathory sa stal v roku 2009 najúspešnejším filmom všetkých čias na Slovensku a najúspešnejším titulom roka v Čechách.

Rodák z Kojšova
Divákov čaká uvedenie posledného filmu Juraja Jakubiska – Perinbaba a dva svety, na ktorom pracoval niekoľko rokov.

Juraj Jakubisko sa narodil v noci z 30. apríla na 1. mája v roku 1938 v obci Kojšov v okrese Gelnica.

V Kojšove prežil len prvé roky svojho života, no pravidelne sa tam vracal.

Zomrel 24. februára v Prahe. Dožil sa 84 rokov.

Katarína Gécziová, SITA
Redakcia, Tlačová agentúra


zdroj:
https://korzar.sme.sk/c/23142935/na-pohrebe-jakubiska-zaspieva-knechtova-smutiacim-sa-prihovori-klaus.html

foto: 
Juraj Jakubisko zomrel 24. februára v Prahe. Dožil sa 84 rokov. (zdroj: TASR)

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka. RUSÍNSKÝ DEN v Lužickém semináři v Praze

Společnost přátel Lužice a Společnost přátel Podkarpatské Rusi vás zvou na RUSÍNSKÝ DEN v sobotu 20. 4. 2024 v Lužickém semináři v Praze. Na programu, který začíná v 10 hodin dopoledne, jsou přednášky, beseda, divadlo i ochutnávka tradi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka na premiéru do DAD

Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne (Tlačová správa) Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.04.2024

Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU

Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU. V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.04.2024

Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?

Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.04.2024

Ruský zlatý poklad a čs. legionáři

Pár slov úvodem V posledních letech se v médiích čas od času objevují zprávy k otázce ruského zlatého pokladu, které jsou buď přímým obviněním, nebo naznačují, že snad jeho část v letech 1918-1920 měli ukradnout čs. legionáři. Většina těchto rů…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Marčo, poď ku mi, ukažu ti zbirku motyľoch...!
-Što jes, teper o piv jednoj v noči...!
-Ne vadyť...! Ja mam nočnych - potemrykiv...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať