Klaus na rozlúčke s Jakubiskom: Nedal sa zovrieť žiadnou šablónou
PRAHA. Pohreb legendárneho režiséra Juraja Jakubiska, rodáka z východoslovenského Kojšova, sa konal v sobotu o 13. hodine iba v Prahe v Katedrále sv. Víta, kde sa uskutočnila aj zádušná omša.
Rozlúčka bola iba pre pozvaných.
Smútiacim hosťom sa prihovoril rodinný priateľ Jakubiskovcov, exprezident Václav Klaus.
Na poslednej rozlúčke naživo zaspievala Katarína Knechtová pieseň Muoj Bože, ktorá vznikla v súvislosti s jeho filmom Bathory.
Je inšpirovaná stredovekými náboženskými žalmami a v texte využíva staroslovenčinu.
Ako informoval portál idnes.cz, prví smútoční hostia sa pred katedrálou začali schádzať po dvanástej hodine.
Zo známych osobností prišli Bára Štěpánová, Jaromír Nosek, Andrea Verešová, režiséri Jiří Strach, Jan Hřebejk, Zdeněk Troška a F. A. Brabec či hudobníci Michal Pavlíček, Jaroslav Svěcený a Felix Slováček.
Fellini východu
Jakubiskovu rakvu zdobili aj režisérov ikonický čierny klobúk a filmové pásy.
Vedľa bola umiestnená čiernobiela fotografia zosnulého, na ktorej si Jakubisko vychutnával cigaru.
Omšu celebroval kardinál Dominik Duka, ktorý smútočných hostí privítal po slovensky.
Spomenul tiež Jakubiskovu prezývku Fellini východu: „Domnievam sa, že môžeme pridať aj Tarkovskij západu,“ povedal v narážke na legendárneho ruského režiséra.
Klausova reč
Hlavným rečníkom na obrade bol rodinný priateľ Jakubiskovcov, bývalý prezident Václav Klaus.
„Minulú sobotu skoro ráno snežilo. Bolo bielo a ticho. Tento idylický okamih prerušila nečakaná smutná správa. O jeho zhoršujúcom sa zdraví sme vedeli mnohí, ale napriek tomu bola nečakaná,“ začal Klaus svoju reč.
Pokračoval, že Jakubisko bol veľkou osobnosťou renesančných rozmerov.
„Nedal sa zovrieť žiadnou šablónou. Žil rozsiahlym kontextom, ako horizontálnym, tak vertikálnym. Inak povedané: voľne sa pohyboval ako v priestore, tak v čase. Preto vo svojich filmoch siahal tak hlboko do histórie a preto sa stal majstrom tak zvláštnej filmovej mystiky.“
Klaus odmietal prirovnanie Jakubiska k Fellinimu, pretože Slováka považoval za jedinečného.
„Hovorilo sa o ňom ako o Fellinim východu. Tento výrok je veľmi nepresný. Juraj nebol opakovaním Felliniho, bol sám sebou, Jurajom Jakubiskom,“ cituje idnes.cz rozlúčkovú reč českého exprezidenta.
Ocenil tiež, že Jakubisko nikdy neemigroval z komunistického Československa.
„Vedel som, že keď zdrhnem a režim padne, nebudem mať morálne právo tu robiť filmy,“ citoval Jakubiska.
Na konci viac ako hodinu a pol dlhého obradu zaznel hudobný motív Petra Hapku z Jakubiskovej rozprávky Perinbaba a taktiež pieseň Miroslava Žbirku Slovenská, ktorá sa objaví v Jakubiskovom poslednom filme Perinbaba a dva svety.
Tvorba
Juraj Jakubisko debutoval filmom Kristove roky (1967) a odvtedy vytvoril spolu 15 celovečerných filmov v osobitom štýle.
Napríklad film Tisícročná včela (1983) bol ocenený československými novinármi ako najlepší film osemdesiatych rokov a Vtáčkovia, siroty a blázni (1965) ako najlepší film rokov šesťdesiatych.
Film Perinbaba (1985) sa stal národnou slovenskou rozprávkou, na ktorej dodnes vyrastajú ďalšie generácie.
Za ďalšie kultové filmy jeho tvorby sa považujú aj Sedím na konári a je mi dobre (1989), Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992) či Nejasná správa o konci sveta (1997). Film Dovidenia v pekle, priatelia bol komunistickou cenzúrou zastavený a dokončený až po 20 rokoch.
Jeho film Bathory sa stal v roku 2009 najúspešnejším filmom všetkých čias na Slovensku a najúspešnejším titulom roka v Čechách.
Rodák z Kojšova
Divákov čaká uvedenie posledného filmu Juraja Jakubiska – Perinbaba a dva svety, na ktorom pracoval niekoľko rokov.
Juraj Jakubisko sa narodil v noci z 30. apríla na 1. mája v roku 1938 v obci Kojšov v okrese Gelnica.
V Kojšove prežil len prvé roky svojho života, no pravidelne sa tam vracal.
Zomrel 24. februára v Prahe. Dožil sa 84 rokov.
Katarína Gécziová, SITA
Redakcia, Tlačová agentúra
zdroj:
https://korzar.sme.sk/c/23142935/na-pohrebe-jakubiska-zaspieva-knechtova-smutiacim-sa-prihovori-klaus.html
foto:
Juraj Jakubisko zomrel 24. februára v Prahe. Dožil sa 84 rokov. (zdroj: TASR)
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2023
2% z Vašich daní. Uchádzame sa o Vašu priazeň
Združenie inteligencie Rusínov Slovenska
IČO: 31 770 746
právna forma: občianske združenie
IBAN: SK5509000000005146855776
kontakt: rusyn@centrum.sk
Oblasť pôsobenia: kultúra, kultúrno-osvetová činnosť
*******
Informácie o u…
30.03.2023
Seriál STALO SA PRED 105 ROKMI (a)...
105. VÝROČIE VZNIKU SPOLOČNÉHO ŠTÁTU ČECHOV, SLOVÁKOV A RUSÍNOV.
VERSAILLSKA MIEROVÁ ZMLUVA 1919-2019. Začlenenie PODKARPATSKEJ RUSI do ČSR
20. decembra 1916
Na ponuku ústredných mocností reagoval prezident USA W. Wilson. Obrátil sa ku v…
29.03.2023
Posledný zhasne...
„Amerikán“ Warhol z rodiny emigrantov preslávil Medzilaborce, tie sa dnes vyľudňujú (reportáž)
Medzilaborce sú jedným z miest, ktoré ukazujú príčiny vysokej popularity populistov a extrémistov. Odišiel odtiaľ každý šiesty. Primátor spomína ep…
28.03.2023
Vojna na Ukrajine môže pomôcť rozvoju Zemplína
V hre je diaľnica Bratislava – Užhorod aj nové hraničné prechody
Slovensko-ukrajinské pohraničie by sa donedávna dalo nazvať perifériou Európy, čo veľmi zaujímavo opísal Andrej Bán vo svojej knihe Slon na Zemplíne.
Ruská agresia, ktorá sa …
27.03.2023
Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - GRABAR (Dobrjanská) Olga Adolfovna
GRABAR (Dobrjanská) Olga Adolfovna (pseudonym Olga Chrabrová) (*25.12.1843, Banská Šťavnica, dnes Slovensko - † květen, 1930, Moskva, Rusko), rusínská politička rusofilského směru. Dcera rusínského politika A. Dobrjanského, manželka poslance u…
13.03.2023
Keď pripadla Podkarpatská Rus Sovietskemu zväzu, desať rokov sa nemohli vysťahovať za otcom do Československa
Za socialistickou železnou oponou existovala ešte jedna železná opona. Práve tá rozdelila rodinu Popovičovcov z Mukačeva na desať rokov. Otec žil v Bratislave, jeho manželka s tromi deťmi zatiaľ živorila len kúsok za československou hranicou, v …
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Mudrota ujka Vasyľa:
-Kiď chočeš, žeby soj na tebe spomynaly i po smerty - zochab dovhy (dluhy, dlhy)...

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať