70-tka je lem čislo abo narod ti ne zabude! (Ku jubileju Annŷ Kuzmjakovoj)  

70-tka je lem čislo abo narod ti ne zabude! (Ku jubileju Annŷ Kuzmjakovoj)  
17.02.2019

V tŷch dňach dožŷvať s’a naša Anna Kuzmjakova 70-och rokiv. Naša, bo ona vže 30 rokiv robyť na nyvi Rusyniv, robyť aktivno. Okrim toho, že je jazŷkovov korektorkov našŷch novynok, je i jich osnovateľkov, bŷla pry kodifikaciji rusyňskoho jazŷka, bŷla i predsedkŷňov našoj organizaciji – Rusyňskoj obrodŷ na Sloveňsku, osnovala mnoho kulturnŷch podij, spid jij ruk vŷšlo mnoho knyžok do vŷdaňa.

Bonton kaže, že bŷ s’a o ženi ne mav prozradžaty vik. No v tim prypadi je lipše ne dotrymaty bonton, bo čolovik jak Anna Kuzmjakova zaslužŷť sobi tŷch paru r’adkiv za svoju ciložŷvotnu robotu, i po dalše, keď s’a bisiduje, že vik je lem čislo, v jij prypadi to platyť stoprocentno. Bo naša Anna svojim svižŷm duchom, svojima pohľadamy na robotu, na rusynstvo, na svit, smilo hodna konkurovaty i dakotrŷm 30-ričnŷm „starc’am“.

Іz Foľvarku do Pr’ašova
Anna Kuzmjakova s’a narodyla 17-ho februara 1949-ho roku v seli Straňanŷ v okresi Stara Ľubovňa. Toto selo malo istoričnu nazvu Foľvark. Po serednij školi, kotru absolvovala v okresnim misti vŷrišŷla dalše študovaty na vŷsokij školi. Toto rišiňa jej pryvelo do istoričnoho kulturnoho centru Rusyniv, do Pr’ašova, i keď jak raz v tŷch časach o Rusynach oficialno čuty ne bŷlo. V Pr’ašovi sobi vŷbrala študijum na Pedagogičnij fakulti vtohdŷšňoj Univerzitŷ Pavla Jozefa Šafaryka, de zakinčila odbor Učiteľstvo pro ІІ. stupeň osnovnŷch škol v kombinaciji nimec’kŷj jazŷk i literatura i ukrajiňskŷj jazŷk i literatura.

Choc’ študovala ukrajiňskŷj jazŷk, jak sama spomynať, nychto žadnŷm Ukrajinc’om ne bŷv. Študentŷ bŷly vekšŷnov Rusynŷ, kotrŷ vtohdŷ ne maly inše, lem ukrajiňske abo slovac’ke školstvo, i samŷ medži sobov bisidovaly po rusyňskŷ.

І tu mi ne dasť ne napysaty jednu poznačku. Často pry našŷch diskusijach o jazŷku hovoryť, že ne rozumije, jak mnoho ľudej dodnes’ tverdyť, že ne može navŷknuty na literaturnu normu našoho jazŷka, bo že z domu maje inšŷj jazŷk, inšŷj dialekt. Ona sama pochodyť iz oblasty, de s’a bisiduje dialektom vece blyzkŷm do Lemkovynŷ, no jak spomynať, na vŷsokij školi jakos’ všŷtkŷ študentŷ, jak medži sobov bisidovaly po svomu, po rusyňskŷ, pryrodno perechodyly na labir’skŷj dialekt, z kotroho s’a tak samo čer’palo pry kodifikaciji jazŷka. І ne bŷv to pro nykoho žaden problem. Značiť, može treba lem chotity…

Ale vernyjme s’a ku jubilantci. Po študijach, kotrŷ zakinčila v roci 1972 zanymala s’a svojov vŷštudovanov profesijov – učiteľstvom. Najperše učiteľovala v Jakubjanach, no po nedovhim časi u 1979-im roci vernula s’a do Pr’ašova, de začala učity na Osnovnij školi pro hluchonimŷ dity, v Pr’ašovi vže iz svojov rodynov zistala žŷty i toto misto stalo centrom najdovšoj časty jij aktivnoho žŷvota. No už ne v školstvi.

Začatkŷ v narodnostnij kulturi
Anna Kuzmjakova s’a iz školstva v Pr’ašovi perenesla do oblasty narodnostnoj kulturŷ. V tim časi ne bŷlo pro Rusyniv nyč inše, lem Kuľturnyj sojuz ukrajins’kych truďaščych i ukrajiňskŷ periodičnŷ i neperiodičnŷ vŷdaňa. Jak raz tam, u vydavnyc’kij dijalnosty s’a našla. Choc’, doba to bŷla nelehka.

Keďže nygda ne bŷla členom Komunističnoj partiji, na dajakŷj velykŷj kar’jernŷj postup mohla zabŷty. Keď už „hrozylo“, že bŷ mohla distaty jakus’ lipšu funkciju, veduči funkcionari sobi spomjanuly, že to ne „jich kader“, i tak zo žadnoho pidvŷšiňa ne bŷlo nyč. Anna Kuzmjakova na to nygda ne spomynať z dajakov zlosťov, skoriše s’a smije z toho, že keď rešta kulturnŷch robitnykiv išla povynno na političnŷ školiňa, ona i paru ľudočok maly voľno i ne musyla toto sluchaty.

Može lipša doba pro ňu v ramach robotŷ mohla pryjty po revoluciji u 1989-im roci, no ona vtohdŷ ne preferovala kar’jeru, a sluchala svoje serdce, ne zabŷla že je Rusynka, i vŷkročila vjedno iz dalšŷma rusyňskŷma intelektualamy toj dobŷ do neistotŷ.

V rusyňskij „bandi“
U 1990-im roci vŷnykať Rusyňska obroda i časť ľudej, kotrŷ pered tŷm aktivno robyly v ukrajiňskŷch vŷdaňach, perechodyť na rusyňskŷj bik. Medži nyma Aleksander Zozuľak, Marija Maľcovska, Anna Pliškova, Kvetoslava Koporova i – Anna Kuzmjakova.

Totŷ ľudy dospravdŷ išly do neistotŷ, bo nyč ne bŷlo jasne, absolutno s’a ne mohlo vtohdŷ znaty, jak naše molode rusynstvo, naše treťe vozrodžiňa skinčiť. Ci bude uspišne, ci zahamovane. Na ilustraciju mož povisty dva prykladŷ, kotrŷ jem čuv od našoj jubilantkŷ.

Peršŷm je, keď našŷ aktivistŷ začaly chodyty po selach, žebŷ peresvidčity ľudej, naj zapysujuť s’a u perepysi 1991-ho roku Rusynamy. Medži tŷma aktivistamy bŷla i Anna Kuzmjakova, kotra zažŷla na tŷch stričach mnoho negativnŷch reakcij, holovno z boku tŷch, kotrŷ maly funkciji vďaka svojoj „ukrajinskosty“. І tak s’a stalo, že po nij agresivno kryčaly, že s’a dala dovjedna z rusyňskov „bandov“.

Druhŷj pryklad vže pr’amo povjazanŷj iz jij redaktor’skov robotov. Choc’ vŷsše spomjanutŷ redaktorŷ odŷšly iz ukrajiňskoj presŷ, ci, a holovno jak buduť fungovaty rusyňskŷ novynkŷ vtohdŷ ne mih znaty nychto. Anna Kuzmjakova často spomynať na toto, že pryšov Vasyľ Turok, vtohdŷšnij predseda Rusyňskoj obrodŷ i poviv: „Divčata, zrobyme novynkŷ.“ І to bŷlo všŷtko. І keď potim išla domiv iz svojov dovhoričnov kolegŷňov, pryjateľkov, žŷvotnov suputnyčkov Marijov Maľcovskov, jedna druhoj s’a prosyly: „Tŷ tomu viryš, že buduť novynkŷ?“

No naperek neistoti, do kotroj išly, keď sluchaly svoje serdce, s’a to tŷm ľuďam vtohdŷ vernulo v dobrim. Peršŷj perepys po revoluciji pro Rusyniv ne skinčiv plano a u 1991-im roci, 21-ho avgusta, na deň, koly sobi prypomyname hanebnu okupaciju Čechoslovakiji, vŷšlo perše čislo Narodnŷch novynok, kotrŷ jak šefredaktor viv i zamirno na tot deň perše čislo naplanovav Aleksander Zozuľak. V nych Anna Kuzmjakova našla svoje misce na dalšŷ dovhŷ rokŷ. Navece vŷdavav s’a i časopys Rusyn, v kotrim tak samo robyly totŷ samŷ ľudy iz redakciji. Dokinc’a to bŷly dobrŷ časŷ rusyňskoj presŷ, až do roku 1995. Bo redakcija bŷla normalno plačena, ľudy maly za svoju robotu stabilnŷj plat i tak mih vŷchodyty tŷždennyk. Potim pryšla reforma financovaňa narodnostnoj kulturŷ, kotra s’a zrobyla za vladŷ Vladymira Mečijara i v takij abo inšij formi tota mizerija tihať s’a dodnes’.

Od peršŷch rokiv Anna Kuzmjakova bŷla i členom grupŷ, kotra pryhotovľovala materialŷ potribnŷ pro kodifikaciju rusyňskoho jazŷka. Zalučila s’a do pryhotovliňa osnovnŷch kodifikačnŷch pryručnykiv, holovno do projektu peršŷch norm rusyňskoho pravopysu iz 1992-ho roku, pak Orfografičnoho slovnyka rusyňskoho jazŷka, kotrŷj vŷšov u 1994-im roci pid redakcijov Jurija Paňka. U 1995-im roci s’a i vďaka roboti Annŷ Kuzmjakovoj u Bratislavi podarylo zorganizovaty Svjatočne vŷhološiňa kodifikaciji rusyňskoho jazŷka, ale to vže inša istorija.

Holova ROS i novŷj začatok
U 2001-im roci na sebe Anna Kuzmjakova bere ťažku roľ. Po Štefanovy Ladyžiňskim jej 7-ŷj sejm Rusyňskoj obrodŷ na Sloveňsku, kotrŷj prochodyv u Pr’ašovi, vŷberať za novu predsedkŷňu. Okrim svojoj redaktor’skoj robotŷ tak začinať menežovaty našu najstaršu porevolučnu rusyňsku organizaciju z velyčeznov čleňskov bazov, z mnohŷma kulturnŷma aktivnosťamy. V tij funkciji nakonec’ vŷtrymle do roku 2006, koly 9-ŷj sejm u Svidnyku vŷbrav novoho predsedu Vladymira Protyvňaka.

Čas, koly vede organizaciju, ne je lehkŷj. Mečijarova reforma pidporŷ narodnostnŷch kultur maje svoji rezultatŷ i v ROS. Redaktorŷ ne majuť stabilnŷ platŷ, čekať s’a za hrošamy, je problem z robliňom naplanovanŷch akcij. Žebŷ robotŷ ne bŷlo malo, musyť začaty v redakciji od začatku.

U 2003-im roci s’a redakcija Rusyn i Narodnŷ novynkŷ, kotra naležala pid ROS, odokremyla i organizacija zistala bez presovoho organu. Anna Kuzmjakova promptno zareagovala i začala vŷdavaty nove periodikum pid nazvov Іnfo Rusyn. Postuno buduje novŷ rusyňskŷ novynkŷ, kotrŷ sobi časom zdobuduť svojich čitetaliv. V redakciji je do roku 2010, potim na dajakŷj čas jakbač iz vďačnosty za zasnovaňa novynok ne je pro ňu misce v redakciji. Znova vertať v roci 2012 jak jazŷkova korektorka, kotru pro nas robyť dodnes’. Prypomjanu, že od 2017-ho roku s’a Narodnŷ novynkŷ i Іnfo Rusyn spojily do jednoj gazetŷ NN info Rusyn, i Anna Kuzmjakova je mož bŷ povisty simbolom toho sojedyneňa, keď znova dije v jednij rusyňskij redakciji novynok, novynok kotrŷ spivosnovala, osnovala v jednim i druhim prypadi.

Okrim toho ne treba zabŷty any na to, že dvatis’ači rokŷ suť i časom, koly Rusyňska obroda musyť obhajovaty svoje misce u Svitovim kongresi Rusyniv, koly vŷnykať Slovac’ka asociacija rusyňskŷch organizacij (SARO) i znova je naša jubilantka jedna z tŷch, kotra namahať s’a hľadaty kompromisnŷ rišiňa pro zastupaňa Rusyniv iz Slovakiji v kongresi.

Aktivna Rusynka na všŷtkŷch frontach
Napysaty o všŷtkŷch aktivnosťach, vkladach do rusyňskoho ruchu za 30 rokiv robotŷ Annŷ Kuzmjakovoj, na to bŷ treba bŷlo može cilŷ novynkŷ. No treba spomjanuty cholem to najvŷznačniše.

Anna Kuzmjakova bŷla tov, kotra 20 rokiv tomu osnovala dnes’ vže tradičnu podiju deklamaciji v rusyňskim jazŷku Duchnovičiv Pr’ašiv. Velyčezne množestvo ditej, mnoho doroslŷch za totŷ rokŷ perešlo tŷm konkurzom, na počatku kotroho bŷla prosta dumka, jak spomynať jubilantka. Prosto jej lem merzylo, že Ukrajinci majuť svij konkurz v deklamaciji, i zvidala s’a sama sebe, čom bŷ takŷj konkurz, keď už majeme i kodifikovanŷj jazŷk, našŷ rusyňskŷ dity ne hodnŷ bŷly maty u svojim jazŷku. Osnovala i dalšŷ svoho času uspišnŷ podiji, napryklad proslavlenŷj humorističnŷj festival Na figľar’sku notu, kotrŷj pid jij vedžiňom mav vŷsoku riveň, z jednoho ričnyka zrobyla s’a i avdiokazeta. Vďaka Anni Kuzmjakovoj majeme unikatnŷj disk z nazvov Himničnŷ spivŷ Rusyniv. Je avtorkov i editorkov riznŷch knyžnŷch projektiv Rusyňskoj obrodŷ, jak napryklad: Materyne slovo hrich zabŷvaty (2004 r.), Foľvark na krasnŷm mjŷjscu je (2005 r.), Rusyňskŷ perlŷ (2009 r.), Naša dvadc’aťrična puť (2010 r.), Rusynŷ veselo i važni (2013 r.), bŷla jazŷkovov korektorkov tr’och knyžok Mykolaja Konevala, ostatňa vŷšla lem mynulŷj rik itd.

V redakciji narodnostno-etničnoho vŷsŷlaňa Slovac’koho radija v rokach 2013 až 2017 napovňovala i reprodukovala obs’ah popularnoj relaciji Muzyčnŷ pozdravŷ, dodnes’ participuje na prypravi sprav do rusyňskŷch Radionovyn. Vže dakiľko rokiv robyť i pro internetove rusyňske radio rusyn FM, de tak samo pomahať zo spravamy i jazŷkovŷma korekturamy.

V jazŷkovŷch spravach pomahať neraz i Slovac’komu narodnomu muzeju – Muzeju rusyňskoj kulturŷ ci našomu profesionalnomu ansambľu PULS. Rusyniv iz Slovakiji mnoho raz reprezentovala jak delegatka na Svitovŷch kongresach Rusyniv, učasť brala i na tim ostastnim v Chorvatiji, dva rokŷ tomu. Prosto čolovik dijučij na mnohŷch frontach rusyňskoho ruchu.

Namisto zakľučiňa
Peršŷj raz jem s’a osobno strityv iz Annov Kuzmjakovov, pamjatam jak dnes’, v Muzeju rusyňskoj kulturŷ, išči v starŷch prostorach, na zasidaňu Spolku rusyňskŷch pysateliv Sloveňska v roci 2010. Jij meno jem znav dovho pered tŷm, ale lem jak pidpys pid staťamy v Narodnŷch novynkach a potim v Іnfo Rusyni. Ja vtohdŷ začinav jak novŷj redaktor Іnfo Rusyna, ona vtohdŷ svoju robotu v redakciji zakinčila. Poznakomyla s’a zo mnov, pryšly vjedno z Teodozijov Lattovov, povzbudžovala ňa do robotŷ i tišŷla s’a, že chtos’ novŷj molodŷj pryšov. Hej, taka ona je, tišŷť s’a z molodŷch ľudej, kotrŷ prodovžujuť na tij nyvi, kotru ona vjedno z dalšŷma našŷma osobnosťamy začinala pered 30-ma rokamy.

Ne znav jem vtohdŷ, že po časi stane mojov najblyzšov spivpracovnyčkov, už nyjak, že stane pro mene blyzkŷm čolovikom. Po korotkim časi mi zapronovala tŷkaty sobi. Na peršŷj raz jem ne zareagovav. Bŷlo mi čudne, haňbyv jem s’a dakus tŷkaty čoloviku tak staršomu, tak zasluženomu v rusyňskim rusi. Druhŷj raz jem jij propoziciju už musyv pryjaty. І zato, bo jem zrozumiv, že v prypadi Annŷ Kuzmjakovoj je vik lem čislo, že ona je dušov molodŷm čolovikom, čolovikom zo svižŷma dumkamy, kotrŷj s’a ne bojiť molodŷch i novŷch dumok, navspak, je tomu odkrŷta i svojim prystupom je vse časťov i toho novoho, molodoho.

V ramkach 4-ho medžinarodnoho kongresu rusyňskoho jazŷka, kotrŷj prochodyv u Pr’ašovi u 2015-im roci, udiľovaly s’a i Premiji im. Kirila i Metodija za rozvytok rusyňskoho jazŷka. Komis’a vtohdŷ vŷrišŷla nahorodyty premijov i Annu Kuzmjakovu. І dumam sobi, že dospravdŷ zasluženo. Choc’ znam, že i keď take štos’ čolovika po tiľko rokach robotŷ potišŷť, Anna Kuzmjakova sobi na tim ne poterpyť, bo cilŷj žŷvot ne rišŷla kar’jerno, rišŷla na blaho naroda. Často, keď je ťažko z robočima spravamy, spomynať z humorom na slova, kotrŷ jij raz poviv Aleksander Zozuľak: „Ale narod ti to ne zabude!“ І zasmijeme s’a.

Aňo naša, ale tobi to narod dospravdŷ ne zabude. O tim jem stoprocentno peresvidčenŷj, ci tŷch nahorod, metaliv bude abo ne bude. Za 30 rokiv jes’ zrobyla hlubokŷj slid v rusyňskim rusi, a išči vse jes’ vjedno z namy moloda, bo išči vse robyš z namy i zaležŷť ti na Rusynach i jich budučnosty. V tvojim prypadi je dospravdŷ 70 lem čislo. І ja ti jak za redakciju novynok, tak i za našu organizaciju – Rusyňsku obrodu na Sloveňsku, no i za cilŷj rusyňskŷj ruch choču poďakovaty. Na mnohaja i blahaja lita, Aňo! Žebŷ jes’ išči dovhŷ rokŷ mala zdorovja, sylu, žebŷ ti vŷtrymala Tvoja juna mudrosť, tvoja svižosť i mŷ s’me na tij našij nyvi maly takoho čolovika, kotrŷj nas provadyť, učiť nas i pomahať nam!

PETRO MEDVІĎ 

Žridlo: 
http://www.lem.fm/70-ye-lem-chislo-abo-narod-ti-ne-zabude-ku-yubileyu-annyi-kuzmyakovoy/
LEM.FM (Lemkowyna, Poľsko)
Naspäť na aktuality