Adolf Dobriansky, výnimočný rusínsky politik a národný buditeľ

Adolf Dobriansky, výnimočný rusínsky politik a národný buditeľ

19. 12. 1817 sa narodil v Rudlove v okrese Vranov nad Topľou Adolf Dobriansky, politik, vedúca osobnosť rusínskeho národného obrodenia, spoluzakladateľ Matice slovenskej. Absolvoval filozofiu a právo, študoval na Banskej a technickej akadémii v Banskej Štiavnici aj na Vysokom technickom inžinierskom učení vo Viedni. Spolupracoval s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Andrejom Radlinským, od českých buditeľov si osvojil austroslavizmus a federalizáciu Rakúska, uznával slovanskú vzájomnosť a rusofilstvo. Stál za zostavením politického programu zjednotenia Rusínov Uhorskej Rusi, východnej Haliče a Bukoviny do jednej provincie v Habsburskej monarchii. Program bol v roku 1848 doručený cisárovi Františkovi Jozefovi I., ten ho však zamietol. V roku 1849 opäť s delegáciou odovzdal cisárovi Memorandum uhorských Rusínov. V novej politickej situácii sa veci pohli a Dobriansky bol vymenovaný za prvého referenta a vedúceho kancelárie hlavného administrátora novozriadeného Užhorodského okruhu. Ihneď v ňom zaviedol trojjazyčné rusínsko-maďarsko-nemecké nápisy a zasadzoval sa za úradný rusínsky jazyk. No o pár mesiacov Viedeň civilné okruhy, vrátane Užhorodského, zrušila. V roku 1861 Dobrianskeho zvolili do uhorského snemu, pričom sa zviditeľnil národným programom Rusínov (žiadal zriadiť rusínske vojvodstvo, rusínsky snem, podkarpatorusínske arcibiskupstvo, voľby biskupov podľa zvykov gréckokatolíkov, zjednotenie komitátov obývaných Rusínmi či vymenovanie rusínskych úradníkov do vyšších miest). Dobriansky bol neskôr aj autorom brožúry s programom vytvorenia Rakúskej Rusi, čo pobúrilo Maďarov, dokonca prežil aj atentát. Na čas sa utiahol do Čertižného na východe Slovenska, ale musel emigrovať. Pre styky s rusofilmi podstúpil i vykonštruovaný súdny proces. Obvinenie z velezrady, za čo mu hrozila smrť, však nakoniec bolo stiahnuté. Dožil v Innsbrucku, kde zomrel 19. 3. 1901, pochovali ho v Čertižnom.