Ako kedysi ženy lákali mužov? 

04.05.2023


Do jedla im zamiešali chlp z ohanbia alebo mihalnicu

Staré dievky a prespanky boli vyvrheli.

Etnológ PETER KOČAN pracuje v Šarišskom múzeu v Bardejove. Venuje sa materiálnej kultúre, hrnčiarstvu a tradičnému staviteľstvu, na čiastočný úväzok pôsobí ako správca skanzenu. Zaujala ho však tiež ľúbostná mágia v našich ľudových tradíciách.

Aj keď osobne terénne výskumy v tejto oblasti nerobil, naštudoval si veľké množstvo materiálov od kolegov etnografov a stal sa popularizátorom tejto témy na východe Slovenska. Vďačné publikum našiel nedávno aj v sninskom kaštieli.

V rozhovore sa dočítate:
aké bolo postavenie žien v patriarchálnej spoločnosti
prečo dievčatá túžili nájsť si „osúdenca“
aké boli rituály ľúbostnej mágie
ako sa dala láska „odčarovať“
čo musel muž vykonať pre lásku
o potrebe človeka veriť v náhodné veci
o tom, že dnes má človek v živote viac slobody


Prečo ste sa zamerali práve na veštby, zariekania, čary a mágiu v ľudovej kultúre v súvislosti s láskou?
- Musím priznať, že v tejto téme nie som naslovovzatý odborník. Zaujala ma. Bral som to ako možnosť prezentovať našu kultúru a pozrieť sa na niektoré fenomény z dnešného pohľadu. Dnes vnímame ináč postavenie človeka v spoločnosti v súvislosti s ľudskými právami, ženskými, feministickými a genderovými štúdiami. Láska je najplodnejšou témou v celej kultúre aj folklóre. Na základe fenoménu lásky chceme ukázať, ako fungoval magický svet v patriarchálnej spoločnosti a ako vnímala jednotlivca, predovšetkým ženy, ktorých postavenie bolo v istých situáciách druhoradé.

Prečo sa ľúbostnej mágii venovali hlavne dievčatá a ženy?
- Súvisí to s postavením ženy v patriarchálnej spoločnosti. Jej prvoradou očakávanou funkciou bolo privádzať na svet nových členov, pracovníkov do poľnohospodárskeho prostredia. V ňom hlavnú úlohu zohrávala fyzická mužská práca. Bola podstatná, bez fyzickej sily bolo náročné prežiť v predindustriálnych podmienkach.

Keď dievča dosiahlo pubertálny vek a dochádzalo k ženskej zrelosti, vzhliadalo k tomu, že si nájde partnera, pretože jednou z najhorších vecí, ktoré by sa jej mohli stať, bolo, že ostane sama bez muža, že ostane na ocot. Podobne to bolo aj s prespankami. Boli na najnižšom spoločenskom stupni, boli doslova vyvrheli.

Z normatívnej strany akékoľvek porušenie pravidiel, akceptovaných v spoločnosti, bolo silne potrestané, či už ohováraním, alebo inými aktivitami voči ženám, ktoré ich porušili. Každé dievča sa preto snažilo privodiť si partnera „osúdenca“.

Vnímanie sveta v minulosti bolo chápané animisticky. Ľudia verili, že prírodné prostredie, rôzne kamene, studničky, stromy či určité miesta majú dušu. Samozrejme, u nás sa to mieša s kresťanstvom, cirkevné sviatky prekrývajú prírodné cykly. Magické myslenie však v agrárnej spoločnosti pretrvávalo. Či už veríte v konkrétneho Boha, alebo nie, chcete si zabezpečiť náklonnosť síl vonkajšieho prostredia, pretože zraniteľnosť voči prírodným výkyvom bola veľká.

Napríklad búrka v čase žatvy znamenala nasledujúci rok chudobu a hlad. Preto sa ľudia snažili čo najviac dodržiavať pravidlá. Verili, že ich porušovanie môže byť trestom pre celú komunitu. Verili, že pre zlyhanie jednotlivca mohla byť potrestaná celá komunita. Tak sa vysvetľovali rôzne epidémie, choroby, vojny a prírodné katastrofy. Silné magické myslenie obsiahnuté v predstavách bolo podporované kultúrou a samotným folklórom.

Z akého obdobia pochádzajú záznamy o ľúbostnej mágii?
- Nerobil som vlastné terénne výskumy k tejto téme, podujal som sa len na jej popularizáciu. Spracúvam výskumy starších kolegov. Zaznamenali ich po druhej svetovej vojne, v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Zaujali ma práce etnológa, muzeológa a polyhistora Jána Lazoríka. Veľa zaujímavých výskumov urobili priamo na pomedzí Šariša a horného Zemplína manželia Varcholovci zo svidníckeho Múzea ukrajinskej kultúry. Pôsobili v rusínskych oblastiach. Veľmi inšpiratívna je práca Alexandra Mušinku, ktorý sa venoval aj erotickej stránke v rôznych výročných obyčajoch.

Je tento kraj v tejto oblasti niečím špecifický?
- Pravdaže, dodnes vidíme, že táto časť Slovenska je vyčlenená stále, nie je infraštruktúrne prepojená s centrom, dlhšie tu prežívajú rôzne predstavy. Veľkú úlohu tu zohráva aj konfesionálny vplyv. V gréckokatolíckych a pravoslávnych regiónoch bola iná, vyššia tolerancia k rôznym magickým úkonom, ktoré už v iných častiach Slovenska, napríklad reformovaných, dlhé obdobie nefungovali.

Záujem etnografov o túto oblasť bol v minulosti malý. Paralely by sme mohli nájsť aj v iných izolovaných horských oblastiach na severe krajiny. Musíme si uvedomiť, že pred 89. rokom, keď sa robili terénne výskumy, nebolo nazeranie na problematiku postavenia žien v spoločnosti reflektované tak ako dnes. Z nášho pohľadu ho vnímame ako diskriminačné, kým vtedy sa ešte vychádzalo z patriarchálnych koreňov.

Ako vysvetľujete to, že gréckokatolícka a pravoslávna cirkev boli k ľúbostnej mágii viac tolerantné?
- Možno je to aj tým, že kňazi a popi sa mohli ženiť, že prejavy sexuality u nich neboli potláčané a mali väčšie pochopenie pre manželské spolužitie. Mušinka napríklad zaznamenal obyčaj, keď mládež chodievala so slamenou postavou s džadkom a falickým vyobrazením, ktorú môžeme pripodobniť k pohanskému bohovi plodnosti, čo malo navodzovať hojnosť a potenciu. Keď pop na kázni vytýkal veriacim takéto praktiky, tak si to s ním potom veriaci vydiskutovali: že to tak bolo odjakživa, nemienia s tým prestať a nech sa do toho nemieša.

K akým konkrétnym praktikám sa dievčatá a ženy utiekali, keď chceli získať srdce vyvoleného?
- Spájali sa s tým rôzne kalendárne obyčaje. Na ľúbostnú mágiu boli zamerané obdobie tzv. stridžích dní, teda od Kataríny po Luciu. Dni sa v tomto období roka skracujú, ľudia sa viac stretávali, rozprávali si rôzne príbehy, zážitky z ciest, hovorili o tom, čo počas roka zažili a viac sa otvárali aj „rozprávkovým“ témam. Verili, že v tomto období majú strigy a rôzne bytosti väčšiu moc a je vhodný čas na veštenie.

Dievčatá si na lístočky napísali mená potenciálnych adeptov na ženenie a zavarili ich do pirohov. Ktorý prvý vyplával, ten mal byť ženíchom. V inom prípade si lístočky schovávali pod vankúš, každý deň jeden vybrali a spálili. Ten čo ostal do Vianoc, bol vyvolený. Dievčatá tiež veštili, z ktorého konca dediny mal byť ich nastávajúci. Na Ondreja chodievali triasť plotmi, odzadu odratúvali latky plota, nie deväť, nie osem, nie sedem, až po posledný a od jeho vzhľadu veštili. Alebo triasli plotom a načúvali, z ktorej strany zabrechal pes, na ten koniec dediny sa mali vydať.

Vo všeobecnosti panovala viera, že ak na to vynaložia úsilie, veštba bude účinná. Dievčatá museli napríklad ukradnúť polienka, na ktorých varili, kúsok múky, v ústach priniesť z potoka vodu na varenie a podobne. Keď chcelo dievča získať mládenca, zamiešalo mu do jedla mihalnicu, chlp z ohanbia či inej časti tela. Dievčatá si napríklad natreli pravú ruku medom, ktorý sa vo fľaštičke piekol v obradnom štedrovečernom chlebe, a podali ju na privítanie mládencovi, ktorý prišiel na návštevu na Štedrý večer, aby sa na ne „prilepil“.

Zbližovanie sa chlapcov a dievčat malo na dedine svoje pravidlá a hranice. Mládež sa stretávala na priadkach, na tancovačkách. Bolo to silno kolektívne, nie individuálne, ako si to predstavujeme dnes. Dievčatá, súce na vydaj, chodievali v nedeľu a sviatky do kostola v partách.

Čo bolo treba robiť, keď dievčatá chceli nežiaducu lásku mládenca „odčarovať“?
- V ľúbostnom čarovaní sa v negatívnom zmysle používal napríklad výkal. Dievča dalo mládencovi vypiť nápoj so štipkou svojho výkalu a on mal o ňu stratiť záujem. Takúto úlohu splnil aj popol zo spálených vlasov dievčaťa, zamiešaný do jedla pre mládenca. Toto malo chlapcov odstrašiť.

Bola ľúbostná mágia výlučne len záležitosťou dievčat a žien alebo čarovali aj muži?
- Jozef Varchol ako príklad uvádza, že ak chcel mládenec získať dievča, musel odhalenou sedacou časťou tela „zapečatiť dvere milovanej osoby“. Mládenec počas Štedrej večere holým zadkom musel trikrát buchnúť do vonkajších dverí domu, v ktorom bývala dievčina, po ktorej veľmi túžil, a povedať predpísanú zaklínaciu formulku.

Kto v dedine bol nositeľom poznania, ako a čo treba robiť, aby mágia lásky „fungovala“?
- Informácie sa odovzdávali medzigeneračne aj v rámci tej istej generácie. Mládež sa stretávala kolektívne, jedni radili druhým. Určite boli v dedine ženy, ktoré vedeli pomôcť aj v iných oblastiach, nielen pri ľúbostnej mágii. Pomáhali pri pôrodoch, vyznali sa v ľudovom liečiteľstve. Môžeme sa domnievať, že ľúbostnú mágiu vykonávali za odplatu, potvrdené to vo výskumoch nie je.

Nedávno bol medializovaný prípad, keď účtovníčka v obci spreneverila obecné peniaze, posielala ich na účet údajnej veštkyne za to, že jej pomôže prinavrátiť domov partnera a otca jej dvoch detí. Účtovníčka platila za pálenie sviečok, anjeličkov, krížiky, zázračnú ampulku s vodou, lapače snov, amulety, jasličky, bižutériu či obrázok Ježiša.
- Na prednáškach vysvetľujem kolektívne magické myslenie. Jednotlivé prípady, do ktorých sa niekto zapletie neuvážene, nedokážeme zovšeobecniť. Hovorím o spoločnosti, v ktorej tieto praktiky mali svoj význam.

Keď máme vieru v niečo, zvyčajne sa to tak aj deje, aj keby to z racionálneho hľadiska nemuselo tak byť. Človek má stále tendenciu veriť v náhodné veci, v horoskopy, zariekania, stále máme kognitívnu potrebu nenechávať všetko úplne na náhodu a šťastie si zabezpečiť, respektíve nepokaziť. Je to naša súčasť.

Preto je jednoduché u niekoho, kto je labilnejší, zneužiť túto náklonnosť, ktorú máme všetci. Takýto individuálny príbeh sa nám môže zdať nepochopiteľný, ale je to individuálne zlyhanie. Nesúvisí s celkovou štruktúrou magických úkonov, s logikou predstáv.

Pretrváva u nás ešte niekde „klasická“ ľúbostná mágia?
- Na jednoznačnú odpoveď chýba relevantný výskum. Terénne výskumy sú zo 70. rokov, keď si na rôzne praktiky spomínali starí ľudia. Neskôr sa niektoré praktiky vytratili úplne aj vplyvom migrácie do miest za prácou a podobne.

Zaniká aj hlavný motív ľúbostnej mágie: zabezpečiť si muža, ktorý ženu ekonomicky zabezpečí a splodí potomstvo. Dnes už spoločnosť taký tlak na ženy nevyvíja. Dnes ľudia vstupujú do manželstva priemerne vo veku, keď v minulosti už boli páry starými rodičmi, keď mali okolo štyridsiatky. Moderná spoločnosť prináša do života človeka viac slobody.

Keď si uvedomíme, že úloha človeka bola predurčená jeho pohlavím, je oslobodzujúce, že máme na výber, že sa môžeme rozhodnúť, ako so svojím životom naložíme. Vnímam to pozitívne. Spoločnosť si musí, aj skrz poznávania toho, ako to bolo kedysi, ujasniť, čo očakáva od partnerských vzťahov, od naplnenia mužskosti a ženskosti.

Jana Otriová, redaktorka

zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/23160445/ako-kedysi-zeny-lakali-muzov-do-jedla-im-zamiesali-chlp-z-ohanbia-alebo-mihalnicu.html

foto: Forma v tvare srdca.
autor: Peter Kočan

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
25.04.2024

Virológ Borecký – vedec, profesor, akademik  s rusínskymi koreňmi

25. apríla uplynie sto rokov od narodenia významného virológa, imunológa a dlhoročného šéfa Virologického ústavu SAV Ladislava Boreckého, ktorý pochádzal z Uble, z rusínskej rodiny na Hornom Zemplíne. V lete 1904 prišiel do Uble na Hornom Zempl…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka. RUSÍNSKÝ DEN v Lužickém semináři v Praze

Společnost přátel Lužice a Společnost přátel Podkarpatské Rusi vás zvou na RUSÍNSKÝ DEN v sobotu 20. 4. 2024 v Lužickém semináři v Praze. Na programu, který začíná v 10 hodin dopoledne, jsou přednášky, beseda, divadlo i ochutnávka tradi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka na premiéru do DAD

Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne (Tlačová správa) Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.04.2024

Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU

Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU. V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.04.2024

Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?

Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Rusnacka rodyna rychtuje košyk z pyrohami pro rusnacku Červenu čapočku i davať jej rady/instrukciji:
-Ta sluchaj tu, zapamjataj soj, kiď prydeš ku babki, ona začne plakaty... Pro toto i hevto, skoro zyma - ne mať drova, čerez oblaky ji profukuje, stricha zaťikať, studňa nevalušna, hrošy ne mať, nohy ju ne nosjať, i tak dalše, i tak dalše... Vaď znaš tot jej svit! No, ale ty nyč ne sluchaj a tverdo stoj na svojim: jeden z kapustov po 50 a z bryndzov po 80 cenťiv!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať