Ako očkovať skutočne spravodlivo? Keď sa rozprávame o očkovaní, bavíme sa o zásadách etiky

Najmenej tri vakcíny proti Covidu sú už otestované a odbornými inštitúciami odobrené. Možno ich vo veľkom vyrábať, predávať, distribuovať, prerozdeľovať. Teraz do infikovanej arény, neraz zadnými dvierkami, vstupuje etika.

V takom Nemecku poverila vláda hneď tri grémiá, aby čím skôr zverejnili návrh pravidiel, podľa ktorých by sa malo očkovať.

Aj u nás sa sme riešili dilemy, či sa zamerať prednostne na zníženie úmrtí, alebo na zamedzenie ďalšieho šírenia choroby, prípadne komu dať prednosť. Ako však vo svete nerovnakej kúpnej sily, protirečiacich si národných záujmov, zabezpečiť pre všetkých, v globálnom meradle, spravodlivé prerozdelenie vakcíny?

Nuž, tak ako to káže etika univerzálnych ľudských práv.

Už dávnejšie vieme, že USA, Veľká Británia, ale aj iné bohaté štáty uzavreli s veľkými farmaceutickými koncernmi zmluvy o prednostom predaji a dodávkach 1,2 miliardy ampuliek s vakcínou. Eticky to majú tieto štáty zdôvodnené: zodpovednosťou za zdravie ich obyvateľstva a za fungovanie národných ekonomík.

Ako sa pre vakcínu skrížia národné záujmy v aréne Európskej únie? EÚ ešte v októbri objednala najmenej 800 miliónov ampuliek pre 450 miliónov ľudí. Ide o hrubý odhad. Presnejšie čísla, napríklad o cene vakcín, nie sú (zatiaľ) bohvieako transparentné.

Jedno je však takmer isté: v EÚ by sa mali vakcíny prerozdeľovať solidárne. Teda spravodlivo.

Vakcína pre všetkých pozemšťanov
Vakcína by sa mala stať globálnym verejným dobrom. Dostupným pre každého. Aspoň tak, ako to ešte v máji dohodli experti na výročnom zhromaždení Svetovej zdravotnícke organizácie (WHO).

Vzápätí do médií prenikli pojmy ako „očkovací nacionalizmus“ či „biopolitický egoizmus“.

Konkrétne: kto už obsadil prvé miesta v rebríčku „čakateľov na vakcínu“? Očividne, že bohaté štáty Západu s fungujúcim zdravotníctvom. Krajiny, kde štatisticky zhruba polovica obyvateľov pre vysoký vek, nadváhu a civilizačné choroby by mala byť prednostne zaočkovaná.

Prioritu budú mať aj zdravotníci (v štátoch EÚ tri až päť percent obyvateľov) a ľudia, čo zabezpečujú fungovanie štátu, jeho bezpečnosť, ochranu, verejné služby, zásobovanie a podobne.

Za kratší povraz, verme, že iba dočasne, budú ťahať tí najchudobnejší: 90 zo 195 štátov požiadalo WHO o pomoc, lebo nemajú prostriedky na vakcínu pre všetkých obyvateľov (EÚ prispeje pol miliardou cez COVAX na očkovanie v týchto krajinách - pozn. red.).

Do zvažovania etického prerozdeľovania vakcíny proti Covidu sa však vkráda podozrenie: Aj v tomto prípade sa bude brať ohľad na „biele privilégium“? Podobne ako v sporoch okolo zmeny klímy? Napriek tomu, že každý ľudský život má, aspoň podľa univerzálnej rétoriky ľudských práv, rovnakú cenu?

Vakcínu, v národnom záujme, vyvinuli aj v Číne, Indii či v Rusku. Dozvedáme sa aj o nadnárodnej spolupráci štátov ako Argentína, Južná Afrika, Indonézia či Japonsko v rámci medzinárodnej organizácie ONE, ktorá bojuje proti svetovej biede.

Už v apríli bola založená platforma Covax (Covid-19 Vaccines Global Access). Ide o zdravotno-politický unikát, globálnu premiéru úsilia porovnateľnú s Parížskou klimatickou dohodou spred piatich rokov. Cieľom Covaxu je zabezpečenie vakcíny pre všetkých pozemšťanov!

Platiacimi členmi Covaxu sú aj štáty EÚ. Plus ďalších priemyselných a 92 ďalších krajín. Zatiaľ bez USA a Ruska. Dohromady dve tretiny ľudstva sa rozhodli, že sa vakcína bude prerozdeľovať férovo. V októbri sa členom Covaxu stala aj Čína a 16 veľkých farmaceutických firiem. Medzi inými aj britská firma AstraZeneca, jedna z troch, ktorých vakcíny (možno) už čoskoro schváli aj EÚ.

Covax sa zaviazal sprístupniť do konca roku 2021 dve miliardy ampuliek s vakcínou. Najprv pre tri percentá najohrozenejších obyvateľov každej krajiny.

Podľa etikov globálnej rovnosti je Covax čímsi, čo sme si ešte vlani nedokázali predstaviť. Ezekiel Emanuel a Ole Norheim, znalci etiky zdravotníctva, uverejnili v renomovanom žurnáli Science návrh etického rámca: Fair Priority Model. Definujú v ňom globálne únosné priority a hodnoty.

Tri etické kritériá
Podľa Modelu férovej priority majú byť rešpektované individuálne práva na slobodu. S dôrazom na to, aby do prerozdeľovania produktov (vrátane liekov) mohli hovoriť aj tí najchudobnejší.

Model pomenúva etické kritériá, ktoré by mali platiť nadovšetko: zabrániť predčasnému umieraniu ľudí na celom svete. Vzhľadom na predpokladaný (verme, že dočasný) nedostatok vakcín by sme mali riadiť tromi zásadami:

1) Znižovať straty na ľudských životoch; 2) Uprednostňovať bezbranných; 3) A všetkých, bez ohľadu na pohlavie či náboženstvo, považovať za rovnocenných.

Vakcína by sa nemala prideľovať mechanicky, na hlavu, bez toho, aby sa vopred zohľadnil jej účinok a potreby tej-ktorej krajiny. Napríklad Nórskos jeho systémom zdravotníctva by sa (vraj) mohlo svojho prídelu vzdať.

Podľa Oleho Norheima by sa vakcína mala prideľovať najmä tam, kde by sa očkovaním zachránilo najviac životov a zmiernili by sa ekonomické dosahy pandémie. Predovšetkým hlad.

Predčasná smrť je škandál
Spory okolo etických zásad sa objavujú najmä v krajinách, kde ústava všetkým občanom rovnaké práva zaručuje. V globálnom meradle by sa však mala (ako kritérium prideľovania vakcíny) zohľadňovať aj priemerná dĺžka života. V krajinách, kde ľudia žijú dlhšie, je počet najohrozenejších oveľa vyšší ako u nás. Tam by sa mal zohľadňovať aj počet rokov, o ktoré by priemerný občan prišiel preto, že umrel, lebo ho nezaočkovali.

Pretože každá smrť spôsobená Covidom je podľa smerníc Fair Priority Modelu škandál. Najmä štatisticky predčasná smrť.

V marci, keď aj v Nemecku chýbali zariadenia na umelú ventiláciu, zaujala Nemecká etická rada jasné stanovisko: Počas katastrofy nám nejde iba o záchranu čo najväčšieho počtu životov, ale najmä o to, aby sa nenarušili základy právneho poriadku. Predovšetkým, pre vakcínu by sa nemala meniť ústava.

V chúlostivých, nejednoznačných prípadoch by mal byť rešpektovaný zákon. Bez ohľadu na to, či odporúčania vyslovili odborníci, alebo etická rada. Ak by situácia vyžadovala zmeny zákona, mal by ich schváliť parlament.

Nariadenia zhora, bez opory zákona, sú „eticky pochybné“. Veď nijaký lekár nemôže bez opory zákona odoprieť vakcínu človeku, ktorý chce byť zaočkovaný.

Počet tých, čo by sa chceli zaočkovať, sa však v EÚ od apríla povážlivo znížil. V Nemecku i na Slovensku krátko pred Vianocami odmieta vakcináciu viac ako polovica obyvateľov. V mene práva na sebaurčenie, etického nároku, ktorý je zakotvený v ústave.

Ibaže: v prípade povinného zavedenia bezpečnostných pásov v aute zákon výhrady odmietačov (obmedzenie osobnej slobody) nezohľadnil. Z odvolaním sa na expertov, ktorí zistili, že sa s pásmi počet smrteľných úrazov zníži o tretinu až dve pätiny. A znížia sa i výdavky štátu na pokrytie všetkých dôsledkov havárií.

Možno iba vďaka týmto spochybňovačom sa vakcína ujde všetkým, čo ju potrebujú. Nikto dnes nedokáže odhadnúť, do akej miery bude vakcína (či vakcíny), ktoré schváli EÚ, nedostatkovým tovarom.

Už dnes by sme sa však mali postarať o to, aby vakcinácia prebiehala spravodlivo. Podľa zákonom stanovených zásad a pravidiel.

EUGEN GINDL
Autor je scenárista a publicista

Zdroj:
https://komentare.sme.sk/c/22557052/ako-ockovat-skutocne-spravodlivo.html

Foto:  CNN / nakanune.ru