Arcibiskup Babjak: Komunistickú ideológiu treba odsúdiť nadobro a navždy

Arcibiskup Babjak: Komunistickú ideológiu treba odsúdiť nadobro a navždy
20.11.2019

V Prešove spomínali na obete režimu.

PREŠOV. Pri pamätnej tabuli obetiam komunistického teroru a násilia režimu na prešovskej Hlavnej ulici sa v utorok konala pietna spomienka. Panychídu za obete komunistického režimu slúžil gréckokatolícky arcibiskup a metropolita Ján Babjak. V príhovore povedal, čo sme dlžní obetiam komunistického režimu.

„Sme im dlžní definitívne vysporiadanie sa s komunistickou ideológiou. Zatiaľ sme ju neodsúdili ako zločinecký systém a nedištancovali sme sa od nej nadobro a navždy. Doposiaľ nám nestačilo ani 30 rokov slobody, aby sme odsúdili zločinecký komunistický systém, a to o nás hovorí, že ešte nie sme úplne slobodní. Konfederácia politických väzňov Slovenska (KPVS) prijala do svojich radov ako čestných členov in memoriam blahoslavených biskupov Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka.

Dekréty prevzal Ján Babjak.
Predseda KPVS Peter Sandtner zároveň gratuloval šéfovi prešovskej pobočky konfederácie Ľudovítovi Petraškovi k jubileu 70.Petraško bol jednou z hlavných tvárí novembrových udalostí roku 1989 v Prešove. „Nie ja, ale otec bol odsúdený na sedem rokov a z nich si odsedel polovicu, pretože potom prišla v roku 1960 zdanlivo veľkorysá amnestia, takže ja som prebral žezlo,“ spresnil.

Slobodu treba chrániť
Členom KPVS je aj štátny tajomník ministerstva školstva Peter Krajňák (Most-Híd). „Potrebujeme v školách o tom oveľa hlasnejšie hovoriť... Nezabúdajme na tieto ľudské osudy, nezabúdajme na našu minulosť,“ konštatoval Krajňák. Ako povedal, kto čakal, že po tragickom odsune Židov za vojny nastane pokoj, mýlil sa. Celkovo bolo počas štyridsaťročnej vlády komunistov 70-tisíc nespravodlivo odsúdených, vyše 400 popravených a zastrelených na hraniciach a 120 popravených po politických procesoch. Toto sú obete komunistického režimu.

Tieto obete spomenul aj predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský (KDH). „Som rád, že mnohí z tých 70-tisíc sú nažive a sú svedkami ukrutností režimu, ktorý sme prežili,“ povedal župan Majerský. „Ďakujme Bohu za dar slobody, ďakujme všetkým tým, ktorým bola túžba po slobode väčšia ako strach z teroru a násilia.“ Majerský zdôraznil, že demokracia je pod hrozbou oligarchie alebo extrémizmu v podobe fašizmu. „Chráňme si slobodu, ktorú máme, a nedajme si ju ukradnúť nikým a ničím,“ apeloval M. Majerský.

Zavlečený do gulagu
Na pietnej slávnosti vystúpili aj dvaja členovia KPVS so svojimi príbehmi. Jozef Turčík hovoril o otcovi Jánovi, ktorý bol zavlečený do gulagu. 
„Dňa 31. 1. 1945 prišli do nášho domu príslušníci NKVD (sovietska tajná polícia - pozn. red.), ihneď ho bez vysvetlenia zobrali do jedného domu, kam odviezli ďalších 11 ľudí z dediny.“ Nasledovali dva dni výsluchov a v nedeľu 4. februára nastúpili na strastiplnú cestu do Ruska. Najprv išli pešo, potom ich naložili do vlaku. „Prvou zástavkou bolo poľské mesto Sambor. V kine bolo sústredených 500 ľudí, spali na podlahách, bez jedla. 16. februára ich naložili opäť do dobytčích vagónov a putovali ďalej na Donbas,“ opísal strastiplnú cestu. Z vlaku vyhadzovali mŕtvych ľudí, ktorí v ňom zahynuli. „Nemali vodu, tak zoškrabovali srieň z vagónov.“ Sústredili ich pri meste Jenakijevo, kde otročili v poľnohospodárstve.
O druhej budíček, o tretej išli peši na kolchoz 6 kilometrov a tam od štvrtej hodiny pracovali do večera do ôsmej, deviatej. Dávali im polievku z kŕmnej repy a 20 dekagramov chleba.
Preto išiel Ján Turčík, ako hovoril jeho syn, do bane, kde boli väčšie prídely jedla. Nevydržal to fyzicky a skončil v nemocnici. Nakoniec sa dostal domov až 4. marca 1946.

Na gymnázium ani po revolúcii
Terézia Tkáčová opísala svoj príbeh o prenasledovaní v školstve.
„Nič som neurobila, len som každý večer chodila do kostola,“ pomenovala príčinu svojich problémov. Vtedy sa hovorilo, že „v škole aj metla musí byť ateistická“.
Ona skončila na červený diplom, ale ten jej nedali. Naveľa, naveľa sa jej podarilo vysokú školu skončiť, keď začali previerky. Keď si ju zavolali, bola dojčiacou matkou. „Dieťa pod oknom plakalo a mňa tam držali päť, šesť hodín,“ opísala so slzami deň, keď večer navyše stratila mlieko. Podľa nej bol najhorší v jej živote. Po revolúcii dostala Komenského plaketu, najvyššie vyznamenanie pre pedagógov, ale nikdy sa jej nesplnil sen. „Chcela som ísť učiť na gymnázium, no rafinovane mi hovorili: Čo vy chcete, veď ste 20 rokov neučili? Bolo to strašné,“ povedala Tkáčová, ktorej vzorom od prvého ročníka základnej školy bola jej učiteľka Magda Ďurišinová. „Tiež musela odísť zo školstva, jej brat bol gréckokatolícky kňaz,“ podotkla Terézia Tkáčová a dodala: „Pánboh mi dal oveľa viac, než mi ľudia vzali.“

Michal Frank

Zdroj:
https://presov.korzar.sme.sk/c/22263969/arcibiskup-babjak-komunisticku-ideologiu-treba-odsudit-nadobro-a-navzdy.html
Korzár
Naspäť na aktuality