Autá boli nákladné, tak prešiel na bicykle. Ján Hančin z Uliča ich vytvára z dreva

28.09.2021


Vyrábať koleso sa naučil z internetu.

ULIČ. Vyučený stolár Ján Hančin nesedí doma na dôchodku so založenými rukami.
Hoci takmer celý aktívny život prežil za volantom a stolárčine sa profesijne nevenoval, z dreva vyrobí čokoľvek.
Presnejšie, čokoľvek, čo má kolesá a dá sa na tom jazdiť.

Po autách prišli bicykle
Po vlastnoručne vyrobených drevených karavanoch a autách presedlal motoristický nadšenec na bicykle, odrážadlá a velocipédy.

„Keď som skončil s autami, lebo to bolo nákladné na financie, nevedel som, ľudovo povedané, do čoho pichnúť. Tak som si povedal, že urobím bicykle,“ hovorí zručný stolár.

Mal len jedinú podmienku.

Tou bolo, aby boli celé z dreva.

Prvý bicykel mal hotový za mesiac.

„Bol december. Vravím si, čo ďalej. Tak mi napadla myšlienka urobiť bicykel, ktorý bol vyrobený prvý na svete (autorom bol Nemec Karl von Drais - pozn. red.). Bicykel nemal riadenie, pedále, bolo to také odrážadlo. Neskôr sa do výroby pustili aj iné krajiny, Francúzsko a Anglicko. Angličania vyrobili velocipéd. Do predného kolesa dali pedále,“ vysvetľuje.

Z rôznych druhov dreva
Bicykel s veľkým predným kolesom ho upútal už v roku 2012, kedy na ňom išiel z Novej Sedlice do Ašu na charitatívnej cyklotúre Josef Zimovčák z Česka, ktorého predkovia pochádzali práve z východu Slovenska.

Na svoj velocipéd použil pán Hančin deväť druhov dreva, je celý z dreva, bez kúska kovu.

Kolesá sú pogumované, nechýbajú spätné zrkadlá i svetlo.

„Rameno je z bukového dreva, predná a zadná vidlica z dubového. Ďalšie časti sú z jaseňového a brestového dreva. Kombinujem ich tak, aby to aj dobre vyzeralo. Niektorí ma nabádajú, aby som bicykle dofarbil, ale ja ich nechávam prírodné,“ hovorí pán Hančin.

Doposiaľ vyrobil sedem rôznych druhov bicyklov, niektoré s ložiskami, iné majú kľukový pohon. Všetky sú pojazdné a vypracované do najmenších detailov. Zdobia ich napríklad erby Uliča, Rusínov, majú zadné i predné sedadlo, ekoznačky či ešpézetku.

Aby na ceste neskákalo ako vajce
Šikovný Uličan miluje drevo, najmä brest, ktorý v kraji hojne rastie. Pri výrobe bicyklov využíva domáce zásoby, kupuje iba preglejku, z ktorej vyrezáva rám a kolesá.

„Nikdy predtým som v živote koleso nerobil. Naučil som sa to na internete. Našiel som jeden jednoduchý spôsob,“ hovorí.

Keď však opisuje, ako musí všetko pedantne vyvŕtať, vyfrézovať, vyrezať, zglejiť, vycentrovať, priskrutkovať, aby koleso nebolo osmička a neskákalo na ceste ako vajce, vôbec sa to jednoduché nezdá.

Pán Hančin priznáva, že všetko „robí z hlavy, od oka", občas aj metódou pokus - omyl.

„Pri velocipéde mi nevychádzalo sedenie, bolo prinízko. Tak som ho prerobil. Teraz je vo vhodnej výške pre ruky,“ dodáva.

Rád by ich vystavil
Čo ešte vyrobí z dreva, dnes pán Hančin povedať nevie.

Netají sa radosťou z práce, ktorú si dávkuje podľa chuti, veď nie je v robote na šichte. Mrzí ho však, že svoje výtvory nemá kde vystaviť aj napriek veľkému záujmu verejnosti, a to nielen motoristickej a cyklistickej.

„Chcel by som ich umiestniť v nejakej budove, v obecnom múzeu, kde by mohli byť aj iné výrobky z obce i celej doliny. Treba propagovať Uličskú dolinu. Oslovil som pána starostu, prisľúbil, že nájde priestory,“ uzatvára Ján Hančin.

JANA OTRIOVÁ

Zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/22746207/auta-boli-nakladne-tak-presiel-na-bicykle-jan-hancin-z-ulica-ich-vytvara-z-dreva.html?ref=njctse

Foto: Ján Hančin
Zdroj: VDL

Aktuality

Zobraziť všetky
06.10.2021

Čaputová: Na odhodlanie mužov a žien z priesmyku na Dukle nikdy nezabudneme

Odhodlanie prebiť sa domov a neskutočné nasadenie v ťažkom boji o každý jeden meter postupu, tak vníma Karpatsko-dukliansku operáciu prezidentka Zuzana Čaputová. Odkázala, že na odhodlanie mužov a žien z jesene 1944 nikdy nezabudneme. Všetci …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
03.10.2021

ROZHOVOR. Štátny tajomník Jaroslav Kmeť: Stavať R4 cez PPP projekt je reálne 

ROZHOVOR. Štátny tajomník Jaroslav Kmeť: Stavať R4 cez PPP projekt je reálne  Rozhodne vláda. Patrí medzi priority, peniaze na ňu nie sú. V Prešove sa konala medzinárodná konferencia o význame medzinárodného cestného koridoru Via Carpatia. K…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
02.10.2021

Bokšaj Josif (1891-1975)

BOKŠAJ Josif (* 2.10.1891 Kobylecká Poljana, dnes Ukrajina, † 9.10.1975 Užhorod, Ukrajina), malíř, zakladatel rusínské národní malířské školy, pedagog. Maturoval na mukačevském gymnáziu, absolvoval budapešťskou Akademii umění. Po vypuknutí 1.…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
02.10.2021

Malíři podkarpatské školy - vrchol rusínskeho národního obrození

  Po první světové válce Rusíni se ocitli v civilizačně evropský vyvinuté československé společnosti, jenž dosáhla svého vrcholu v národně emancipačním procesu, vytvořila vlastní stát, i když územně podivný, sjednotivši tři různé národní celky se…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
01.10.2021

Andersenove rozprávky už aj v rusínskom jazyku

Občianske združenie molodŷ.Rusynŷ v týchto dňoch pripravuje ilustrovanú rozprávkovú knihu H. Ch. Andersen: Prypovidkŷ / Г. Х. Андерсен: Приповідкы. Bude to prvé dielo svetovej literatúry preložené do spisovného rusínskeho jazyka na Slovensku. Zá…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.09.2021

Poštar’ tot raz zadurkať na dveri v Kyjevi dva raz

Kartka z Terstu Kyjiv distav v ostatnich dňach až dvi pozdorovliňa. Može kartka z Krynyci pro urajiňskŷ vlasty ne značiť nyč, no kartku z Terstu bŷ maly vz’aty ser’jozno, pokľa choťať bŷty akceptovanŷ v Evropi. Tak to jakos’ vŷšlo. V tŷch …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Paraska bisiduje sama zo sobov:
Ťišu sja, že mi Vasyľa vybraly našy. Pry podumaňu, že jem soj toho idiota (duraka) našla sama, by ňa porazylo...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať