Biochemik Čekan: Celoplošné testovanie je tu, poďme to skúsiť, ale hovorme aj o rizikách

Nemajme prehnané očakávania – antigénové testy a plošné testovanie nie sú absolútne riešenie boja proti koronavírusu, vraví biochemik Pavol Čekan z MultiplexDX.

„Určite sa nestane, že celoplošné testovanie nebude vôbec fungovať. Spolu s lockdownom môže pomôcť, lebo si kúpime čas, povedzme dva až tri týždne. Ale čo potom?“ pýta sa v rozhovore vedec.

Ako hodnotíte výsledky českej štúdie o presnosti dvoch antigénových testov, ktoré sa majú použiť na Slovensku pri celoplošnom testovaní?

Čo sa týka antigénového testu od SD Biosensor, výsledky senzitivity a špecificity boli úplne iné než v ich príbalovom letáku. Senzitivita symptomatických pacientov bola v prípade tohto testu 68 percent. Pritom na letáku výrobca deklaruje senzitivitu 96,52 percenta, čo je signifikantný pokles o takmer 30 percent.

Ak do vzorky symptomatických pridali aj asymptomatických, senzitivita išla ešte nižšie, na 63 percent. Na plošnom testovaní bude drvivá väčšina ľudí bezpríznaková a zdravá, takže v reálnych podmienkach pôjde senzitivita pod 50 percent. Keď premiér spomenul, že senzitivita bude pri celoplošnom testovaní okolo 30 percent, asi bol dosť blízko k tomu, čo by test mohol reálne vykazovať v terénnych podmienkach.

Sú posudzované testy (Panbio od Abbott Laboratories a test od SD Biosensor) vhodné na celoplošné testovanie?

Nehovoril by som o vhodnosti alebo nevhodnosti. Tie testy možno použiť na celoplošné testovanie, ale do úvahy treba vziať limitáciu citlivosti a falošnej pozitivity zo špecificity. Treba brať do úvahy riziká, že v okrese, kde je veľmi málo nakazených, môžete dokonca zvýšiť riziko šírenia nákazy, ak pri testovaní nie sú dodržané najvyššie hygienické štandardy, napríklad pri nedostatku ochranného materiálu.

Aj keď máte negatívny test, neznamená to, že nemôžete prenášať infekciu. Po ďalšie, treba si nastaviť očakávania – ak máte nízku senzitivitu, určite neodchytíte všetkých infekčných, superprenášačov či pozitívnych. Preto dáva zmysel mať počas plošného testovania aj lockdown.

Nemôžu nás nepresné údaje zviesť k prijatiu nesprávnych opatrení na boj s koronavírusom?

Ide o to, ako seriózne beriete dáta. Ak viete, že falošná pozitiva je zhruba 1 percento, zo štatistík týchto ľudí odrátate. Ale v celkovom výsledku to môžu byť desaťtisíce ľudí, plus ich rodinní príslušníci a najbližšie kontakty. Možno si povieme, že sa obetujú za národ, ale za týmito ľuďmi sú ich osobné príbehy, drámy a paranoje z nepravdivej informácie, ktoré ovplyvnia ich mentálne zdravie. Netreba zabudnúť, že falošná pozitivita ovplyvní negatívne aj našu ekonomiku, a úplne zbytočne.

Ak sa tomu chceme vyhnúť, tých, ktorí vyjdú ako pozitívni z antigénového testu, by sme mali dodatočne pretestovať PCR testom. Tým vylúčime falošne pozitívnych a možno tak aj niekomu zachránime život. Plošné testovanie možno preukáže, že testovanie sa oplatí iba v tých okresoch, kde je epidemiologická situácia vážna.

Firma SD Biosensor na príbalovom letáku uvádza, že antigénový test je určený ako „pomoc pre skorú diagnostiku infekcie SARS-CoV-2 u pacientov s klinickými prejavmi“, no pri celoplošnom testovaní bude väčšina ľudí bez príznakov. Nepoužívame testy v rozpore s odporúčaniami?

Také použitie sa volá „off label“. Napríklad v Česku alebo Nemecku predchádza rozhodnutiu, či testy použijú na celoplošné testovanie, klinická validácia. Použili nástroje medicíny a vedy, aby sa kvalifikovane rozhodli. Na Slovensku sa takáto validácia antigénových testov na štatisticky signifikantnej celoplošnej vzorke, žiaľ, nespravila. Samozrejme, do plošného testovania môžete ísť, aj keď je senzitivita a špecificita horšia, ale potom musíte vedieť, ako interpretovať výsledky. Ak napríklad v okrese Poltár po testovaní antigénovými testami vyjde vysoké percento pozitívnych pacientov, vieme, že je to len falošná pozitivita a nie je to skutočný stav okresu Poltár, lebo ten je na tom dobre.

Čo znamená falošná pozitivita či senzitivita
Falošná pozitivita testu: výsledok testovania je pozitívny, pričom v skutočnosti by mal byť negatívny, lebo človek v sebe nový koronavírus nemá.
Falošná negativita testu: výsledok testovania je negatívny, no ide o falošný výsledok, lebo v skutočnosti je človek pozitívny.
Senzitivita testu: percento správne rozpoznaných nakazených.
Špecificita testu: percento správne rozpoznaných nenakazených.
PCR test: deteguje genetickú informáciu vírusu vo vzorke. Test na prítomnosť genetickej informácie vírusu metódou RT-PCR je vhodné robiť v priebehu zhruba troch týždňov od nástupu symptómov (časové intervaly závisia od infekčnej dávky vírusu a celkovej zdravotnej kondície infikovaného). Test zistí, či v danej chvíli máte vírus v tele.
Antigénový test: test deteguje antigén vo vzorke. Antigénom je bielkovina vírusu, ktorú možno v odobratej vzorke identifikovať pomocou protilátok.

Keďže sa téma celoplošného testovania hneď na začiatku spolitizovala a odborná diskusia neprebehla, nastal problém. Ale znovu – za určitých okolností sa môžete rozhodnúť pre plošné testovanie antigénovými testami. A dokonca si nemyslím, že je to zásadný problém. Pre mňa je najzásadnejší problém to, že nehovoríme o rizikách a limitáciách versus benefitoch.

Aké sú výhody? 

Ak sa celoplošné testovanie zvládne výborne, to znamená, že sa úplne limitujú možnosti infekcie pri odbere, že sa limitujú možnosti kontaminácie vzoriek, že sa správne vyhodnotia falošne pozitívne výsledky a pri PCR pretestovaní nedáme zbytočne ľudí do karantény, ak jasne komunikujeme nízku citlivosť antigénových testov, ktorá spôsobí veľké množstvo falošne negatívnych ľudí, ktorí majú v sebe vírus a môžu koronavírus šíriť.

Ak správne motivujeme týchto ľudí, ale aj ostatných, aby poctivo dodržiavali opatrenia ROR (rúško – rozstupy – hygiena rúk, pozn. red.) a limitovali mobilitu najviac, ako sa dá, tak vtedy identifikácia pozitívnych a potenciálne infekčných ľudí a ich umiestnenie do karantény môže byť silná páka na boj proti pandémii v najviac zamorených regiónoch.

Má vláda prehnané očakávania?

Čo sa týka celoplošného testovania, panujú prehnané očakávania. Ale použitie antigénových testov v najpremorenejších okresoch alebo frekventované použitie týchto testov, že každý tretí deň pretestujete zdravotníkov v nemocnici alebo ľudí v domovoch sociálnych služieb, je podľa môjho názoru správne. Som za diverzifikáciu testovania.

Čo to znamená – diverzifikácia testovania?

Tam, kde treba použiť antigénové testy, použime antigénové testy. Napríklad v nemocniciach, domovoch sociálnych služieb a tak ďalej, kde potrebujeme rýchly výsledok. Tam, kde potrebujeme vysokú citlivosť PCR testov, použime PCR testy. Keď potrebujeme odhaliť infekciu včas alebo potrebujeme zistiť, akú má pacient vírusovú nálož, aby sme predvídali priebeh, v ktorom štádiu infekcie sa nachádza alebo či má potenciál byť infekčný.

Tam, kde treba potvrdiť prítomnosť protilátok, využime testy na protilátky, ktoré potvrdia vytvorenie imunity na covid-19. Keď začneme používať vhodné testy vo vhodných situáciách, zvýšime efektivitu testovania a s pandémiou budeme bojovať efektívnejšie.

V stredajšom spoločnom vyhlásení vedcov ste sa s kolegami zastali antigénových testov, ale na mysli ste mali výhradne použitie v lokálnych ohniskách. Je to správna interpretácia?

Áno. Myslíme si, že v lokálnych ohniskách môžu byť antigénové testy veľmi prospešné. Ak by sme namiesto celoslovenského testovania išli cestou, že by sme teraz testovali ďalšie najpostihnutejšie okresy, napríklad Sabinov, Čadcu či Liptovský Mikuláš, a využili by sme personálne aj materiálové kapacity len na ne, šírenie pandémie by sme zastavili práve na tých miestach, kde to najviac treba. Potom by mohli nasledovať iné okresy, vždy podľa potreby.

Lenže plán prijatých opatrení je urobiť najprv celoplošné testovanie a potom ísť do ohnísk. Myslím si, že by bolo lepšie ísť rovno po okresoch do ohnísk. V každom prípade, celoplošné testovanie je tu. Treba to zobrať tak, ako to je. Poďme to teda skúsiť, ale hovorme aj o rizikách a limitoch. Nemajme však prehnané očakávania. Antigénové testy a plošné testovanie nie sú absolútne riešenie boja proti koronavírusu.

Dajme pozor, aby sme to neprehnali, lebo keď sa nedostaví sľúbený výsledok, čo je dostať denný prírastok pozitívnych pod 500, tak dôvera ľudí bude naštrbená, čo ovplyvní aj zodpovednosť ľudí. A to sú tie najdôležitejšie atribúty úspešného boja proti pandémii.

Nedalo by sa tých takmer 60 miliónov eur, ktoré sme dali za antigénové testy, využiť lepšie, ak by sme sa zamerali výhradne na lokálne ohniská a zvyšok peňazí by sme dali do lepšieho trasovania hygienikmi?

Presne tak, s takou stratégiou súhlasím. Jednu vec treba zdôrazniť – čo bude po testovaní? Určite sa nestane, že celoplošné testovanie nebude vôbec fungovať. Spolu s lockdownom môže pomôcť, lebo si kúpime čas, povedzme dva až tri týždne. Ale čo potom? Musí nastať posilnenie trasovania, ale aj PCR testovania, aby sa zvýšili kapacity. Viaceré procesy pri PCR testovaní by sa dali zautomatizovať. Možno by sa dalo zamerať na úzke hrdlo odberu, aby sa vzorky nebrali z nosohltana, ale zo slín. PCR testovanie by sa dalo štandardizovať a efektívne by sme mohli využiť aj výsledky PCR testov.

Malo by sa umožniť testovanie zadarmo pre všetkých – či ide o príznakového, nepríznakového alebo aj zdravého človeka, ktorý sa potrebuje otestovať preventívne. Často si ľudia test na covid-19 nemôžu dovoliť z finančných dôvodov, a aj práve kvôli tomu nezachytíme mnohých infekčných ľudí. Energiu treba investovať do toho, aby sme zlepšili tie nástroje, ktoré môžeme využívať na sploštenie krivky. Aby sme epidémiu spomalili, ako sa najviac dá. A dá sa to.

Len sa treba vrátiť k tej mravčej práci, ktorá je tá najťažšia, ale zároveň najdôležitejšia. Aj my priložíme ruku k dielu, tak ako aj v minulosti či pri PCR testoch alebo pri rutinnom testovaní. Málokedy vyhrávajú vojny bombastické nápady. O to viac, keď je nepriateľom taký sofistikovaný, ako je nový koronavírus, ktorý sa často šíri práve cez bezpríznakových ľudí, ktorí nevedomky cestujú, športujú alebo sa socializujú.

Pavol Čekan (41) 
Je biochemik a zakladateľ spoločnosti MultiplexDX. Dvadsať rokov pôsobil v zahraničí, najmä v Spojených štátoch, kde pracoval na Rockefellerovej univerzite či v Národnom rakovinovom inštitúte vo Washingtone. V roku 2017 sa vrátil na Slovensko, aby tu pracoval aj na vývoji presnejšej diagnostickej metódy na určovanie rakoviny. Spoločnosť MultiplexDX zvíťazila minulý rok v kategórii najväčší dosah na spoločnosť v súťaži startupov Central European Startup Awards. V minulosti vyhrala aj súťaž StartUp Awards 2016 a stala sa absolútnym víťazom súťaže Mladý inovatívny podnikateľ 2018. Firmu zaradili do zoznamu The New Europe 100 vychádzajúcich technologických hviezd strednej a východnej Európy. MultiplexDX ako prvý slovenský startup získal európsky EIC Accelerator grant na validáciu novej a presnejšej diagnostiky rakoviny prsníka. Počas pandémie v spoločnosti vyvinuli PCR testy na covid-19 a rozlišovacie testy na chrípku a covid.

OTAKAR HORÁK

Zdroj:
https://dennikn.sk/2107516/biochemik-cekan-celoplosne-testovanie-je-tu-podme-to-skusit-ale-hovorme-aj-o-rizikach/?ref=tit

Foto:
Biochemik Pavol Čekan z MultiplexDX.
Foto – archív P. Č.