Bratislavčan v Poloninách: Je to tu pekné, no cesta trvá ako do Splitu

Festival Objavte Poloniny ostal nemasový.

POLONINY. Aké máte pirohy? Čím sú plnené? Z akej múky to robíte? Sú sladké alebo slané? Pečiete ich alebo varíte?

Sypú sa otázky od návštevníčky so západniarskym prízvukom na jednu zo žien predávajúcich pirohy.

Je sobota dopoludnia a v Uliči pri rybníku beží druhý deň zážitkového festivalu Objavte Poloniny.

Miesto je symbolické, hneď pri jazierku je totiž povestná brána a dvere do najvýchodnejšieho národného parku.

Je veľmi teplo. Napriek tomu miestne ženy v stánku chystajú občerstvenie pre návštevníkov.

Ponúkajú dva druhy tradičných ručne „lepených" pirohov, teda menej, ako má zákazníčka otázok.

Interview pri krájaní klobásy
Vedľa pirohového stánku Sninčan Milan Karľa chystá v kotli kapustnicu.

Nie je to jeho jediná náplň, s manželkou Janou patria k pravidelným poskytovateľom zážitkov na tomto podujatí.

Je korytárom. Jeho misky či dosky na krájanie sú hladké, príjemné na dotyk. Kto chce, môže si drevené náradie vyrobiť priamo na mieste.

„Dávam to ľuďom vyskúšať. Nech si urobia vlastnú misku. Je to zážitok. Dám im dláto a lepšie pochopia, akú hodnotu má práca. Zohnať drevo, vysušiť ho, vypracovať výrobok, prísť na miesto...“ vyratúva Karľa počas krájania klobásy do kapustnice.

K nej neskôr nachystá aj lokše z kyslého mlieka.

Keďže je Karľa na podujatí od jeho počiatku, teda od roku 2020, pýtame sa ho, ako hodnotí jeho nemasový koncept.

Počas tohto festivalu sa totiž nepredierate medzi ľuďmi. Podujatia nemáte na kope.

Ak ich reálne chcete absolvovať, musíte za nimi cestovať a dopredu si ich naplánovať.

„Oproti tradičným jarmokom je to luxusná akcia. Ľudia si predplatia konkrétnu vec, o ktorú majú záujem, a idú za ňou. Naozaj to chcú robiť, zaujímajú sa o to. Potom je to zážitok pre obe strany – pre nich aj pre mňa. “

Keď má detská kreativita zelenú
Uličský rybník je základným táborom festivalu, ktorý vznikol počas vrcholu pandémie.

Na jednom mieste sa pri jazierku usídlilo viacero remeselníkov, ktorí ponúkajú svoje zážitky.

Ľudí je v sobotu dopoludnia pomenej. Atmosféra je uvoľnená, takmer rodinná. Kto chce, môže sa s miestnymi pustiť do debaty na rôzne témy.

Karľa odhaduje, že to tento rok bude asi komornejšie, ale vlani prišlo „fajne veľa“ ľudí.

Kým korytár tvorí z dreva, jeho manželka jeho výrobky zdobí. Maľuje na ne napríklad rôzne ľudové ornamenty.

Zhromažďujú sa okolo nej deti, ktoré si chcú vyskúšať prácu s drevom, brúsnym papierom a farbami.

Pod ich rukami vznikajú veselé a farebné koníky, domčeky či srdiečka.

Jana Karľová to s deťmi vie. Má s nimi bohatú prax. Učila 30 rokov. Pracovala na špeciálnej základnej škole pre deti s mentálnym postihnutím.

„Deti sú šikovné a hlavne veľmi kreatívne. S kreativitou sa už narodia, len my, dospelí, ju potom krešeme na svoj obraz. Treba ich nechať, aké sú. Stačí ich usmerniť,“ vraví Karľová.

V Poloninách asi videli draka
Anna pochádza z Partizánskeho, 17 rokov žije v Londýne a na festivale sme na ňu natrafili, ako si vyrába drevenú magnetku.

„Takéto podujatia síce extrémne nevyhľadávam, ale prišla som sem s partiou. Videli sme hviezdy, teraz tvorím a ešte by sme chceli stihnúť výstup na Kremenec. Je to tu príjemné, také nemasové. A to je dobré, masy by to znepríjemnili.“

V rukách pritom drží dreveného motýľa, ktorý jej ako suvenír na chladničke pripomenie, kde strávila jeden z augustových víkendov.

Takýto spomienkový predmet si mohli turisti podľa vlastných predstáv vytvoriť u Pavla Krupu.

„Prvotná idea bola, aby z Polonín ľudia odchádzali s vlastnoručne vyrobeným suvenírom.“

A akú spomienku si najčastejšie odnášajú?

„Robia si zubrov, nočnú oblohu z Runiny. Dievčatká chcú zase kvietky a srdiečka. Vlani si niekto vytvoril draka. Neviem, kde ho u nás stretli,“ smeje sa Pavel Krupa.

Jeho manželka je z Lotyšska, na Slovensko sa vydala pred tromi rokmi.

Pár sa zoznámil vďaka medzinárodnému plánovanému jazyku esperanto. Manželia sa takto zhovárali aj pri turistoch a odpovedali na ich zvedavé otázky.

Hopa, cupa, cupina
Atrakciou pre deti bol domček deduška Večerníčka v Novej Sedlici. Počas rozprávkovej návštevy mohli hopkať, cupkať a učili sa spievať po rusínsky.

Zážitkom Hopa, cupa, cupina sprevádzala Dominika Novotná, speváčka z Rusínskeho tria známeho z folklórnej šou Zem spieva, ktorá teraz vedie mladé speváčky vo FSK Polonyna, ktoré objavujú starodávne rusínske piesne z Uličskej doliny.

Kto nestihol skutočné hviezdy v Runine, mohol si ich pozrieť aspoň v projekcii prenosného planetária AstroShow, ktoré chodieva za deťmi na materské, základné i stredné školy po celom Slovensku.

Netradične prišlo aj do Polonín. „Prinášame vesmír k dospelým aj k deťom. Program máme šitý presne na mieru podľa veku,“ vysvetlil lektor prenosného planetária František Kubík.

Príjemné a komorné
Do Polonín dorazil po prvý raz bankár Jaroslav Pilát. Za zážitkami docestoval z Bratislavy spolu s kamarátmi.

Do najvýchodnejšieho národného parku sa chystal už dlhší čas. Ubytovali sa na súkromí v Uličskom Krivom.

V piatok spolu s desiatkami iných ľudí pozoroval nočnú oblohu v Runine.

V sobotu si chcel vyskúšať viachlasný spev, písanie ikon a vydlabať drevené koryto.

Podotkol, že za zážitkami treba cestovať po viacerých obciach. Vzdialenosti medzi nimi sú rôzne, niekedy treba z miesta na miesto prejsť aj 20 kilometrov.

Aj preto je podľa neho potrebné si usporiadať a presne naplánovať, kam ísť.

Pozdávalo sa mu, že na festivale nie je veľa ľudí, čo vytvorilo „príjemnú a komornú atmosféru.“

„Vidieť, že je to začínajúci festival. Verím, že sem ľudia budú chodiť a objavovať to tu, aby to nezaniklo a aby organizátori mali chuť na podujatí ďalej pracovať.“

Cesta ako do Splitu
Nižšiu účasť pripisuje tomu, že Slováci sa už opäť vybrali na dovolenky do zahraničia.

Prekážkou pre západniarov môže byť aj pomerne veľká vzdialenosť od Polonín.

D1 končí za Košicami v Bidovciach, čo je úsek dlhý asi 14 kilometrov. Potom už nasleduje cesta druhej triedy.

Ani od Prešova v smere na Humenné, Sninu a ďalej do Polonín žiadna diaľnica nevedie.

„Keď sme si to zrátali s kamarátmi, cesta z Bratislavy do Polonín nám trvá približne toľko ako z Bratislavy do Splitu,“ dodal Jaroslav Pilát.

Pre západniarov dosť ďaleko, pre miestnych zase podujatie, o ktorom viacerí ani nevedeli.

Napríklad ako v obci Zboj, kde bola redaktorka Korzára počas podujatia ubytovaná.

Signálom, že sa prevažne v Uličskej doline aj mimo nej niečo deje, boli najmä autá s rôznymi poznávacími značkami.

Stále dobrý rok
Organizátorka podujatia Eva Kocanová vysvetľuje, že ich snahou bolo a je pritiahnuť do Polonín najmä ľudí z iných regiónov Slovenska.

Uvedomuje si, že prekonanie vzdialenosti môže byť pre západniarov momentom, podľa ktorého sa rozhodujú, či do Polonín prídu alebo nie.

„Mnohí si to zrátali časovo aj finančne a rozhodli sa pre inú dovolenkovú destináciu. Neexistujúca rýchlostná cesta je pre naše podujatie aj celkovo rozvoj cestovného ruchu v národnom parku výraznou bariérou.“

Pokračuje, že prvý ročník prišli objavovať Poloniny aj západniari, aj východniari, a to v pomere pol na pol.

Druhý rok už organizátori viac cielili na klientelu z východu. Podujatie vtedy, čo sa týka počtu návštevníkov, dosiahlo podľa Kocanovej pravdepdobne svoj strop.

„Myslíme si, že tento rok si to ľudia zrátali a išli radšej do Chorvátska. V mojom okolí viaceré rodiny absolvovali aj dve zahraničné dovolenky.“

Napriek úbytku zážitkujúcich ľudí Kocanová hodnotí pozitívne aj tento ročník.

„Obávali sme sa, že bude na úrovni prvého ročníka alebo možno horší. Napokon sme tento rok dosiahli návštevnosť asi 70 - 75 percent z minulého roka, čiže sme po počiatočných obavách ostali príjemne prekvapené.“

Veľký záujem bol o kurz viachlasného spevu, maľovanie ikon či návštevu konopného pralesu.

V sobotu večer nechýbala ani ukážka tradičnej rusínskej svadby s ponukou domácich koláčov, slivovice a s nevestou sa tancoval tzv. „redový tanec".

Pomoc pre región
Kocanová hodnotí, že sa už sčasti podaril cieľ organizátorov.

„Naším cieľom bolo vyvolať zmenu v myslení a nazeraní na využitie príležitosti v turizme. Chceli sme ukázať, že návštevníci majú o Poloniny záujem a rozvoj služieb môže mať aj nemasový charakter. Miestni ľudia si vyskúšali, že môžu profitovať z cestovného ruchu a nám sa tento cieľ u viacerých podarilo naplniť. Svoje zážitky ponúkajú nielen počas jedného augustového víkendu, ale celú sezónu.“

Ešte nepadlo rozhodnutie, v akej forme bude podujatie pokračovať aj na ďalší rok.

„Verím, že sa nám podarilo trochu naštartovať miestny turizmus,“ nádeja sa Kocanová.

Menej optimizmu sme si vypočuli v nedeľu od jedného z miestnych krčmárov.

Počas rozhovoru s jedným klientom hodnotil, že Poloniny sú síce krásne, ale dnešným turistom stále nemajú veľa čo ponúknuť.

„Prišiel som, videl som, odišiel som,“ zhodnotil zákaznícke sa správanie ľudí, ktorí do národného parku zavítajú vždy len nakrátko.

Katarína Gécziová, zástupkyňa šéfredaktora

Zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/22990395/bratislavcan-v-poloninach-je-to-tu-pekne-no-cesta-trva-ako-do-splitu.html

Foto: 
Rusínska svadba.
Zdroj: Objavte Poloniny

Festival Objavte Poloniny - fotogaléria