Čekan: Verím, že pandémia sa na jar skončí. Potom príde diskusia, ako sa vyhnúť tej ďalšej

Vystúpi na Európskej noci výskumníkov.

Hoci sa pri vystupovaní na verejnosti stretáva aj s negatívnymi reakciami, vedec PAVOL ČEKAN je rád, že pôsobil počas pandémie na Slovensku.

"Nemyslím si, že v inej krajine by som v týchto časoch cítil väčšie zadosťučinenie v rámci vedy, ako som cítil na Slovensku," hovorí v rozhovore pre denník SME.

Priznáva však, že je unavený a o pandémii ho už nebaví hovoriť.

V rozhovore sa dočítate:
Prečo Pavla Čekana nebaví hovoriť o pandémii.
Prečo sa odborná diskusia o tretej vlne skončila.
Prečo je stále dôležité dať sa zaočkovať.
Ako sa zmenilo postavenie vedcov.
Prečo je rád, že sa vrátil na Slovensko.
Čo bude s testami na covid po pandémii?
Ako Čekanovi kedysi robila problémy slovenčina, no islandčina nie.
Kedy sa podľa Čekana skončí pandémia?
Ako môže vyzerať svet po pandémii?

Pri dohadovaní o našom rozhovore ste vyjadrili prosbu, aby sme sa nerozprávali o pandemickej situácii. Prečo?

Už ma nebaví hovoriť o pandémii. Je to kvôli ľuďom, pretože mi za to vždy len nadávajú. Prečo by som mal robiť rozhovory, za ktoré stále dostanem nakladačku? Ale že stále.

A pritom nič zlé nerobím. Spýtate sa ma otázku a ja odpoviem, čo viem z vedeckých publikácií alebo z našej vedeckej praxe. Spoločnosť je už tak nastavená proti nám vedcom a odborníkom a niektorým špeciálne, takže to je už pre mňa únavné.

Tak vás do toho nemám tlačiť?

Takto vám poviem. Môj osobný názor je, že odborná diskusia o tretej vlne sa už skončila. Na Slovensku niet človeka, ktorý by nepočul niečo o očkovaní.

Neverím, že u nás existuje človek, ktorý by sa na základe nejakej informácie rozhodol, či sa dá, alebo nedá zaočkovať.

Teraz máme dve veľké skupiny, ktoré sú v ozajstnom konflikte. Odborná diskusia ich už nijako nepribližuje k sebe. Jedna skupina má svojich odborníkov, druhá svojich. A už nepomôže ani povedať, že 99,9 percenta odborníkov je za očkovanie a iba 0,1 je proti.

Čísla ich nepresvedčia?

Čísla výrazne rastú a tento týždeň pravdepodobne pokoríme tisíc infikovaných (rozhovor prebiehal v pondelok 20. septembra, v utorok 21. septembra počet prípadov prvýkrát prekročil hranicu tisíc, pozn. red.).

Na to vám ľudia povedia, že zavádzate, že to nie sú pravdivé čísla. Takže naozaj vedecká diskusia dorazila do cieľa. Už neviem, či dokážeme vysvetliť ešte viac, aká je skutočná bezpečnosť a účinnosť vakcín.

Ak je raz v Spojených štátoch vakcína Comirnaty od Pfizer/BioNTech plnohodnotne schválená, neviem, kam ešte mám v odbornej diskusii zájsť. Je plnohodnotne schválená, lebo je bezpečná a účinná. A, áno, niekde v roku 2020 bola navrhnutá klinická štúdia do roku 2023. Ale to bol návrh. Neznamená to, že nemôže byť ukončená skôr. Aj tak sa v tom ľudia stále cyklia.

Takže myslíte, že už nie sú nerozhodní ľudia?

Niekedy som ako odborník mal pocit, že medzi nezaočkovanými ešte je nejakých desať až tridsať percent nerozhodných.

Teraz už nevyzerá, že by takáto skupina bola. Zdá sa, že všetci sa rozhodli. Naratív sa zmenil. Už to nie je o tom, čo povie odborník či vedec, ale o tom, ako je každý z nás skutočne pripravený na zrážku s vírusom.

Ako to myslíte?

Ten, kto sa dal zaočkovať, vyhodnotil, že očkovanie znižuje riziko ťažkého priebehu infekcie. A nezaočkovaný si povedal, že má dostatočne silnú imunitu. A to nemyslím nezaočkovaného, ktorý covid prekonal. Tí, ktorí sa nestretli s covidom, majú pocit, že pre nich je istejšie sa nezaočkovať. Asi sa tým vírusom chcú popasovať. A to je jedno veľké nepochopenie.

U človeka, ktorý sa nikdy s vírusom nestretol a nie je zaočkovaný, o priebehu infekcie rozhodujú v podstate náhoda a určité rizikové faktory. Náhoda môže byť to, akú virálnu dávku dostane, či sa náhodou v ten nešťastný deň infikuje nielen raz, ale niekoľkokrát. Rozhoduje o tom stav imunity, ktorý negatívne ovplyvňujú depresie, stres, zlá životospráva, skrytá chronická choroba alebo iná infekcia, o ktorej človek nevie, že ju má. Je ťažké vysvetliť, že toto je veľké riziko a že očkovanie ho znižuje.

Už teraz pribúdajú stovky prípadov denne. Keď sa začnú čísla pohybovať v tisíckach, myslíte, že to ľudí presvedčí dať sa zaočkovať?

V rámci pandémie neexistuje moment, keď by sme si mohli povedať, že očkovanie už nemá zmysel. Pandémia a jej vlny sú veľmi dynamické a vždy ich môžete pomôcť očkovaním brzdiť. Už tri týždne po prvej dávke hocijakej vakcíny dochádza takmer k deväťdesiatpercentnej ochrane pred hospitalizáciou, čo je významné číslo.

Vo štvrtok vystúpite na Európskej noci výskumníkov. Jedným z cieľov tohto podujatia je pritiahnuť deti k povolaniu vedca. Teraz, keď máme pandémiu a tiež klimatickú krízu, je nových mladých vedcov potreba viac ako inokedy?

Veda je pilierom modernej spoločnosti a Slovensko tento pilier potrebuje viac ako soľ. Popularizácia, podpora vedy a dôležitosť vedcov sa líšia od krajiny ku krajine. Na Slovensku je dnes a v budúcnosti popularizácia vedy oveľa dôležitejšia než povedzme v Škandinávii či západnej Európe. My tých špičkových vedcov skutočne potrebujeme a potrebujeme ich na Slovensku, lebo máme exodus vedcov do zahraničia. Zároveň aj podpora vedy, nielen finančná, by mohla byť lepšia.

Za posledný rok sa vedci dostali viac do povedomia verejnosti. Máte pocit, že sa to pretavilo do pozitívneho vzťahu k vede a vedcom?

Stretávam sa u ľudí s veľmi pozitívnym ohlasom. Dokonca aj u detí. Je neskutočne príjemné, že sa deti rozhodujú byť vedcom práve kvôli nám – Borisovi Klempovi, Saši Bražinovej, mne či ostatným. Je to veľmi povzbudzujúce a ukazuje to, že keď sa vedci dostanú viac do verejného priestoru, tak popularizujú vedu a zároveň vzbudzujú záujem spoločnosti vrátane detí.

Čo deti priťahuje na kariére vedca?

Chcú niečo vynájsť a niečo vymýšľať. V spoločnosti naozaj zarezonovali naše RT-PCR testy. Je to slovenský produkt, ktorý vidno priamo v akcii, ako pomáha pri pandémii. Aj ventilátory sú výsledkom slovenskej vedy či bioplasty profesora Alexyho. Toto všetko ľudí láka. Inovácia, spraviť nejaký zlepšovák pre svet. Sú deti, ktoré pre to majú zmysel a chcú svetu niečo priniesť a úspešní vedci sú pre nich pozitívnym príkladom.

Je však malé percento vedcov, ktorí sú natoľko úspešní. Veľakrát sa tiež hovorí, že veda na Slovensku je málo zaplatená.

Je to ako s každou profesiou. Ak sú tínedžeri zapálení a chcú niečo ísť robiť, lebo je to ich hoby, záľuba, sen, tak zvyšujú šancu, že sa stanú súčasťou „armády“ špičkových vedcov. Vždy sa to začína záujmom u detí, inak sa to robiť nedá. Keď nebudeme robiť nič, zamrzneme na malom počte úspešných príbehov. Alebo s tým niečo spravíme a tú armádu budeme zväčšovať a budeme priťahovať naše slovenské talenty zo zahraničia späť.

Keď sa skončí pandémia, budú vedci stále v popredí?

S pandémiou sa neskončí kopa iných problémov, ktoré spoločnosť má. Vedci by nemali z verejného priestoru odísť, aj keď odídu tí, ktorí sa teraz venujú najmä covidu. Dúfam, že sme vychodili cestičky práve pre tých, ktorí prídu po nás. Inak to celé nemalo zmysel.

Dlho ste pôsobili v zahraničí. Rozmýšľali ste, ako by vyzerala vaša kariéra, keby ste sa nevrátili na Slovensko a toto obdobie by ste prežívali napríklad v USA?

Čas plynie tak rýchlo, že som sa nad tým ani nezamýšľal. Na konci dňa som šťastný a veľmi vďačný za skúsenosť a príležitosť, ktorú sme dostali v rámci pandémie na Slovensku, že sme tu mohli byť a pomôcť RT-PCR testami.

Nemyslím si, že v inej krajine by som v týchto časoch cítil väčšie zadosťučinenie v rámci vedy, ako som cítil na Slovensku. Práve pandémia ukázala, že rozhodnutie vrátiť sa domov bolo správne.

Vyvinuli ste už desať typov testov na zistenie koronavírusu, keď sa skončí pandémia, bude po nich ešte dopyt?

Naša sila nie je to, že máme desať testov na covid, ale že sme naozaj vyšpičkovali RT-PCR metódu tak, že ju dokážeme rýchlo predizajnovať na akékoľvek iné infekčné choroby ako chrípku, rinovírus, RSV, parainfluenzu či HIV. Udržali sme sa na špičke biotechnológií. Nešli sme len po produkte a profite, ale po skutočnej vede a výskume.

Zároveň sme s Biomedicínskym centrom Slovenskej akadémie vied a s Vedeckým parkom Univerzity Komenského vytvorili platformu pre infekčné ochorenia, kde môžete sekvenovať rôzne vírusy a ich varianty. Je oveľa cennejšia ako samotný PCR test. Platforma sa dá zapnúť pri akejkoľvek epidémii až pandémii.

Nie som si istý, či si Slovensko uvedomuje, čo sme aj v rámci Veda pomáha všetko vytvorili. Veda pomáha nebola vôbec o teoretizovaní, vytvorila sa silná skupinka, ktorá je podľa mňa na medzinárodnej úrovni, čo sa týka riešení pre diagnostiku infekčných ochorení.

Na Európskej noci výskumníkov vystúpite s prednáškou Ako môže veda zachrániť život: 10 fascinujúcich objavov z biomedicíny. Čo sa na nej diváci dozvedia?

Je o rôznych inováciách. Budem hovoriť napríklad o regeneratívnej medicíne, robotoch či molekulárnych nožniciach. Bude veľmi pekná a interaktívna. Jedna z tém je mapovanie ľudského mozgu a ukážem, ako sa vchádza do mozgu a ako sa prepájajú neuróny. Mám rád takéto prednášky, lebo sú viac vedecko-populárne. Rád hovorím o vedeckých objavoch a inováciách, ktoré menia svet vedy a náš život a zdravie.

Hovoriť pútavo a zrozumiteľne o vede je ťažké. Mali ste na zahraničných univerzitách aj výcvik ako prezentovať svoj výskum?

Každý vedec by sa mal naučiť prezentovať svoj výskum, pretože chodíme na konferencie a prednášky. Je pravda, že americký univerzitný systém núti vedcov byť popularizačnými a prezentovať svoje výsledky bežnej verejnosti.

Ja som sa však o popularizácii vedy oveľa viac naučil, keď sme založili startup MiltiplexDX. Zrazu som musel naše výsledky prezentovať investorom, ktorí často nemali vedecké vzdelanie. Musel som zmeniť slovník. Snažiť sa zjednodušiť vedu, vedecké výrazy, aby tomu iný človek ľahko porozumel.

Študovali ste medicínu na Islande. Aké to bolo?

Rozhodol som sa tam žiť. Nadšenie z krajiny som mal tak prvý rok, dva, tri, ale neskôr som sa už integroval. Prišla tam za mnou moja rodina, mama, sestra s manželom, potom aj priateľka a neskôr manželka Marína. Vnímal som to ako svoj domov, bol som jedným z nich. Ak by Island nezbankrotoval a mal by som tam pracovné miesto, bol by som tam zrejme až doteraz. Som napoly Islanďan.

Hovorili ste po Islandsky?

Plynule. Priznám takú vec. Moja manželka Marína za mnou na Island prišla v čase, keď som už rok alebo dva dennodenne fungoval iba v islandčine. Učil som na základnej škole chémiu a fyziku, pracoval som vo vedeckom inštitúte, končil som bakalárske štúdium a študoval som ešte operný spev.

Keby som si nenašiel slovenskú priateľku, asi by som nehovoril tak dobre po slovensky. Mal som problém prechádzať do slovenčiny. Kopu výrazov v bunkovej biológii som nevedel po slovensky, ale po islandsky áno.

Študovali ste operu, žili ste na Islande, v USA, viete po islandsky. To máte na to všetko energiu?

Už nemám, priznávam, že som unavený. Tak sa mi vyvinul život. Všetko má svoje výhody a nevýhody. Je pravda, že viem niečo z umenia, spieval som, hral som florbalovú ligu aj na husliach som hral, aj v ľudovke primášoval, aj vo vede som pomenil veľa odborov.

Na jednej strane si hovorím, že to je parádne, ale priznávam, že v žiadnej aktivite som nebol svetovou triedou. Keď vidím nejakých kolegov, ktorí všetko vtesnali len do vedy, dostali sa neskutočne ďaleko. Ja som stavil na viac vecí. Mnohokrát ľudia tápajú, že kým je Pavol Čekan. Je to vedec, hudobník alebo verejná osoba či podnikateľ, startupista?

Vy sa ako vnímate?

Nemám kategóriu. Je pravda, že mnohí ma vidia ako podnikateľa, ale bol by som radšej, keby ma vnímali primárne ako vedca.

Koľko tej reálnej vedeckej práce robíte?

Počas uplynulého roka toho bolo dosť veľa. Testy som skutočne vyvíjal a dizajnoval ja spolu s naším tímom. Posledné mesiace jej už robím trošku menej, lebo som veľmi unavený. Neviem sa sústrediť. Keď mi niekto povie niečo o novom RT-PCR teste, vyhádžu sa mi vyrážky.

Spomínali ste, že mnohí z vás v tíme sú už na pokraji vyhorenia. Pandémia nie je na konci, ako dlho viete takto ešte fungovať?

Vydržíme, kým bude treba. Ja verím, že pandémia sa skončí budúcu jar a dostane sa do endemickej fázy (stav, keď je vírus stále prítomný v spoločnosti, ale drvivá väčšina sa s ním už stretla a ťažké priebehy klesajú, pozn. red.). Ja teraz vývojársky hibernujem, lebo si to môžem dovoliť, v rámci covidových PCR testov už nevieme technologicky viac spraviť. Vírus tu zostane, ale pandémia sa skončí, lebo vždy sa skončia.

Máte predstavu, ako bude vyzerať svet po pandémii?

Je to ťažká filozofická otázka. Bodaj by sme si z toho odniesli dôveru v odborníkov a vedcov, že nás v dobrej viere chceli previesť a aj previedli cez celú pandémiu. Veda naozaj priniesla rýchlo vakcíny aj testy.

Liečbu nepriniesla, lebo ani pred touto pandémiou sme nevedeli len tak liečiť vírusové nákazy. Možno sa trochu otvorí otázka sociálnych sietí a otázka šírenia dezinformácií a hoaxov.

Tých vecí, ktoré si môžeme odniesť, je nesmierne veľa aj v iných oblastiach, lebo vznik pandémie súvisí aj s klimatickou zmenou, so štýlom života, aký žijeme, s celosvetovou mobilitou, s tým, že narúšame biodiverzitu, rúbeme lesy a prichádzame do oblastí, kde nikdy človek nevkročil a kde číhajú rôzne iné vírusy, s ktorými sme sa nikdy nestretli. Dúfam že postpandemická éra prinesie aj mnoho diskusií o tom, ako sa vyhnúť ďalšej pandémii.

Pavol Čekan
Pavol Čekan je biochemik a zakladateľ spoločnosti MultiplexDX. Venuje sa výskumu v oblasti diagnostiky rakoviny prsníka a v súčasnosti počas pandémie aj vývoju testov na covid-19 typu PCR a LAMP. Študoval na Islande, pôsobil na univerzite v New Yorku a v americkom Národnom onkologickom inštitúte v Marylande. V roku 2017 sa po dvadsiatich rokoch v zahraničí vrátil na Slovensko.

RENÁTA ZELNÁ

Čítajte viac: 
https://tech.sme.sk/c/22747595/cekan-pandemia-ukazala-ze-bolo-spravne-vratit-sa-na-slovensko.html

Foto:
Slovenský vedec Pavol Čekan zo spoločnosti MultiplexDX. 
(Autor: Jozef Jakubčo)