Cer’kovna diplomacija – slova i gesta

21.10.2021


Tekst u azbuci najdete TU: https://www.lem.fm/tserkovna-diplomatsiya-slova-i-gesta/

Vece jak slova nas v prypadi Mukačivskoj jeparchiji možuť tišŷty gesta.

Natysk, kotrŷj s’a za ostatnij vece jak rik robyť na Mukačivsku grekokatolyc’ku jeparchiju z ciľom, žebŷ jej pidpor’adkovaty pid čudžu – Ukrajiňsku grekokatolyc’ku cer’kov, stav tak hor’ačov spravov, že vŷžadav už i svoji reakciji.

Bŷv to maďar’skŷj metropolita Filip Kočiš, kotrŷj jak peršŷj, keď ne rachujeme aspostoľskoho administratora Nila, vŷslovyv s’a jasno v rozhovori pro Radio Vaticana, jaka je pozicija Grekokatolyc’koj cer’kvy v Maďar’sku na totu spravu. To, samosobov, ne mohlo potišŷty Kyjiv, bo maďar’ska cer’kov, kotra je tak samo ditynov Mukačova, jasno pidporyla svoju mater’sku jeparchiju v tim, žebŷ zistala mimo ukrajiňskoj cer’kvy. Dokinc’a vŷslovyv s’a, že Mukačivska jeparchija bŷ mala staty za joho pohľadom metropolijov.

No, povidžme sobi, že toto ne je absolutno mimo realitŷ. Mukačivska jeparchija maje vece virnykiv jak cila metropolitna cer’kov na Slovakiji. Čom išči v Užhorodi ne sydyť metropolita, na to može znova možeme hľadaty odpoviď lem v apetiti Kyjeva, kotrŷj vže ne raz vydiv Mukačovo na svojim obidovim stoli.

Tišŷty nas možuť i slova, kotrŷ mav povisty Visvaldas Kulbokas, novŷj apostoľskŷj nuncij na Ukrajini, kotrŷj Mukačivsku jeparchiju nedavno navščivyv.

Vitalij Baranov u video blogu, kotrŷj publikovav u službi Youtube, hovoryť, že jak učastnyk striči nuncija zo svjaščenykamy Mukačivskoj jeparchiji, podasť jakŷjs’ insight, pohľad do toho, što dijalo s’a na tij striči.

Podľa Baranova svjaščenycy maly s’a zvidaty, v povjazaňu z tyskom na jeparchiju, što z nyma bude. Nuncij mav povisty, že s’a na to zvidav u Papŷ Franciska. Holova Katolyc’koj cer’ky mala povisty, že vin ne je tot, chto maje vŷrišovaty o doli Mukačivskoj jeparchiji, keďže ona maje vlastnu istoriju, kotru sobi cinyť, i takov jak jej pryjav, takov jej oddasť i dale. Značiť, Papa ne rychtuje robyty žadnŷ zminŷ.

Pokľa suť totŷ slova pravdyvŷ, pak Mukačivska jeparchija, ale i dalšŷ cer’kovnŷ štrukturŷ, kotrŷ jej majuť za Matir’ Cer’kov, vŷhraly bytvu, lemže ne vojnu. Malo bŷ bŷty postarane o Mukačovo počas toho pontifikatu, ale ne je garancija toho, što bude pry novim Pontifikovy.

Omnoho vece v cilij situaciji je potišujuča inša sprava, kotra tak dakus zistala bokom. І je povjazana z navščivov Papŷ Franciska na Slovakiji.

Vladŷka Nil Luščak, kotrŷj je dnes’ administratorom jeparchiji, trymav s’a počas toj navščivŷ kolo slovac’kŷch grekokatolyc’kŷch jepiskopiv. Može najvažnišŷm z ciloho bŷlo, že Nil bŷv vjedno iz grekokatolyc’kŷma jepiskopamy u Bratislavi učastnŷj na striči, kotru mav Francisk zo slovac’kŷma jepiskopamy. Ne bŷv tam žadnŷj inšŷj jepiskop iz zahraniča, okrim mukačivskoho administratora.

Čom je to važnŷj moment? І keď bŷlo jasne, že cer’kovnŷ štrukturŷ, kotrŷ vŷnykly z Mukačivskoj jeparchiji, ne suť sohlasnŷ z aneksijov Kyjevom, holosnŷ projavŷ brakovaly. Keď s’a odnosno toj temŷ vŷslovyv metropolita Kočiš, bŷv vlastno sam, i ne pryšly dalšŷ pidpornŷ slova z boku reštŷ cer’kovnŷch štruktur povjazanŷch z Mukačovom.

No štoraz vece vydyme holovno z boku košŷc’koho jeparchŷ – archijepiskopa Kirila Vasyľa, prohlubľovaňa odnosyn z Mukačovom. Zaprošiňa slovac’kŷch jepiskopiv Nila medži sebe, keď iduť na striču z Papom, je jasnŷm simboličnŷm gestom, žebŷ vŷrazyty, medži koho Nil naležŷť, i de maje pidporu.

Bez ohľadu na to, što poviv abo ne poviv nuncij na navščivi Mukačivskoj jeparchiji, možeme konštatovaty, že diplomacija cer’kvej, kotrŷ suť naslidnykamy starodavnoj i slavnoj rusyňskoj jeparchiji, začala dijaty. Ne potrebujeme veľo slov, to v diplomaciji ne je potribne, potrebujeme micnŷ gesta. Totŷ s’a začinajuť jasno projavľaty.

Totŷ gesta nas možuť tišŷty vece jak slova. Ony jasno naznačujuť, na kotrim boci Karpat choťať naslidnykŷ Užhoroďskoj uniji vydity budučnosť Mukačivskoj jeparchiji.

І lem vďaka takij diplomaciji, namisto kryku proukrajiňskoho tysku, može ne bude až tak nerealne zbudovaty na fundamentach kolyšňoj velykoj jeparchiji nove ver’chovne archijepiskopstvo. Naše. Dnes’ vece narodiv, no jednoj, rusyňskoj tradiciji.

Staťa bŷla napysana jak komentar’ „Vstupne do kontroly“ lemkivskoho radija lem.fm.

Petro Medviď 

Zdroj:
https://www.lem.fm/tserkovna-diplomatsiya-slova-i-gesta/

Aktuality

Zobraziť všetky
02.12.2021

Lúčime sa – Janko Štefánik...

Nad ránom 19. novembra nás vo veku 96 rokov navždy opustil posledný priamy účastník odboja v II. svetovej vojne z okresu Svidník Janko Štefánik. Ako 17-ročný mladík v lone Kobylnickej prírody sa stretával s ľuďmi, ktorí k nim domov prichádzali …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
02.12.2021

Zomrel posledný hrdina z Dukly: Ján Štefánik (†96) pomáhal partizánom a bojoval po boku s Červenou armádou

Hrdinovia pomaly odchádzajú. Pred niekoľkými dňami skonal posledný slovenský vojak, ktorý bojoval v 2. svetovaj vojne na Dukle. Jána Štefánika z Giraltoviec odviedli ešte v 19 rokoch a dostal sa do blízkosti Červenej armády. Na prežité bojové…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
01.12.2021

Dnes je 30. výročie zakarpatského referenda

1. december 1991 sa súčasne s celoukrajinským referendom o potvrdení Aktu o nezávislosti Ukrajiny v Zakarpatskej oblasti konalo aj miestne referendum o samosprávnom štatúte Zakarpatska ako súčasti samostatnej Ukrajiny. Pripomeňme si chronológ…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
01.12.2021

Konec impéria. Těžké probouzení Rusínů v novém státě – nezávislé Ukrajině

Українською мовою: https://www.rusyn.sk/knec-mper/ V polovině 80. let minulého století se Sovětský svaz ocitl na rozcestí. Tři úmrtí nejvyšších představitelů státu za sebou (L. Brežněv, J. Andropov, K. Černěnko) donutil vedení KSSS – průměrný…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.11.2021

Ve Vlaku svobody ji napadlo dát ruce vzhůru, ale nechtěla být za blázna

Dne 11. září 1951 prorazil železnou oponu rychlík z Prahy do Aše a převezl 110 cestujících do západního Německa. Seděla v něm i tehdy patnáctiletá Marie Kohoutová, studentka 2. ročníku chebského gymnázia. Přes těžkou nemoc, s níž v současnosti b…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.11.2021

Ako zadrôtovali československé hranice

Nový európsky západ sa od východu oddeľuje pohraničnými bariérami s ostnatým drôtom. Šesť rokov po prvom maďarskom plote na hraniciach so Srbskom vyrastajú podobné prekážky aj medzi Poľskom, pobaltskými štátmi a Bieloruskom. Pripomína to obdobie…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Teta Paraska:
-Učeny hvarjať, že organizmus roste lem do 25 roku žyvota... Lemže mij brich i zadňica naisto o ťim nyč ne čuly...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať