Dlho spali, teraz lámu rekordy. Ako sa prebúdza život v Poloninách

26.08.2020


Reportáž z najvýchodnejšieho kúta Slovenska.

Topoľa je predposledná dedina pred koncom cesty. Nie je tu mobilný signál, vodovod ani kanalizácia, obchod nájdete až v najbližšej obci.

V dedine s približne 150 obyvateľmi dva roky nebola ani len krčma. Krčmárka odišla za prácou do Rakúska a nemal to kto po nej vziať.

V auguste tohto roka však obyvatelia opäť získali miesto stretávania a z pohostinstva niekoľko dní počuť živý ruch. Stretávajú sa tu domáci aj turisti, neraz na seba nečakane narazia aj známi z vyše 500 kilometrov vzdialenej Bratislavy.

"Ešte v júni som nevedel, že budem prevádzkovať krčmu," hovorí Matej Marčák, ktorý sa pred dvoma mesiacmi vrátil z Nemecka, kde pracoval na stavbách. Práca ho už nebavila a rozhodol sa prísť naspäť na Slovensko.

Poloniny ponúkajú turistom 

Keď zavolal bývalej krčmárke, slovo dalo slovo a za tri týždne už mal vybavenú prevádzku. Tržby z prvého víkendu si pochvaľuje a verí, že tak dobre to pôjde aj naďalej.

Mladý farár dreveného gréckoortodoxného Kostola sv. Michala Archanjela v Topoli Lukáš Kireš zase začal organizovať nočné prehliadky kostola s výkladom. Hoci ju ohlásil len deň vopred, zišlo sa v neveľkých priestoroch kostola hneď desať ľudí.

Svieti tu starý luster so sviečkami, rozvoniava drevo a priestorom sa šíri zvuk chorálov. Mladý farár v čiernej mikine, teplákoch a teniskách pôsobí skôr ako rockový fanúšik než ako cirkevný predstaviteľ.

Starostovia obcí v Poloninách zhodne hovoria, že turistov je tu, v najmenej navštevovanom národnom parku na Slovensku, toľko ako nikdy.

Mnohí záujemcovia darmo zháňajú ubytovanie spomedzi skromnej poloninskej ponuky. Penzióny i ubytovanie na súkromí sú zúfalo vybookované, oveľa viac ľudí ako inokedy je aj v útulniach.

Vnuci sa vracajú
Starosta centrálnej obce národného parku Ulič Ján Holinka za 17 rokov starostovania nezažil takú sezónu.

"Každý deň máme telefonáty, ľudia by už išli bývať kamkoľvek. Naši ľudia na to nie sú pripravení," hovorí. Hoci je tu veľa prázdnych i poloprázdnych domov, lebo z chudobného regiónu zutekali ľudia, ubytovanie na súkromí sa rozbieha len pomaly.

Miestni na to nie sú zvyknutí a žiť z cestovného ruchu si dosiaľ nevedeli ani predstaviť. Les pre nich znamenal v prvom rade drevo. Mnohí mladí pracujú v zahraničí alebo sa dávno presťahovali za prácou do miest. Zostali poväčšine tí starší, ktorí chcú najmä svoj pokoj.

Výsadou Polonín je stále práve to - pokoj a ticho. Do kráľovstva lesov a lúk na pohraničí s Poľskom a Ukrajinou dosiaľ zablúdilo len málo turistov - ročne sa odhaduje v Poloninách 15- až 30-tisíc návštevníkov.

Hneď za poľskou hranicou v Bieszczadskom parku je to na porovnateľne veľkom území závratných pol milióna.

Holinka je však presvedčený, že tento rok už na slovenskej strane budeme atakovať stotisícovú hranicu. Prvýkrát miestni vidia, že cestovný ruch má potenciál.

Hoci šesťdesiatnici by sa domu po rodičoch v zabudnutom kraji neraz najradšej zbavili, objavil sa trend, že ich prehovoria vnuci, tridsiatnici.

"Trávili tu prázdniny, majú k tomu vzťah a povedia, že si dom chcú dať do poriadku. Chodia sem aj zo Žiliny, z Košíc každý víkend a keď tu nie sú, posielajú známych. Niektorí to využívajú aj na prenájom."

Prichádzajú však aj novousadlíci. "Jeden čas tu bolo veľmi veľa domov na predaj a nebol o ne záujem. Teraz nie je deň, aby niekto nevolal, že chce nejaký domček kúpiť," opisuje Holinka.

Dve šaľene

Pomaly sa rozbieha aj zážitková turistika.

Eva Kocanová z Košíc a Soňa Kožárová z Prešova predtým pracovali v cestovnom ruchu a počas korony vymysleli v priebehu pár dní projekt, ako oživiť Poloniny.

Inšpiroval ich nápad Roberta Vica, ktorý chcel urobiť cyklojazdu po rusínskych obciach a spropagovať tak rusínsku kultúru. Jeho cieľom bolo, aby sa na budúci rok v sčítaní obyvateľov viac ľudí prihlásilo k rusínskej národnosti.

Cez koronu sa však Eva so Soňou rozhodli vyskúšať to v menšom práve v Poloninách, rusínskej oblasti, ktorá je relatívne neprebádaná.

"Miestni ľudia môžu poskytnúť službu - remeslá, varenie, sprevádzanie po lese. Sami si zážitkový kurz vymyslia, pripravia, zorganizujú, nacenia a potom obslúžia zákazníkov. My zastrešujeme len spoločný web a marketing, aby zákazníci prišli," opisuje Eva.

Keď prezentáciu poslali starostom, páčilo sa im to a rovnaká pozitívna reakcia ich čakala, keď sa neskôr stretli s miestnymi remeselníkmi.

"Všetci povedali, prečo nie? Po mesiaci kontaktovania sme zistili, že to vlastne musíme urobiť, lebo každý to chce," smeje sa Eva.

Tak sa expresne naučili robiť webové stránky, naštudovali si právne záležitosti, zmluvy, založenie občianskeho združenia. Za tri mesiace projekt aj zrealizovali. Za vlastné peniaze, pretože čas na podávanie grantov nebol.

Pomáhali pritom ľuďom naceniť ich služby. "Miestni sú veľmi milí, ponúkajú všetko zadarmo, no neboli schopní si vypýtať peniaze," hovorí Eva.

Chceli, aby tento projekt bol pre nich dodatočný príjem a aby to nebola dotácia. "Veľakrát sa robí projekt, dostanú sa verejné zdroje, ale my sme chceli, aby platili zákazníci, aby tá ponuka bola udržateľná."

Keď sa starostovia pýtali, prečo to robia, nevedeli im veľmi odpovedať. "Robíme to len preto, že nás to baví. Sme šaľene dve. Pre mňa je to stratová vec, no chcela som otestovať, či je to životaschopný model," hovorí Eva.

Na zážitkový víkend, kde si môžu návštevníci vybrať služby, aké chcú vrátane výroby trených pirohov, súťaží s vojenskou tematikou pre deti na miestach, kde sa skutočne odohrávali boje prvej svetovej vojny, túry po stopách miestneho zbojníka, výroby vlastnej píšťaly, chleba či tkaného koberca, či pobytu na gazdovstve, predali niekoľko desiatok lístkov.

Problém s ubytovaním však cítia aj oni. "Za dva mesiace v teréne sme našli asi štyridsať ľudí, ktorí by vedeli poskytnúť nejaké zážitky. Je ich tu toľko, že turisti nemajú kde bývať. Kapacita ubytovania v doline je možno dvesto ľudí," hovorí Eva.

Kandráčovci aj hovorca prezidentky
Keď sa rozprávala s ľuďmi, ktorí v tejto oblasti ubytúvajú turistov, hovorili jej, že nevedia, kde im hlava stojí. "Najprv boli pre koronu zavretí, museli prepúšťať, teraz je problém s personálom, nemá kto pracovať a prichádza veľa ľudí. Išli naozaj z nuly na sto."

Svoje o tom vedia v Penzióne Poloniny v Uliči, kde sa vystrieda na tunajšie pomery množstvo návštevníkov. Jeho kapacita 30 miest je v národnom parku druhá najvyššia.

Chodia sem okrem Poliakov, Čechov a Slovákov aj Nemci či Angličania. Sú tu zvyknutí aj na známe tváre, hostili filmový štáb, ministra vnútra, herečky, moderátorky. Tento rok u nich dovolenkoval hovorca prezidentky aj Kandráčovci, desať otcov s 18 deťmi.

"To bolo ako S tebou mě baví svět 2," usmieva sa majiteľka Svetlana Poldruháková, ktorá penzión prevádzkuje už desať rokov.

Má hotelovú školu a po pätnástich rokoch, čo v Česku pracovala ako čašníčka, sa vrátila domov do Uliča, aby rozbehli penzión.

Tento rok je tu oveľa viac Slovákov ako inokedy a jasne vidieť aj to, že sa mnohí z hlavného mesta prvýkrát odhodlali na druhý koniec republiky. Okrem toho prišlo aj viac rodín s deťmi. "Predtým sme mali skôr dospelých, motorkárov, cyklistov, turistov," hovorí Poldruháková.

V lete je turistov dostatok a toto je jednoznačne ich najlepšia sezóna, no čaká, že ako po iné roky, aj teraz potrvá dva-tri mesiace a potom akoby uťalo. Zimy sú pre nich veľmi ťažké a musia ich dotovať z toho, čo zarobia v lete, ako aj z práce jej manžela.

"Prvý rok, čo penzión fungoval, boli ľudia aj v zime. Bol tu lyžiarsky vlek, psie záprahy. No teraz sú zimy skôr letné. Keby sme spravili wellness, aj v zime by to bolo lepšie, ale nemáme kapitál."

Prečo teda nezdvihnú ceny? "Viete, aj na ubytovanie za 13 eur na noc niekto povie, že je drahé."

Na recepcii penziónu možno kúpiť suveníry, čo je v tejto oblasti výnimočné. Na výber je hrnček s vyobrazením ruského prezidenta Putina alebo hrnček s obrázkom lídra obávaného drogového kartelu Pabla Escobara, ktorý zomrel v roku 1993.

Inak je kúpa suveníru z Polonín prakticky nesplniteľná úloha. Eva Kocanová sa pokúšala to napraviť a zriadiť predaj v dedine Kolbasov.

"Všetci remeselníci boli ochotní dať výrobky na komisný predaj, ale zlyhalo to na tom, že sme nevedeli zohnať predavačku. Bola som ochotná jej zaplatiť 50 eur na deň z vlastného vrecka a celú províziu z predaja. Nenašiel sa nikto."

Ľudia, čo tu žijú a nie sú ešte na dôchodku, pracujú v Nemecku či v Rakúsku, kde dostávajú rádovo iné mzdy. "Jeden starosta sa sťažoval, že chcel urobiť potraviny v obci a tri mesiace nevedel zohnať predavačku, ktorá by pracovala za 600 eur v čistom plus stravné lístky," dodáva Eva.

Pozitívna korona
Keď Ladislav Mňačko písal o tomto kraji v reportáži s názvom Zakliata dolina pred takmer 60 rokmi, opisoval ľudoprázdnosť aj hrozné cesty.

"Zo Sniny je ta okolo šesťdesiat kilometrov, ale to ešte nehovorí nič. Nič o ceste, ktorá ta vedie, a nič o všetkom ostatnom. Cesta je jednou z najhorších, po akých som kedy šiel - a ja som chodil so svojím spartakom po všelijakých cestách, ani poľným som sa nevyhýbal."

Dnes by bol Mňačko možno prekvapený novou asfaltkou či inde aspoň zaplátanou cestou bez väčších dier vo väčšine Uličskej doliny.

Jediné miesto, kde si človek na Mňačkov šok nad najhoršou cestou vôbec spomenie, je v Novej Sedlici. Najmä pri ceste na parkovisko pred informačným strediskom pre turistov.

Najvýchodnejšia obec na Slovensku je známa najmä kultúrnou pamiatkou, domom na nerozoznanie od chalúpky Deduška Večerníčka, ktorá je momentálne v rekonštrukcii.

Kuriozitou je aj zubor Archie vystavený v informačnom stredisku - jeden z prvých piatich, ktorých vrátili do voľnej prírody v Poloninách pred 16 rokmi. Dnes je to jediné územie na Slovensku, kde žije vo voľnej prírode populácia zubra hrivnatého.

Pracovníčka pre environmentálnu výchovu Správy Národného parku Poloniny Iveta Buraľová sotva stíha vybavovať návštevníkov.

"Denne cez informačné stredisko prejde priemerne sto ľudí. No veľa sa ich tu ani

 nezastaví, alebo idú do iných častí Polonín. Taká sezóna ešte nebola," hovorí.

"Z hľadiska návštevnosti bola korona pozitívna pre tento kraj. Ľudia sú ubytovaní aj v Snine a Humennom a prichádzajú sem s poľutovaním, že sa nemohli ubytovať niekde bližšie," dodáva.

Pre predstavu, aký veľký je nárast návštevníkov v informačnom stredisku, odkiaľ začínajú mnohé túry: od začiatku júla do polovice augusta už bolo návštevníkov toľko ako pred dvoma rokmi do konca septembra.

Pred troma rokmi bolo ľudí za dva mesiace o polovicu menej, ako ich je teraz za jediný mesiac.

"Ľudia chcú viac chodníkov a cyklotrás a ja pozerám do máp, kam by som ich ešte poslala. Budeme to musieť riešiť," hovorí Buraľová.

Sprevádzaných exkurzií, napríklad vo vzácnych miestnych pralesoch, je tu relatívne málo. Niečo robí organizácia Aevis, niečo pracovníci národného parku.

"Sprievodcovské aktivity sú v plienkach, lebo zatiaľ o ne nebol až taký záujem. Až posledné dva-tri roky a zvlášť tento rok sa ozývajú skupiny ľudí," hovorí Buraľová.

Odkiaľ sú poloniny
Najväčším pokladom národného parku sú podľa nej jednoznačne staré bukové karpatské lesy. "Sú to posledné zvyšky súvislého starého lesa v Európe a sú na zozname svetového dedičstva. Takisto upravené dedinky, lúky, pokoj, to je veľká devíza."

Práve vysokohorské lúky nad hornou hranicou lesa, poloniny, slovo ukrajinského pôvodu, dali tejto oblasti meno.

"V 14. a 15. storočí sa tadiaľto presúvali pastieri z Rumunska cez Ukrajinu aj s dobytkom. Vznikli spásaním a potom bolo obdobie, keď ľudia z dedín chodili hore a kosili. Bol tu boj o každú piaď zeme. Každý mal veľa dobytka, potrebovali veľa sena," približuje Buraľová. Dnes sa už obhospodaruje len malá plocha týchto lúk.

Ukážkovými poloninami sú tie na vrchole Ďurkovca, jedného z najvyšších miestnych kopcov. Okolo deviatej ráno sme na vrchole prakticky sami. Počuť len vietor, šum trávy, bzukot včiel nad množstvom kveteny na lúkach.

Široký výhľad do diaľav a stačí krok, aby sa človek ocitol v Poľsku. Po hrebeni možno dôjsť až na Kremenec, najvýchodnejší bod nášho územia na hraniciach troch štátov, Slovenska, Poľska a Ukrajiny.

Vo vrcholovej knihe vidieť od júla každý deň niekoľko záznamov. "Sme zmordovaní jak koně. Ale je tady krásně!" píšu českí výletníci. Druhí zas ešte v júni zjavne nedotknutí turistickou vlnou zapísali: "Už dva dni sme nikoho nestretli. Les sa nás snaží zmiasť. Začíname blúzniť."

Pri zostupe z Ďurkovca do dediny Runina v dychberúcom strmom svahu stretneme dohromady asi štyridsať ľudí. Rodinky s deťmi, hipsterov aj dôchodcov. Prevažne Slovákov, ale aj Francúza, niekoľkých Čechov a Poliakov.

Začarovaný kruh
V Poloninách sa nachádza najväčší slovenský prales Stužica aj vzácne drevené kostolíky.

Podľa správy Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj sa odhaduje, že 65 percent zalesnenej oblasti v národnom parku tvoria praveké karpatské buky. Niektoré dosahujú výšku 56 metrov a sú tak najvyššie na svete. Žijú tu medvede, vlky, zubry aj množstvo druhov vtákov. Je tu jeden z mála parkov tmavej oblohy v Európe.

Čo teda Poloninám chýba? Nie je toho málo. Viac možností ubytovania, stravovania, odpočívadlá, toalety, požičovne bicyklov, lepšie značenie a údržba turistických trás, lepšie služby aj cielený marketing.

"Nízky počet návštevníkov pravdepodobne odradil súkromné investície do doplnkových služieb, ako aj verejné investície do samotných zariadení. Zároveň však nedostatok služieb odrádza návštevníkov, rozširovanie podnikania a investície," píše sa v správe Medzinárodnej banky.

"Je to začarovaný kruh. Kým nemáte klientelu, nepríde investor, lebo si povie, načo postaví penzión. A turista, keď sem chce prísť, nemá sa kde ubytovať. Keby tento rok boli ďalšie tri hotely, tak sú plné. Treba nám riešiť propagáciu aj investorov," hovorí Mário Perinaj, šéf najväčšieho zamestnávateľa v okolí, Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič. Pracuje v ňom 190 ľudí plus nadviazaní živnostníci.

Perinaj ešte nedávno pôsobil ako šéf Národného parku Poloniny. Jedným z dôvodov odchodu preňho bol aj svetový unikát, že park, tak ako všetky národné parky na Slovensku, nemá právnu subjektivitu a o všetkom rozhoduje centrála v Banskej Bystrici.

Verí, že lesnícky podnik by mohol časom časť aktivít preorientovať na cestovný ruch, zarábať na nich a úmerne tomu potom postupne znižovať ťažbu dreva. Spomína napríklad lepšie využívanie poľovníckych chát na ubytovanie turistov, pozorovanie lesnej zveri alebo vo svete populárny zip line.

Idú vraj o fámy, že 75 percent územia národného parku vyhlásia za bezzásahové územie, no on to vidí inak.

"Môže niekto politicky rozhodnúť, že tu vyhlási bezzásahové územie, ale nech si potom vezme na zodpovednosť aj to, čo bude s tými ľuďmi. Nemôžeme čakať, že človek, ktorý je dnes pilčík a sedí v traktore, si zajtra naštuduje katalóg biotopov, naučí sa angličtinu a bude robiť sprievodcu," hovorí Perinaj.

Región sa dlhodobo vyľudňuje a to je podľa starostu Holinku najväčší problém. "V 80. rokoch v deviatich obciach v národnom parku žilo 6800 obyvateľov. Momentálne máme na papieri 2200 obyvateľov, no reálne ani toľko nie, lebo všetci sú preč za robotou. Máme už len jednu základnú školu pre deväť obcí, predtým bola v každej."

Potenciál na rast cestovného ruchu, ktorý by región mohol oživiť, by bol pritom veľký zo susedného Poľska, kde majú v národnom parku hneď za hranicou státisíce návštevníkov. Poliaci by aj prišli, ale nemajú veľmi kade.

Na kamennej ceste Porta Rustica, ktorú postavila ešte Mária Terézia, z poľskej strany stojí cyklotrasa smerom na Slovensko už jedenásť rokov. Končí sa na hranici. "Pätnásť rokov bojujeme, aby sme urobili cyklotrasu do Poľska. Chýbajú nám iba štyri kilometre," hovorí Holinka.

Pred rokom a pol sa podarilo získať stavebné povolenie, no aj tak projekt stojí. "Ešte sme ani nezačali, lebo prebieha niekoľko súdnych sporov so združením VLK. Bojujeme tu, niekedy ani nevieme vlastne s kým," hovorí Holinka.

Chýba podľa neho systém, jasné pravidlá a jasne určené kompetencie, na čo má kto právo a na čo nie, jasné hranice, čo je chránené a čo nie.

Cyklistická infraštruktúra je však už v pláne. Podľa Holinku má vzniknúť 90 kilometrov cyklotrás, okruh cez vysťahované oblasti s prepojením na Poľsko, možno neskôr aj na Ukrajinu.

V týchto končinách však chýba aj základná infraštruktúra. Obec Ulič je jedinou v doline, ktorá má vodovod, kanalizáciu aj čistiareň.

Iba šesť z 34 obcí v okrese je pripojených na verejnú kanalizáciu a iba desať z nich má prístup k verejnému vodovodu, napriek tomu, že sa tu od roku 1987 nachádza najväčšia nádrž na pitnú vodu na Slovensku Starina, ktorá zásobuje vodou celé východné Slovensko. Hoci už vec rieši župa, potrvá to zrejme ešte roky.

Louvre medzi parkmi
"Mal som tu na jeseň predsedu Úsťanského kraja a najkrajší deň pre nich bol, keď išli na Kremenec a späť a za deväť hodín nestretli ani jedného človeka. Hovorili mi, že toto je Louvre medzi národnými parkmi," opisuje Holinka.

No podľa neho za taký Louvre treba aj viac zaplatiť. "Ľudia si musia dostať do povedomia, že neplatia len za penzión, ale aj za to, aby chodníky a lesy boli v lepšom stave. Musia si uvedomiť, že zažívajú niečo, čo inde nezažijú," myslí si.

Podľa Evy Kocanovej sa už aj v týchto končinách zbiehajú developeri. "O päť rokov môžu byť Poloniny úplne iné. Už tisíc ľudí za deň môže byť na miestne pomery masový turizmus."

Podľa Holinku by stačilo, keby sa počet návštevníkov rozložil na desať mesiacov v roku, nielen na leto. Potom by podľa neho mohli pojať aj 300-tisíc hostí ročne.

Zároveň však tvrdí, že ak chce park v Poloninách zostať originálny, musí v ňom zostať to, čo ho robí výnimočným - ticho a tma.

"Inak bude taký istý ako Slovenský raj a už sem potom nebude chodiť nikto. Už to len teraz nastaviť tak, aby sa z toho dalo žiť."

Národný park Poloniny
Najmenej navštevovaný park na Slovensku. Odhaduje sa, že ho ročne navštívi 15- až 30-tisíc ľudí. Sú to najmä Slováci, Česi a Poliaci.
Nachádza sa v slovensko-poľsko-ukrajinskom pohraničí. Lesy zaberajú vyše 90 percent jeho územia.
Karpatské bukové pralesy v lokalitách Stužica, Rožok a Havešová sú na zozname Svetového dedičstva UNESCO.
Nachádza sa tu najväčšia nádrž pitnej vody na Slovensku Starina aj park tmavej oblohy.
V parku žijú medvede, vlky, rysy, zubry a vyše dvesto druhov vtákov. Nachádzajú sa tu aj stovky ohrozených a vzácnych druhov rastlín.


 ELA RYBÁROVÁ

Zdroj:
https://plus.sme.sk/c/22468469/dlho-spali-teraz-lamu-rekordy-ako-sa-prebudza-zivot-v-poloninach.html#storm_gallery_166592

Foto: 
Začiatok obce Nová Sedlica, slamenní panáci s ochranným rúškom. 
(zdroj: SME - Jozef Jakubčo)


 

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

DUCHOVNÉ STRETNUTIE NA TÉMU “LADOMIRSKE MNÍŠSTVO” 

V nedeľu víťazstva pravoslávia sa uskutočnilo s požehnaním Jeho Blaženosti Rastislava arcibiskupa prešovského a metropolitu českých krajín a Slovenska duchovné stretnutie mládeže a veriacich na tému “Ladomirske mníšstvo” v chráme sv. archanjela …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

Ako dopadli voľby v Prešovskom kraji

Pellegrini získal v Prešovskom kraji o 35-tisíc hlasov viac hlasov než minule Čaputová V Harabinovom okrese vyhral Korčok. PREŠOV. V minulých prezidentských voľbách dostala v Prešovskom kraji v prvom kole najviac hlasov Zuzana Čaputová, kr…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Moskva žiada Berlín, aby uznal blokádu Leningradu za genocídu

Chce aj peniaze Ruská diplomacia žiada Nemecko, aby uznalo 900-dňové obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu. V pondelok ho k tomu vyzvala v diplomatickej nóte, v ktorej zároveň požaduje od Berlína ďalšie odškodnenie pre…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Rozhovor. Slovenský venkov nikdy sounáležitost s Čechy necítil

Společný národ byla idea elit, říká historik Jan Rychlík S profesorem Janem Rychlíkem, který právě teď o dějinách Slovenska vydává knihu, o českých četnících na Muráni, o Svaté říši římské, o Masarykově konceptu čechoslovakismu, trochu i o ko…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.03.2024

V Prešove rokovali biskupi na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov

Gréckokatolícki biskupi sa v utorok 19. marca zišli na arcibiskupskom úrade v Prešove na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov. Zasadanie tohto zákonodarneho zboru sa uskutočnilo po dvoch rokoch, nakoľko po zrieknutí sa úradu prešovského arcibi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Prypytok tety Parasky v peredprazdnynovim žeňskim klubi u Labirci:
"Ide putnyk po pustyňi-žara, sonce u zeniťi. Vydyť - čolovik ležyť na pisku, umerať no išči žalostyvo prosyť:
-Voduuuuu..., vo-duu...!
Putnykovy bylo žaľ daty svoji poslidňi kvapky vody, što mu išči zostaly u fľašci. Ne dal ich, pišol dale...
Čy dovho vin išol, čy korotko, no i tak hnulo sja u ňim sumliňa. Vernul sja, lemže čolovik už umer....
-No i tak davajte ďivky, vypjeme soj na to, žeby zme davaly, kiď druhy prosjať a ňi vtody, kiď sja choče a ňit komu...! Radistny prazdnynovi dňi...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať