Do tejto dediny máme ísť? Pýtali sa českí profesori, keď pred sto rokmi zakladali Univerzitu Komenského

Do tejto dediny máme ísť? Pýtali sa českí profesori, keď pred sto rokmi zakladali Univerzitu Komenského
29.06.2019

Tento deň je jedným z najsvetlejších, ktoré zasvietili nad Slovenskom, povedal v roku 1919 pri otvorení prvého semestra na Univerzite Komenského Vavro Šrobár, minister s plnou mocou pre správu Slovenska.

Keď si českí profesori prišli v máji 1919 obzrieť Bratislavu, kde mala vzniknúť nová univerzita, neboli presvedčení, že je na takýto krok pripravená.

Jedna z prvých vecí, ktorá ich privítala, bol rozložený cirkus. „Kolega sa zastavil, pozrel sa na mňa a povedal: A do tejto dediny máme ísť? Naozaj, náš vstup nebol vábny,“ zachytil vo svojich zápiskoch vznik Univerzity Komenského jej prvý rektor Kristián Hynek. Veľa toho o Slovensku nevedel a nikdy predtým ho nenavštívil. Bratislava bola multikultúrne mesto, kde sa nedokázal dorozumieť. Nemčina, maďarčina, občas slovenčina…

„Takmer som nepočul slovenského slova, cudzí duch sa nám vtieral až príliš nápadne. Ja, ktorý som predtým nikdy nebol ďalej na východe ako v Luhačoviciach, cítil som vôňu Ázie, ale nehovoril som nič. Bol som akýmsi vodcom výpravy a snažil som sa udržať náladu,“ spomína si Hynek.

Napriek tomu univerzita v Bratislave vznikla veľmi rýchlo. V máji 1919, teda pol roka po vzniku Československa a rozpade Rakúsko-Uhorska, si prišli českí profesori obzrieť Bratislavu. V júni bol schválený zákon o vzniku Československej štátnej univerzity, jej oficiálny vznik sa tak datuje na 27. jún 1919. V novembri ju premenovali na Univerzitu Komenského a v decembri toho istého roka sa na nej začali učiť prví študenti.

Tesne pred začiatkom školského roka sa Hynek náhlil do Prahy pre čerstvo vytlačené indexy a nočným rýchlikom ich viezol do Bratislavy. Chválil sa spolucestujúcim, medzi nimi aj jednému slovenskému advokátovi. „Zasiahlo ho to, až slzil. Priznám sa, aj ja som bol dosť namäkko,“ spomínal Hynek.

Len nenahnevať Maďarov
Českých profesorov v Bratislave nemilo prekvapila aj návšteva u Vavra Šrobára, ktorý bol ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska. Jeho ministerstvo vtedy sídlilo pri Dunaji na Gondovej ulici a v oknách mal guľomety namierené na Dunaj. Most bol zabarikádovaný ostnatým drôtom, pretože vtedajšia maďarská vláda sa vyhrážala útokom na Bratislavu.

Šrobár spočiatku nebol nadšený vznikom československej univerzity. Bál sa, že to Maďarov nahnevá.

Plán bol totiž taký, že Univerzita Komenského vznikne na základoch maďarskej Alžbetínskej univerzity, ktorá v Bratislave existovala len pár rokov – od roku 1912. S profesormi tejto maďarskej univerzity sa snažili dohodnúť a presvedčiť ich, aby zostali učiť aj na Univerzite Komenského. Neúspešne.

„Profesori Alžbetínskej univerzity odmietli lojálnosť novovzniknutej Československej republike. Viacerí odišli na maďarské univerzity. Študenti však mohli kontinuálne prejsť na Univerzitu Komenského,“ vysvetľuje odborníčka na dejiny školstva Janka Medveďová z Univerzity Komenského.

Maďarskí aj nemeckí študenti z Alžbetínskej univerzity žiadali, aby mohli v štúdiu pokračovať v jazykoch, ktoré si zvolili pri nástupe do školy, no nepochodili. „Ich požiadavky očividne rástli, a aby nevyrástli do neba, jedného dňa som im povedal, že podľa zákona je vyučovacím jazykom reč česká a slovenská a podľa toho budem jednať. A bolo to tak dobre. Oni si zvykli, my tam, kde sme mohli, sme im dali jazykové úľavy a nakoniec sme boli celkom dobrými priateľmi,“ spomína Hynek.

Namiesto tried domy a byty
V roku 2019 na Univerzite Komenského študuje viac ako 23-tisíc študentov. Pred sto rokmi ich bolo len okolo 70.

Ako prvá začala v roku 1919 fungovať lekárska fakulta. „Sídlila v Aspremontovom paláci vedľa Medickej záhrady, kde je dekanát lekárskej fakulty dodnes,“ hovorí Medveďová.

Do vôbec prvého zimného semestra sa zapísalo 48 študentov, do letného 41. Len jedna tretina študentov vedela slovensky alebo česky, píše sa v pamätnej knihe, ktorá vyšla pri oslave 50. výročia vzniku Univerzity Komenského. „Slovenské školstvo prakticky, ‚de facto‘ neexistovalo. V roku 1907 boli schválené Apponyiho školské zákony, ktoré uzákonili, že maďarský jazyk sa bude na školách používať od elementárneho stupňa,“ opisuje vtedajší stav Medveďová.

Študenti, ktorí patrili k evanjelickej inteligencii, si podľa nej volili moravské gymnáziá, aby nemuseli študovať v maďarčine, a ak mali peniaze aj nadanie, v štúdiu pokračovali na nemeckých univerzitách v Halle, Heidelbergu alebo Jene.

„Univerzita na území dnešného Slovenska nebola prakticky od čias, keď Mária Terézia v roku 1777 presťahovala Trnavskú univerzitu do Budína,“ hovorí Medveďová. Potom už na území Slovenska zostala len banícka akadémia v Banskej Štiavnici, jediná svojho druhu v Európe.

Na Univerzite Komenského po lekárskej fakulte začali otvárať aj ďalšie fakulty. Filozofická a právnická fakulta vznikli v roku 1921, prírodovedecká až v období slovenského štátu v roku 1940. V roku 1928 mala univerzita 235 poslucháčov, o desať rokov neskôr ich bolo už 845.

Vysokoškolské vzdelanie bolo stále výsadou pre malý okruh študentov, čo dobre dokumentuje napríklad absolvent bratislavského práva z roku 1938 Gustáv Husák. Neskorší československý prezident a najvyšší komunistický funkcionár bol v tom roku vôbec prvým absolventom vysokej školy pochádzajúcim z Dúbravky, ktorá bola slovensko-chorvátskou dedinkou ležiacou na okraji mesta.

Univerzita na začiatku nemala takmer žiadne priestory. Študenti filozofickej fakulty sa napríklad učili v budove dievčenského gymnázia alebo v súkromných domoch a bytoch, ktoré si univerzita prenajímala.

Budova Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí, kde sa nachádza aula a dodnes v nej sídli vedenie univerzity, bola slávnostne otvorená až v roku 1937. „Pôvodne sa stavba budovala pre Obchodnú burzu. Vtedajší rektor Antonín Kollář však začal vyjednávať s ministerstvom školstva a tvrdil, že univerzita si zaslúži priestory, ktoré ju budú reprezentovať. Vtedy sa rozhodlo, že to bude budova univerzity,“ hovorí Medveďová.

Profesori učili aj bežných ľudí
Univerzita Komenského nevzdelávala len svojich študentov. Profesorov a docentov vysielala do celého Slovenska, aby robili prednášky aj pre bežných ľudí. „Zapôsobilo to na osvetových a kultúrnych pracovníkov, ale obohatilo to aj samotných univerzitných profesorov, ktorí mali možnosť nahliadnuť do kultúrneho života na Slovensku a tak sa oboznámiť s jeho problémami,“ píše Medveďová vo svojej štúdii o začiatkoch univerzity.

Podobné prednášky organizovalo aj ministerstvo školstva, akurát ich bolo viac a zúčastniť sa ich mala celá populácia. „Boli o československých dejinách, politike, o literatúre a idei československého národa, aby sa ľudia dokázali identifikovať s novým štátom,“ vysvetľuje Medveďová.

Po večeroch sa v mestách a dedinách konali aj takzvané „náukobehy“, teda školenia, na ktorých sa dospelí učili a zlepšovali v písaní a čítaní.

V tom istom roku, keď vznikla Univerzita Komenského, bolo tiež vydané nariadenie, podľa ktorého mala každá obec založiť a udržiavať verejnú knižnicu. Museli myslieť aj na neskúsených čitateľov. „Pre začiatočníckych čitateľov pripravili pracovníci referátu krátke, ľudovo písané rozprávky tlačené veľkými písmenami, ktoré by čitateľa neunavovali ani duševne, ani fyzicky, s cieľom, aby si čitateľ časom privykol na obsiahlejšie texty,“ píše Medveďová vo svojej štúdii.

Práve Univerzita Komenského mala pomôcť, aby bolo na Slovensku viac vzdelaných ľudí a aby sa tieto vedomosti dostali k čo najväčšiemu počtu ľudí. Filozofická fakulta preto vznikla najmä s cieľom vychovať budúcich učiteľov stredných škôl. Medveďová upozorňuje, že v tridsiatych rokoch napríklad neexistovala regulácia odborov, a tak sa stalo, že na univerzite promovalo napríklad o tridsať percent matematikárov viac, než sa mohlo v slovenských školách uplatniť. „Už vtedy zápasili s tým, že absolventov niektorých odborov bolo viac, ako bolo treba,“ hovorí Medveďová.

So stúpajúcim počtom absolventov silnela aj požiadavka, aby na stredných školách mohli učiť len absolventi vysokých škôl. „To sa však podarilo až po vojne v roku 1946,“ hovorí Medveďová.

Menej peňazí aj chýbajúce vybavenie
Až na výnimky takmer všetci profesori, úradníci a asistenti, ktorí stáli pri vzniku Univerzity Komenského, boli Česi. Aj v Česku pociťovali nedostatok vzdelaných ľudí, no na Slovensku neboli skoro vôbec.

Prvý rektor Hynek vo svojich pamätiach opisuje, ako na vznik univerzity potreboval aspoň jedného úradníka, no žiadneho nevedel získať. Jeden a pol dňa čakal na ministra vnútra, ktorého dokázal presvedčiť, nech im jedného z úradníkov dajú, hoci ich sami mali málo.

„Tak sme teda zahájili prácu na rektoráte, úradovali sme a jednali podľa zmiešaného právnicko-medického rozumu a priviedli to tak ďaleko, že do dvoch mesiacov sme mohli začať vyučovanie,“ spomína Hynek.

Množstvo českých vzdelancov na univerzite začalo neskôr vyvolávať hádky a protesty. V tridsiatych rokoch sa na Slovensku začala vyhrocovať politická situácia a Hlinkova Slovenská ľudová strana ostro vystupovala aj proti českým profesorom na Univerzite Komenského.

„V októbri 1938 bola vyhlásená autonómia. V tom čase už boli študenti slušne masírovaní tým, že nechceme prednášky v češtine, chceme slovenských profesorov, ideológia fičala. Študenti začali protestovať v uliciach a svoju akciu nazvali Na Slovensku po slovensky,“ hovorí Medveďová.

Po vyhlásení autonómie zo Slovenska odišlo 36 českých profesorov a docentov, veľa odborov zaniklo alebo sa zlúčili. Nemal kto učiť.

Univerzita Komenského zmenila meno na Slovenskú univerzitu a politici začali uvažovať o tom, že prestanú prijímať ženy. „Keď sa v roku 1938 zmenila ideológia na národno-kresťanskú, štát chcel ženu vrátiť rodine, kde sa má starať o deti, variť a modliť sa. Bola tam snaha zrušiť vzdelávanie žien. Voči tomu sa profesori ohradili a tvrdili, že je to absurdné. Počet žien sa napriek tomu zredukoval na minimum,“ hovorí Medveďová. Profesorský zbor podľa nej na zasadnutiach vystúpil aj proti diskriminácii študentov židovského pôvodu.

Univerzita Komenského dlho trpela tým, že z ministerstva dostávala menej peňazí ako pražská Univerzita Karlova a menej aj ako Masarykova univerzita v Brne, ktorá vznikla v tom istom roku. Tých najuznávanejších profesorov univerzita v Bratislave stále nelákala. Profesori aj študenti cítili, že im chýba vybavenie aj vyučovacie pomôcky, pretože objednávky meškali.

No stále platí, že univerzita skutočne pomohla zlepšiť vzdelanie Slovákov. Od jej vzniku ju navštevovali deti advokátov, učiteľov, úradníkov, ale aj robotníkov a roľníkov. A hoci sa Vavro Šrobár jej vzniku spočiatku bránil, na otvorení prvého zimného semestra povedal: „Myslím si, že tento deň je jedným z najsvetlejších, ktoré zasvietili nad Slovenskom.“

RIA GEHREROVÁ

Zdroj:
https://dennikn.sk/1508935/do-tejto-dediny-mame-ist-pytali-sa-ceski-profesori-ked-pred-sto-rokmi-zakladali-univerzitu-komenskeho

Foto:
Návšteva prezidenta republiky v univerzitnom internáte Lafranconi. Vľavo od neho rektor UK prof. Dr. A. Milota Foto – archív UK
www.rusyn.sk
Naspäť na aktuality