Dva pohľady na spor o Kyjevsko-pečerskú lavru

Je vykázanie mníchov štátnym terorom alebo oprávnenou požiadavkou Kyjeva?

V stredu vypršal termín, do ktorého mali mnísi hlásiaci sa k Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi opustiť priestory Kyjevsko-pečerskej lavry.

Dôvodom vykázania mníchov bolo vypovedanie zmluvy o užívaní, ktorú v roku 2013 podpísala Národná rezervácia Kyjevsko-pečerská lavra s mužským kláštorom Kyjevsko-pečerská lavra, ktorá je sídlom Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.

Kyjev, ktorý podporuje konkurenčnú Pravoslávnu cirkev Ukrajiny, upodozrieva Ukrajinskú pravoslávnu cirkev zo spolupráce s Moskvou. A to napriek tomu, že Ukrajinská pravoslávna cirkev sa po začiatku vojny na Ukrajine od Moskovského patriarchátu verejne dištancovala. 

Vypovedanie zmluvy bolo zdôvodnené porušením odseku 8.1 zmluvy, v ktorom sú uvedené dôvody na jednostranné vypovedania zmluvy. Medzi tie patrí neoprávnené užívanie a udržiavanie, ako aj „iné“ dôvody. V tejto súvislosti medzirezortná pracovná skupina identifikovala 36 nelegálne bez úradného povolenia postavených nehnuteľností.

Tento zoznam zahŕňa nielen budovy, ale aj niekoľko pamätníkov pre rôznych svätcov a pamätný kríž k 2000. výročiu Kristovho narodenia.

Formálne sú stranami konfliktu úradujúci riaditeľ rezervácie Olexander Rudnyk (doteraz nebol oficiálne vymenovaný, hoci „úraduje“ od septembra 2017) a metropolita Pavlo (Lebid), ktorý je od roku 1994 opátom jaskynného kláštora. Ten ešte 23. marca podal na súd žalobu, v ktorej spochybňuje práva ukrajinského štátu na kláštorný komplex.

Proti postupu Kyjeva verejne protestoval moskovský patriarcha Kirill, ktorý požiadal o pomoc aj pápeža Františka, canterburského arcibiskupa Justina Welbyho či generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa. 

Srbský patriarcha Porfirije konanie ukrajinského vedenia označil za „štátny teror“.

Metropolita Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny Epifanij medzitým vymenoval za nového predstaveného lavry archimandritu Avraamija, ktorý opustil Ukrajinskú pravoslávnu cirkev. Zároveň požiadal úrady, aby v kláštore mohli ostať aj ostatní mnísi, ktorí odišli z cirkvi spájanej s Moskvou.

V nasledujúcej časti textu vám ponúkame dva pohľady na tento spor: prvý z perspektívy Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi a druhý z uhla Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny.

Sergij Bortnyk: Štátny tlak na Ukrajinskú pravoslávnu cirkev
Na prvý pohľad tento spor nemá nič spoločné ani so súčasnou ruskou vojnou proti Ukrajine, ani s novovzniknutou Pravoslávnou cirkvou Ukrajiny v rokoch 2018/2019.

Treba si však pripomenúť začiatok konfliktu o jaskynný kláštor: 1. decembra 2022 prezident Zelenskyj vydal príkaz na preskúmanie podmienok využívania dolnej časti jaskynného kláštora. Len o deň neskôr, 2. decembra, bola oficiálne zaregistrovaná nová náboženská organizácia „Kyjevsko-pečerský kláštor“ ako súčasť Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny.

Otázka rozširovania vplyvu Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny na jaskynný kláštor bola údajne ústrednou témou pri prepustení Oleny Bohdanovej, niekdajšej vedúcej Štátnej služby pre etnopolitiku a slobodu svedomia. Výpoveď dostala 6. decembra a jej nástupca Viktor Jelenskij bol oficiálne vymenovaný len o dva týždne neskôr.

Jelenskij vo svojich prednáškach a rozhovoroch nielenže ostro kritizuje Ukrajinskú pravoslávnu cirkev za jej väzby s „cirkevným vedením v agresorskom štáte“, ale aktívne podporuje aj posilňovanie Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny.

Moskovský patriarcha Kirill sa so žiadosťou o pomoc obrátil aj na pápeža Františka či generálneho tajomníka OSN Guterresa.

V tomto ohľade je výrečný aj postoj ministra kultúry Oleksandra Tkačenka. V posledných dňoch vydal niekoľko vyhlásení, v ktorých rozhodnutie o vypovedaní zmluvy interpretoval rôznymi spôsobmi. Najprv povedal, že je povinné a bezpodmienečné, aby všetci mnísi, ktorí v súčasnosti žijú v jaskynnom kláštore, opustili areál. Potom hovoril len o niektorých metropolitoch, na ktorých sa vzťahujú sankcie pre ich väzby s agresorským štátom.

Medzi týchto metropolitov patrí opát jaskynného kláštora metropolita Pavlo a výkonný sekretár Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi metropolita Antonij (Pakanič). Ďalším zvratom bola Tkačenkova narážka, že mnísi môžu zostať v jaskynnom kláštore, ak prestúpia do Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny. To svedčí o tom, že vypovedanie zmluvy je len formou ovplyvňovania s cieľom motivovať Ukrajinskú pravoslávnu cirkev k zbližovaniu s Pravoslávnou cirkvou Ukrajiny.

Po rôznych Tkačenkových vyhláseniach metropolita Epifanij (Dumenko), najvyšší predstaviteľ Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, zverejnil 18. marca výzvu adresovanú kyjevsko-pečerským mníchom, aby prešli do jeho jurisdikcie:
„V žiadnom prípade nejde o zatvorenie jaskynného kláštora, zastavenie modlitieb, bohoslužieb a mníšskeho života v ňom. Drahí bratia, jaskynný kláštor nemá byť nástrojom boja proti Ukrajine, práve naopak – má byť miestom modlitby, zbožného mníšskeho života, miestom podpory pre náš ľud. Pokračujte vo svojej službe v jaskynnom kláštore, ale nie pod moskovskou duchovnou autoritou, ale spolu s kánonickou Pravoslávnou cirkvou Ukrajiny! Naše srdcia sú otvorené pre zjednotenie.“

Podľa môjho názoru táto epizóda ukazuje, že to neboli nelegálne postavené objekty, ktoré naklonili misky váh k vypovedaniu užívateľskej zmluvy, ale že tento akt je súčasťou plánovanej politiky štátu vo vzťahu k Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.

Čo znamená jaskynný kláštor pre Ukrajinskú pravoslávnu cirkev a ako by sa jej dotklo vysťahovanie z tohto areálu?

Po prvé, lavra je administratívnym centrom Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, kde sídli metropolita Onufrij (Berezovskij) aj výkonný sekretár Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi metropolita Antonij (Pakanič). V jaskynnom kláštore sa nachádza aj budova pre synodálne oddelenia, ktorá bola postavená pred približne 20 rokmi. V nej sa nachádza moja kancelária i kancelárie mojich spolupracovníkov z Oddelenia pre vonkajšie vzťahy cirkvi.

Po druhé, v jaskynnom kláštore sa nachádza seminár a teologická akadémia. Tie pozostávajú z dvoch vzdelávacích budov a dvoch ďalších obytných budov pre študentov a vyučujúcich. Pre administratívne centrum Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi sú budovy jaskynného kláštora len pracoviskom. Pre študentov a mnohých vyučujúcich (z ktorých viacerí sú mnísi) sú však aj miestom pobytu. A kam presťahovať vzdelávaciu inštitúciu s viac ako 300 študentmi a prednášajúcimi, ktorí tu majú trvalý pobyt, je otázka, ktorú možno len ťažko vyriešiť v priebehu niekoľkých týždňov.

Po tretie, jaskynný kláštor je, samozrejme, miestom pre mníchov. Často sa uvádza počet približne 200 mníchov, ale k tomu treba pripočítať novicov, robotníkov a ďalších. Vzhľadom na to, že Ukrajinská pravoslávna cirkev má na Ukrajine viac ako 200 kláštorov a viac ako 4 500 mníchov a mníšok, tento problém by sa dal vyriešiť presťahovaním mníchov z Kyjeva do iných kláštorov Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.

Vypovedanie zmluvy je len formou ovplyvňovania s cieľom motivovať Ukrajinskú pravoslávnu cirkev k zbližovaniu s Pravoslávnou cirkvou Ukrajiny.
Okrem týchto troch inštitucionálnych rozmerov je jaskynný kláštor aj symbolom. Kláštor je symbolom duchovnosti so svojimi jaskyňami, relikviami svätých a dlhou históriou, ktorá odráža dejiny kresťanstva na území dnešnej Ukrajiny. Jaskynný kláštor bol založený v polovici 11. storočia a najväčšie prenasledovanie a zatvorenie zažil v 20. storočí. Od roku 1988 sa dolná časť jaskynného kláštora postupne vracia cirkvi – okrem iného tu bol v roku 1989 znovu otvorený kňazský seminár.

Vo svojom úsilí vyhnať „moskovských popov“ sa štát riadi sociologickými prieskumami, ktoré ukazujú, že podpora Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny v ukrajinskej spoločnosti je výrazne vyššia ako podpora Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Tým sa však prehliada problém tzv. gaučových veriacich: tí uprednostňujú Pravoslávnu cirkev Ukrajiny ako „autentickú ukrajinskú cirkev“, ale navštevujú veľmi málo bohoslužieb, a preto nie sú zodpovední za finančnú podporu svojich farností.

Väčšina ukrajinskej spoločnosti je sekulárna. Počet pokrstených (oficiálne „pravoslávnych“) mnohonásobne prevyšuje počet praktizujúcich veriacich, ktorí navštevujú bohoslužby každý týždeň alebo aspoň raz za mesiac. Cirkev je však menej ideológiou než eucharistickým spoločenstvom, a preto pravoslávna cirkev nemôže plnohodnotne existovať bez bohoslužieb, bez modlitieb a bez zamerania na svätých.

V prípade vysťahovania štruktúr Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi z jaskynného kláštora vzniká otázka, čo sa stane s mnohými budovami. Muzeálny komplex by sotva mal dostatok prostriedkov na udržiavanie budov a areálu v poriadku.

Ďalšou možnosťou by bolo prenajímať budovy na svetské účely – na byty, reštaurácie, miesta na oddych a zarábať na nich. Táto možnosť sa však nezdá byť veľmi reálna.

Možné by bolo odovzdať jaskynný kláštor Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny. Súčasný počet mníchov a mníšok v Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny na celej Ukrajine je však len o niečo vyšší ako celkový počet mníchov v Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorí žijú v kyjevskom jaskynnom kláštore.  

Podľa oficiálnych štatistík bolo na začiatku roka 2021 v Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny 233 mníchov a mníšok, ktorí sú rozmiestnení v 79 kláštoroch, z ktorých viaceré vlastní aj štát. Samozrejme, títo všetci by mohli byť premiestnení do jaskynného kláštora a nahradiť mníchov Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Ale aj táto možnosť sa mi zdá nepravdepodobná.

Neboli to nelegálne postavené objekty, ktoré naklonili misky váh k vypovedaniu užívateľskej zmluvy; tento akt je súčasťou plánovanej politiky štátu vo vzťahu k Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.

Mám podozrenie, že užívateľská zmluva nebola vypovedaná primárne z ušľachtilého motívu ochrany historickej pamiatky pred nekoordinovanou výstavbou, ale ako páka na vedenie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.

Štát by chcel vidieť väčšiu podporu z jej strany: pokánie za proruský postoj viacerých jej biskupov a kňazov, cirkevné sankcie a konkrétne tresty pre „kolaborantov v kňazskom rúchu“ a napokon zjednotenie vlasteneckej časti Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi so štruktúrou Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny.

Pred štyrmi rokmi tím prezidenta Porošenka budoval svoju cirkevnú politiku podobným spôsobom. Snažil sa o rýchle zjednotenie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi a Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, pričom si neuvedomoval hlboké rozdiely medzi nimi.

Súčasná štátna moc rozumie cirkevnej politike ešte menej. Mnohým predstaviteľom štátnej moci nie je jasné, prečo sa vlasteneckí duchovní Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi nechcú zjednotiť s Pravoslávnou cirkvou Ukrajiny, ale radšej zostávajú v štruktúre s „kolaborantmi“.

Koniec koncov problém jaskynného kláštora vyriešia nohy mníchov. Čoskoro uvidíme, nakoľko sú mnísi kyjevského jaskynného kláštora naklonení zjednoteniu s Pravoslávnou cirkvou Ukrajiny. Od mnohých mníchov viem, že politicky sú orientovaní proukrajinsky. To však nie je dôvod na to, aby prešli do inej jurisdikcie, ktorá v ich ponímaní zostala kánonicky pochybnou. Je tu jasný problém s vedením Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktoré žije vo svojich vlastných predstavách. Sú to starší muži, z ktorých mnohí študovali v ruských seminároch počas sovietskeho obdobia.

Pravoslávna cirkev je však predovšetkým sieťou horizontálnych väzieb. Tie sa nestratia, ak sa zničí cirkevné administratívne centrum. V súvislosti s prestupmi farností z Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi do Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny je štatisticky známa zmena farností bez kňazov – podľa niektorých odhadov tieto prípady dosahujú až 90 percent. To znamená, že Pravoslávna cirkev Ukrajiny má niekoľko farností formálne viac na papieri, navyše sa teší veľkej ideologickej podpore verejnej mienky, ale na druhej strane je tu slabá sieť reálnych farností s etablovaným bohoslužobným životom.

Obávam sa, že niečo podobné sa môže stať aj s jaskynným kláštorom. Existuje verejný tlak „širokých vrstiev spoločnosti“ na tvrdý postoj voči Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi a na tieto očakávania reaguje aj prezidentská kancelária. Je to skôr virtuálna komunikácia a očakávajú sa tu zisky pre ukrajinský štát – ak nie na fronte, tak aspoň nad „vnútornými nepriateľmi“ štátu. V tomto kontexte určite zohrávajú rolu aj prezidentské voľby v roku 2024.

Dvadsiateho marca sa členovia Posvätného Synodu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi vybrali do prezidentského paláca, aby sa stretli so Zelenským. Stáli v chlade asi dve hodiny a potom sa vrátili s prázdnymi rukami. Vo svojom večernom príhovore sa prezident Zelenskyj o tejto návšteve nezmienil. Je teda zrejmé, že štátna moc je a bude voči Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi tvrdá.

Obávam sa však, že výsledkom nebude ani tak zmena postavenia vedenia Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi a posilnenie Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny ako vlastenecky zmýšľajúcej cirkevnej štruktúry, ako skôr výrazné oslabenie úlohy náboženstva v ukrajinskej spoločnosti.

Bohdan Ohulčanský: Ukrajinská pravoslávna cirkev je rukojemníkom proruských zoskupení

Konflikt o Kyjevsko-pečerskú lavru vyvolal veľký rozruch na Ukrajine aj v zahraničí. Titulky v niektorých médiách pôsobia dych vyrážajúco: Mnísi „sú už po tretí raz v histórii lavry olúpení o svoj domovský kláštor“.

Dva razy sa tak stalo na príkaz komunistickej vlády v 20. a 50. rokoch minulého storočia. Súčasná situácia však nie je taká jednoznačná. Na jednej strane, podľa komisie odborníkov Kyjevská metropólia Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi hrubo porušovala podmienky užívania chráneného pamiatkového územia. Preto bola vypovedaná dohoda o užívaní a vedenie cirkvi a Kyjevsko-pečerskej lavry musí zastaviť svoju činnosť na území lavry. Na druhej strane, ministerstvo kultúry oznámilo, že nikto nebude násilne vyháňať mníchov.

Jaskynný kláštor (ako aj iné pamiatky národného významu) je považovaný za národnú svätyňu. Od získania štátnej nezávislosti Ukrajiny boli viackrát podpísané dohody o práve Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi na užívanie chrámov a budov potrebných pre život mníchov, ale pamiatkovo chránená lavra zostala vo vlastníctve štátu. Okrem toho sa v dohode stanovilo, že štát má dohliadať na údržbu objektov poskytnutých cirkvi.

V roku 1994 bol za hlavu Kyjevskej lavry určený metropolita Pavlo (Lebid) a odvtedy jeho vedenie kláštora vyvoláva emotívne diskusie. Metropolita Pavlo pochádza z vidieka a podľa jeho životopisu sa mu po škole dostalo len také duchovné vzdelanie, ktoré potrebuje bežný kňaz (vyššie vzdelanie formálne získal, keď už bol predstaveným kláštora). Jeho schopnosti efektívneho správcu kláštora sa v priebehu rokov spájali s neschopnosťou byť „tvárou“ hlavného kláštora na Ukrajine. Takmer neexistujú oblasti spolupráce medzi spoločnosťou a cirkvou, kde by Pavlovo pôsobenie nevrhalo tieň na cirkev.

Viackrát urážal novinárov, a to až po použitie fyzického násilia. Z politického hľadiska najprv verejne podporoval ukrajinských komunistov (t. j. dedičov boľševických prenasledovateľov cirkvi) a potom proruskú, dnes už zakázanú Stranu regiónov, ktorej bol sám poslancom v kyjevskej mestskej rade.

Ak by sa podarilo potlačiť vplyv proruského zoskupenia, vzťahy štátu s touto konfesiou by sa výrazne zlepšili. Zdá sa však, že metropolita Pavlo a jeho spojenci nechcú uvoľniť svoje pozície.

Mníšstvo metropolita Pavlo zdiskreditoval ako majiteľ veľmi drahých automobilov Mercedes prvej triedy a luxusnej vily neďaleko Kyjeva a kláštor zdiskreditoval tým, že na pamiatkovo chránenom území postavil veľké množstvo hospodárskych budov bez toho, aby požiadal povolenie od úradov.

Na druhej strane, pre mnohých pravoslávnych veriacich je dôležitejšie, že Pavlo garantoval dobrý vonkajší stav chrámov a budov. Konajú sa tu bohoslužby so starobylými lavrovskými spevmi, sú tu pozorní dušpastieri, ktorí sa starajú o veriacich. Pre väčšinu veriacich a duchovných Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi s ich tradičným svetonázorom nie je dôležitý fakt dlhoročnej nelegálnej stavebnej činnosti. Pre nich je možná strata jaskynného kláštora „kánonickej“, jedinej pravej cirkvi na Ukrajine potvrdením apokalyptického scenára „posledných čias“, v ktorom sa nevinná cirkev stáva obeťou bezbožného štátu.

Alebo vo variante, ktorý je stále rozšírený: „Svätá Rus“, ktorej súčasťou je „Malá Rus“ alebo Ukrajina, sa stáva obeťou bezduchého Západu.

Nedodržiavanie podmienok používania je síce podnetom, no nie príčinou tlaku štátu na Ukrajinskú pravoslávnu cirkev. Problém Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi spočíva v tom, že síce formálne má štatút ďalekosiahlej autonómie, no počas 30 rokov nezávislej Ukrajiny zostala v závislosti od Moskovského patriarchátu. Táto cirkev nedokázala spoločnosti, že nezávislá Ukrajina je pre ňu absolútnou hodnotou.

Ukrajinská spoločnosť považuje Ukrajinskú pravoslávnu cirkev za závislú od Moskvy, pretože mnohí jej kňazi a niektorí biskupi na okupovaných územiach podporovali agresora a pretože vedenie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi nedokázalo, že proklamovaný rozchod s Moskvou bol skutočný.

V najbližších týždňoch sa rozhodne o tom, či sa v lavre udrží mníšske spoločenstvo v nejakej forme a akú budúcnosť má Ukrajinská pravoslávna cirkev na Ukrajine. Preto možno predpokladať, že v tejto fáze je pre vládu dôležité obmedziť možnosti a vplyv tých aktérov v Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorí šíria ruské naratívy a pravdepodobne majú podporu proruských síl. Takýchto biskupov už sankcionovala Rada pre národnú bezpečnosť a obranu obmedzením ich činnosti. Najvplyvnejšími z nich sú metropolita Pavlo (Lebid) a metropolita Antonij (Pakanič), výkonný sekretár Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.

Ak by sa podarilo potlačiť vplyv proruského zoskupenia, vzťahy štátu s touto konfesiou by sa výrazne zlepšili. Zdá sa však, že metropolita Pavlo a jeho spojenci nechcú uvoľniť svoje pozície.

Motívy Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny sú v tejto situácii dobre pochopiteľné: Z jej pohľadu by ako autokefálna cirkev Ukrajiny mala byť prítomná v lavre ako hlavnej svätyni Ukrajiny, a nie ako zástupcovia inej cirkvi. Problémom však je, že na rozdiel od Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi má Pravoslávna cirkev Ukrajiny len niekoľko mníchov a len ťažko môže garantovať činnosť tohto veľkého kláštora. Vedenie Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny chce, aby niektorí mnísi zostali v lavre a pripojili sa k Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny.

Na druhej strane, vedenie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi požaduje od mníchov jednomyseľnosť a solidárne odmietnutie takýchto návrhov. V súčasnosti je situácia stále otvorená. Prevláda však dojem, že vedenie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi nie je pripravené na žiadne kompromisy: buď nám všetko odpustia, alebo sa budeme správať úplne nelojálne a budeme hroziť Božím trestom.

V najbližších týždňoch sa rozhodne o tom, či sa v lavre udrží mníšske spoločenstvo v nejakej forme a akú budúcnosť má Ukrajinská pravoslávna cirkev na Ukrajine.

Pôvodne publikované na noek.info Z nemčiny preložil o. Ján Krupa.

Sergij Bortnyk, Bohdan Ohulčanský, autori

zdroj: 
https://svetkrestanstva.postoj.sk/127326/je-vykazanie-mnichov-statnym-terorom-alebo-opravnenou-poziadavkou-kyjeva

foto: Kyjevsko-pečerská lavra
zdroj: yandex.ru