Einstein - kritik zahraničnej politiky USA

17.01.2021


Albert Einstein, milovník fajok s rozstrapatenými vlasmi a pokrčenými odevmi, huslista, ktorý obdivoval Mozarta a žil v skromnom dome na Mercer Street v Princetone v New Jersey, je po celom svete považovaný za jedného z najväčších mužov 20. storočia. Mnohí ho označujú za najväčšiu myseľ svojej doby a za jedného z najslávnejších Židov minulého storočia.

Teraz v histórii jeho legendárnej kariéry sa objavila ďalšia písomnosť: 18. apríla 2016 sa na aukcii objavil doteraz neznámy list Einsteina, ktorý napísal 3. septembra 1942  Dr. Frankovi Kingdonovi, vedúcemu skupiny „Progresívni občania Amerika" (Progressive Citizens of America).   Einsteinovi bolo veľmi ťažké napísať tento list, ktorý obsahoval ostrú kritiku zahraničnej politiky USA počas druhej svetovej vojny, pretože bol vďačný Amerike za to, že mu poskytla útočisko a ochranu, keď sa nemohol vrátiť do hitlerovského Nemecka.

V roku 1905 Einstein ako obyčajný referent patentového úradu vo švajčiarskom Berne vydal štyri vedecké práce, ktoré sa stali jedným z najpôsobivejších a najväčších prínosov pre intelektuálne dejiny a vedu. Po predstavení týchto diel v roku 1915 v podobe štyroch prednášok o priestore, čase a hmote, geniálne teórie a závery Alberta Einsteina úplne zmenili fyzikálne vedy a to, ako ľudia vnímajú svet okolo seba.

Aj keď len málokto z nás dokáže plne pochopiť Einsteinovu všeobecnú a špeciálnu relativitu, všetci ho považujeme za génia, za kľúčovú postavu modernej fyziky, ktorého vzorec E = mc2 často vidieť na tričkách mladých ľudí, ktorí prichádzajú na rock koncerty.

Počas svojho života Einstein publikoval obrovské množstvo vedeckých prác - viac ako 300 -, ale publikoval aj 150 nevedeckých prác. Bol to verejný činiteľ, ktorý otvorene vyjadril svoj názor na rôzne problémy, ktoré nemali priamy vzťah k fyzike a matematike.

Keď sa Einstein prvýkrát usadil v Princetone, napísal, že do jeho malého mesta „chaotické ozveny ľudského boja ťažko preniknú“. Einstein však svojimi vlastnými akciami situáciu úplne zmenil. Priamo ovplyvnil priebeh ľudských dejín podpísaním listu z 2. augusta 1939, ktorý napísal fyzik Leo Szilard prezidentovi Franklinovi Rooseveltovi a v ktorom ho varoval, že nacistické Nemecko môže vyrobiť atómovú bombu. Prezident si vypočul Einsteinove argumenty, že experimenty s uránom by mohli viesť k vytvoreniu nového zdroja energie, ktorý by zasa inicioval jadrovú reťazovú reakciu a vyrobiť bombu. Experimenty v tejto oblasti sa urýchlili podľa rady Einsteina a výsledkom bol známy projekt Manhattan.  Je iróniou, že Einstein v ňom nestihol pracovať - ​​možno preto, že bol považovaný za málo dôveryhodného.

Po skončení druhej svetovej vojny bol Einstein ako vedecký pracovník na Inštitúte pre pokročilé štúdium v ​​Princetone pracujúcim na jednotnej teórii poľa a oblasti kvantovej fyzike členom, sponzorom alebo čestným predsedom viac ako 40 organizácií z amerického výboru pre Presídlenie Židov do Birobidžanu až po Kongres americko-sovietskeho priateľstva. Jeho hlavným cieľom bola medzinárodná kontrola atómovej energie a všetkých druhov zbraní hromadného ničenia, ktorú požadoval vo svojom článku publikovanom vo Vestníku atómových vedcov v septembri 1947.

Už v máji 1946 Einstein spolu so skupinou vedcov, ktorí sa podieľali na vzniku atómovej bomby, zorganizovali Mimoriadny výbor pre atómových vedcov na podporu myšlienky mierového využitia atómovej energie. Výsledkom bolo, že v auguste 1947 sa jeho ďalší článok objavil vo Vestníku atómových vedcov - Bulletin of the Atomic Scientists, kde varoval pred nebezpečenstvom vojenskej kontroly nad inštitúciami USA a zdôraznil, že armáda by sa nemala stať agentúrou, ktorá má právo rozdeľovať prostriedky pre vzdelávanie a výskum... Einstein mal veľké obavy z nebezpečenstva, ktoré predstavovali jadrové zbrane, a zasadzoval sa za ich úplný zákaz. Postavil sa proti pretekom  v zbrojení medzi USA a ZSSR, ktoré podľa jeho názoru dosiahli „hysterické rozmery“.

Významnú časť jeho aktivít tvorila interakcia s rôznymi druhmi ľavicových a liberálnych organizácií. Spočiatku bol horlivým odporcom všetkých foriem rasizmu a pôsobil v advokácii. Bol členom Národnej asociácie pre pokrok farebných ľudí a Americkej kampane za ukončenie rasovej diskriminácie. Bol priateľom Williama Duboisa, Paula Robesona a opernej divy Mariany Anderson. V roku 1937 ju prijal vo svojom dome, keď ju hotely v Princetone odmietli.

Z organizácií, s ktorými do istej miery spolupracoval, možno menovať hnutie Americko-sovietskeho priateľstva, Spoločný protifašistický výbor pre utečencov, ktorý bol založený v roku 1948, Národnú radu pre umenie, vedu a povolania, Národný výbor pre Americko-sovietské priateľstvo. Niektoré z týchto organizácií, žiaľ, kryli komunistov, ktorí sa snažili využiť meno a povesť Einsteina, ktorý komunistom nikdy nebol.

Einstein okrem toho podporoval Progresívnu stranu Henryho Wallacea, ktorého chcel v roku 1948 vidieť ako kandidáta na prezidenta. Einstein vysvetlil, že Wallace, ktorého pozval k sebe domov do Princetonu, bol muž „schopný nás zachrániť pred hrozivou domácou a zahraničnopolitickou situáciou“. Sponzoroval Výbor tisíc, ktorý požadoval zrušenie vyšetrovacej komisie pre protiamerické aktivity, ktorá vyšetrovala niektoré hollywoodské hviezdy. Sponzoroval a spolu s Thomasom Mannom a mnohými ďalšími nepriateľmi nacizmu sa aj zúčastnil na Vedecko-kultúrnej konferencii o svetovom mieri v New Yorku v marci 1949.

Einstein bol znepokojený židovskými problémami, aj keď sám sa považoval za agnostika a panteistu. Podporil prácu amerického výboru pre presídlenie Židov v Birobidžane, ktorý sa usiloval o presídlenie sovietskych Židov. 11. augusta 1947 Einstein poďakoval francúzskej vláde za prijatie opatrení na zabránenie epidémie osýpok medzi deťmi židovských utečencov na palube troch britských lodí pri pobreží Francúzska.

Einstein, ktorý bol kultivovaným, nie politickým sionistom, uprednostňoval v 20. rokoch 20. storočia presídlenie Židov do Palestíny a vždy presadzoval potrebu dohody a mieru medzi Židmi a Arabmi. Pomáhal založiť Jeruzalemskú univerzitu. V roku 1952 mu bolo ponúknuté miesto prezidenta Izraela, ale on to odmietol. Spolu so spisovateľom Sholemom Aschom bol čestným predsedom Amerického výboru židovských spisovateľov, umelcov a učencov.

V septembri 1942 Einstein napísal list - bol to ten, ktorý sa čoskoro dostane do dražby, v ktorej spomenul nové zločiny nacistov vo Francúzsku a pomoc, ktorú nacisti poskytli „vichyovskí zradcovia“.

Einstein pochyboval, či by s touto otázkou mal ísť do Washingtonu, pretože neveril v účinnosť „nepresvedčivých a pretrvávajúcich slovných sľubov, ktoré boli dané pod vonkajším tlakom“. Einstein veľmi kritizoval americkú vládu, jeho neschopnosť pomôcť republikánskemu Španielsku, jeho flirtovanie s fašistickým Španielskom, skutočnosť, že mal oficiálneho zástupcu vo francúzskom Vichy, jeho neschopnosť pomôcť Rusku v čase, keď to zúfalo potrebovala. Neveril oficiálnym vysvetleniam vlády pri všetkých týchto krokov.

Vtedy Einstein vysvetľoval politické správanie Spojených štátov tým, že v krajine prevažne vládli finančníci, ktorých mentalita a svetonázor sa veľmi podobali spôsobu myslenia nacistov. Keby nebol Hitler nepríčetný, mohol sa vyhnúť vojne so západnými mocnosťami.

Napriek takejto tvrdej kritike americkej politiky si Einstein uvedomil, že sa nemôže zúčastniť kampane, ktorú navrhol Frank Kingdon. Oveľa viac sa zaoberal činmi a faktami ako slovami. Pochválil doktora Kingdona, ale pri všetkých svojich činoch preukázal úprimný pokus „slúžiť ľudstvu a spravodlivosti“. Jeho list z roku 1942 nás necháva premýšľať, ktorého prezidentského kandidáta Einstein by dnes podporil.

Michael Curtis

Zdroj: 
American Thinker, США
11.04.2016

Foto:
Albert Einstein
zdroj: yandex.ru 

Aktuality

Zobraziť všetky
26.02.2021

O Cenu európskeho občana za rok 2020 zabojovalo aj ZIRS

Laureátom Ceny európskeho občana za rok 2020 sa za Slovensko stala Olympiáda ľudských práv. Táto súťaž stredoškolskej mládeže sústredená na pestovanie demokratického občianstva sa tak ocitne v spoločenstve laureátov, ktorí vzišli z vyhodnotení v…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
25.02.2021

Demograf o sčítaní: Počet veriacich sa nedá odhadnúť, vieme však, že pribudnú bezdetné ženy

Len za prvé tri dni sa sčítalo 1,3 milióna ľudí. Demograf Branislav Šprocha to považuje za výborné číslo. V rozhovore vysvetľuje, čím sa súčasné sčítanie líši od cenzu pred sto rokmi, ale aj to, prečo v sčítaniach tak výrazne kolíše počet ver…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.02.2021

Hranicu s Poľskom zatarasili kuriózne. Veľkou kopou snehu

Z rušnej cesty sa stala pešia promenáda. PALOTA. Covid opatrenia prinútili Slovenskú republiku obmedziť pohyb na hraniciach so susednými štátmi. Situácia si vyžiadala aj uzavretie väčšiny hraničných priechodov s Poľskom, medzi ktoré patrí …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.02.2021

Zjazdovky v Medvedí sú prázdne. O pár kilometrov ďalej sa však Poliaci lyžujú

Jednu upravili aspoň pre sánkarov. MEDVEDIE. Ani jarné prázdniny a priaznivé snehové podmienky nerozhýbali vleky v lyžiarskom stredisku Medvedie (okres Svidník), ktoré je kvôli protiepidemickým opatreniam pre verejnosť stále zatvorené. Nap…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.02.2021

FÓRUM.  Je ruský sever bremeno či špajza?

Arktický sever je stále zaujímavý, no udržať tam ľudí sa nedarí. Ruský sever mal, oproti centrálnej Rusi, výnimočné postavenie. Na severe nevedeli, čo je nevoľníctvo. V 20. storočí tu rozbudovali sieť gulagov. V tridsiatych rokoch minulého st…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.02.2021

Vojnové cintoríny z Veľkej vojny sú jedinečné. Neexistujú dva rovnaké

Postupne ich vyhlasujú za pamiatky. SVIDNÍK, MEDZILABORCE. Pamiatkový úrad SR na začiatku februára zapísal do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu ďalšie dve národné kultúrne pamiatky. Ide o vojnové cintoríny vo Svidníku a v obci Palota v…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Daj kus kolbasy, naj dojim chľiba...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať