Felvidék je maďarská zem? Petőfi bol Slovák? 

Rúcali sme mýty a nie každému sa to bude páčiť

Prečo neexistuje spoločná slovensko-maďarská učebnica dejepisu a načo je dobrý magazín o rúcaní mýtov?

Kto bol skôr v Karpatskej kotline? Naozaj utláčali Maďari Slovákov tisíc rokov? Boli Košice vždy slovenské mesto? Otázky, ktoré dokážu rozdeliť aj tie najlepšie slovensko-maďarské priateľstvá a otráviť aj tie najpríjemnejšie firemné oslavy a rozhovory s priateľmi.

Na začiatku 90. rokov sa slovensko-maďarský konflikt stal jedným z najvážnejších centier napätia v regióne a toto napätie vo veľkom živili historické krivdy. Dnes sa táto téma vo veľkej politike zatlačila do úzadia, no mýty s nami ostávajú a z času na čas vyplávajú na povrch.

Robert Fico sa pred niekoľkými rokmi snažil verejnej mienke vsugerovať mýtus o „starých Slovákoch” a Inštitút pre výskum Maďarov Viktora Orbána nedávno spôsobil celoštátny škandál svojím skresleným podaním udalostí bitky pri Bratislave.

Napunk a Denník N sa pokúsili zmerať, nakoľko sa dá zosúladiť prístup dvoch národov k dejinám prostredníctvom najspornejších otázok. Výsledok sa zrodil v podobe dvojjazyčného náučného magazínu a celý proces prináša množstvo ponaučení pre obe strany.

Na ochutnávku niekoľko tvrdení z magazínu:

Dejiny Slovákov sa nezmestia do jednej esemesky, ale tiahnu sa celé stáročia do minulosti.
Tisícročný útlak Slovákov Maďarmi sa nekonal.
Košice a Bratislava sa stali dominantne slovenskými mestami len v nedávnej minulosti.
Trianonské hranice nie sú výsledkom klamstiev Čechov a Slovákov.
János Esterházy nebol taký príkladný demokrat, za akého ho majú Maďari, ale nebol ani taký zanietený fašista, ako ho vidia Slováci.

Prečo neexistuje spoločná učebnica dejepisu?
Je takýto magazín potrebný preto, lebo dodnes nebola vydaná spoločná slovensko-maďarská učebnica dejepisu? Na túto otázku neexistuje celkom jednoznačná odpoveď; isté však je, že spoločná slovensko-maďarská učebnica dejepisu ešte naozaj neexistuje.

Nejde však o novátorský nápad: naposledy sa objavila idea, aby bola so štátnou podporou vydaná učebnica, ktorá by zosúladila prístup k dejinám týchto dvoch národov, v roku 2007, teda v jednom z búrlivých období slovensko-maďarských vzťahov. Projektu však nežičili okolnosti: na jednej strane diktovala podmienky nacionalistická vláda trojice Fico – Mečiar – Slota, na druhej strane bola ľavicovo-liberálna vláda Ferenca Gyurcsánya, ktorá zápasila s vážnym deficitom dôveryhodnosti v Maďarsku.

Ako uvádza historik László Szarka vo svojej štúdii venovanej tejto téme, dve vlády sa v skutočnosti k tejto veci nestavali seriózne. Maďari si učebnicu predstavovali ako akúsi zázračnú zbraň zmierenia, Slováci sa usilovali zdôrazniť vlastné hľadiská. Takto bol tento pokus odsúdený na neúspech.

László Szarka zároveň uvádza, že ani toľkokrát spomínaná spoločná francúzsko-nemecká učebnica nebola žiadnou „superzbraňou” – tento projekt sa začal v roku 1951 na spoločnej konferencii, no knihy vznikli až v rokoch 2006 až 2010. Používanie učebníc narážalo v praxi na mnohé prekážky a o pár rokov sa z nich nevyučovalo ani v jednej krajine.

Podobné pokusy boli aj inde – spoločné taliansko-rakúske, poľsko-nemecké či balkánske učebnice vznikli na základe odlišných predstáv a vo všeobecnosti z viacerých hľadísk znovu prerozprávali miestne konflikty viacerých strán.

László Szarka z tohto vyvodzuje ponaučenie, že spoločná učebnica môže byť len jednou zo zložiek porozumenia a úspech vzdelávania v spoločnom európskom priestore závisí od viacerých faktorov.

Okrem toho je fakt, že v slovensko-maďarských pomeroch vydanie spoločnej učebnice už roky nie je témou a skutočné približovanie sa nevidieť ani v iných sférach.

Mýty, ktoré sme spochybnili
Magazín Napunku a Denníka N sa nesnaží znovu prerozprávať celé slovenské, maďarské alebo európske dejiny, ale pokúša sa uviesť na pravú mieru len niekoľko mylných presvedčení, ktoré bránia vzájomnému porozumeniu a o ktorých sa dá hovoriť prostredníctvom jednoznačných faktov.

Magazín vyvracia nasledovné mýty:

Slováci nemajú vlastné dejiny.
Slovenský národ je starší a rozvinutejší ako maďarský.
Felvidék patrí Maďarsku.
Slováci žili tisíc rokov pod útlakom Maďarov.
Slováci podporovali Maďarov počas revolúcie v rokoch 1848 – 1849.
Kossuth a Petőfi boli Slováci.
Bratislava a Košice boli slovenské/maďarské mestá.
Česi a Slováci v Trianone oklamali veľmoci.
Južné Slovensko patrilo vždy Slovákom.
János Esterházy bol fašista a zradca národa.
Jedným z ponaučení tohto procesu je, že mýty nemožno rozdeliť podľa toho, či v nich ide o Maďarov alebo o Slovákov. Mýty národa, ktoré si vytvoril o inom národe, sú sčasti aj o tých, ktorí mýtus stvorili – a vo všeobecnosti zobrazujú tvorcu mýtov v úlohe obete alebo hrdinu.

Existujú mýty, ktoré sa dajú ľahko objasniť na základe faktov. Dnešná slovenská aj maďarská historiografia súhlasia v tom, že mýtus, podľa ktorého Maďari utláčali Slovákov tisíc rokov, bol vedome vytvorený politický produkt slovenského národného hnutia. Názory sa veľmi nerozchádzajú ani v tom, že v čase príchodu starých Maďarov ešte nemožno hovoriť o slovenskom národe v dnešnom zmysle. Zároveň si ani jeden seriózny odborník nemyslí, že slovenské dejiny sa začali v roku 1993.

Existujú mýty, pri ktorých sa zhoda medzi odborníkmi hľadá ťažšie. V slovenskej historickej vede sa považuje za novinku uznať, že Trianon bol pre Maďarov nespravodlivým rozsudkom – na tejto ceste bola dôležitým míľnikom najnovšia kniha Romana Holeca. Slovenský a maďarský prístup k Trianonu je zásadne odlišný. Podobne komplikované je aj vnímanie postavy Jánosa Esterházyho – na maďarskej strane pracujú na jeho kanonizácii, slovenská strana ho považuje za zločinca a fašistu. Fakty nám pomôžu zorientovať sa v týchto témach, a ak chceme dostať úplný obraz, no zhody niet, oplatí sa spoznať stanovisko oboch strán.

Mýty sú prirodzené
Články magazínu napísali novinári oboch novín (okrem autora týchto riadkov to boli Krisztián Kacsinecz, Roman Pataj a Attila Papp), pri každej téme a článku konzultovali s dvoma maďarskými a dvoma slovenskými historikmi.

Jedným z našich maďarských historikov bol József Demmel, ktorý patrí k najuznávanejším odborníkom na slovenské dejiny 19. storočia. Podľa Demmela je zrod historických mýtov prirodzený proces. Mýty pomáhajú jednoduchšie pochopiť určité komplikované, komplexné a rozsiahle alebo práve nevysvetliteľné javy, objasňuje Demmel.

„Napriek tomu je veľmi dôležité, aby sme korigovali zjednodušenia, polarizácie, mylné predstavy a stereotypy,” dodáva s tým, že vo väčšine prípadov sú ľudské osudy v pozadí mýtov oveľa vzrušujúcejšie a dá sa s nimi oveľa ľahšie stotožniť ako s abstraktnými mýtmi.

„V prípade slovensko-maďarských vzťahov mýty dokonca veľakrát pomáhajú vo vytváraní akéhosi obrazu nepriateľa. Ak sa budeme pozerať na predstaviteľov predchádzajúcich generácií ako na ľudí z mäsa a kostí a nie ako na dvojdimenzionálne, len negatívne alebo pozitívne zobrazované historické postavy (hrdinovia, zradcovia, obete) či sochy, tieto vytvorené obrazy nepriateľa ľahšie pokoríme a národné mýty, ktoré sú proti spoločnej minulosti, môžeme pretvoriť na spoločné dejiny alebo aspoň spoločné príbehy z dejín,” myslí si historik.

Roman Holec, výskumík Slovenskej akadémie vied a profesor Univerzity Komenského, si tiež prečítal obsah magazínu a vyjadril sa k nemu. Podľa Holeca potrebujú Slováci a Maďari v prvom rade vzájomné pochopenie.

„Ak dospejeme k takémuto stavu, tak nebudú názorové rozdiely nikomu prekážať, ale jednoducho budú existovať, tak ako my existujeme jeden vedľa druhého,” povedal Holec po vydaní magazínu pre Napunk. Spolu s ním bol druhým slovenským odborníkom projektu Vincent Múcska, vedúci Katedry všeobecných dejín na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Hoci sa Slováci a Maďari podľa Múcsku od seba líšia jazykom, v dôsledku spoločnej minulosti sú si z hľadiska spôsobu života a mentality oveľa bližší, ako by sa mohlo na prvý pohľad komukoľvek zdať. Nacionalistické mýty uplynulých dvoch storočí premaľovali obraz pomerne dlhého spolužitia v mieri tak, že do popredia sa dostali predsudky a podozrenia, dodáva Múcska. Korektné vzájomné vzťahy, založené na slušnosti a vzájomnom rešpekte, sú rozhodne cieľom, pre ktorý sa oplatí aj historikom a pedagógom angažovať, aby v rámci svojich možností vyvažovali a objektivizovali nezmysly, ktorými populisti a demagógovia vyvolávajú nacionalistické vášne, vysvetľuje historik.

„Sloboda, demokracia, vzdelanie, spravodlivosť a prosperita založená na poctivej práci sú základnými východiskami pre to, aby tieto vášne a s nimi spojené nacionalistické predsudky postupne strácali pôdu pod nohami a stali sa len marginálnym a nepodareným ornamentom politického folklóru,“ myslí si Vincent Múcska.

Je dôležité, aby sme vysvetlili, prečo vznikajú mýty, aký majú základ v realite, a hlavne to, v čom a prečo neodzrkadľujú realitu, myslí si Attila Simon, riaditeľ Fórum inštitútu pre výskum menšín so sídlom v Šamoríne a vedúci katedry na Univerzite J. Selyeho v Komárne, ktorý sa tiež podieľal na pripomienkovaní obsahu magazínu. „Mýtus sa zamlčiavaním alebo zákazom nedá odstrániť, dá sa však vyvážiť múdrou argumentáciou či dôveryhodnými vysvetleniami,” dodáva Simon.

Načo môže byť dobrý magazín, ktorý rúca mýty?
Magazín Napunku a Denníka N sa dostal do viac než 500 základných a stredných škôl. Denník N už roky spolupracuje so školami na Slovensku a dnes už publikácie novín dostáva pravidelne niekoľko stoviek škôl. Napunk teraz nadviazal kontakt so 68 maďarskými školami, z toho je 18 inštitúcií v Maďarsku. Maďarským žiakom sa doručilo viac než 2000 výtlačkov.

Každý záujemca si môže Magazín Napunku a Denníka N kúpiť v novinovom stánku a predplatitelia Klubu Denníka N ho dostanú automaticky poštou.

Podľa odborníkov je základnou funkciou takejto publikácie vytvorenie dialógu – a práve v kruhu mladých je na to väčšia šanca.

József Demmel ako jednu z funkcií podobných publikácií zdôrazňuje „spoznanie príbehu toho druhého“.

Roman Holec hovorí, že on je už trochu skeptický, čo sa týka otázky, aké výsledky možno takouto prácou dosiahnuť. No predsa za prijateľnú diskusiu považuje takú, kde sa používajú slová a argumenty. „Žiaľ, vidíme, že vo svete sa bojuje aj reálne, a preto sa musíme tešiť, že slovensko-maďarské konflikty k takýmto ‚riešeniam‘ nesmerujú. I to je dobrá správa a výsledok (aj) nášho úsilia,“ vraví Holec.

Attila Simon si myslí, že rúcanie mýtov môže byť najúspešnejšie v kruhu mladých. „Najviac by ma potešilo, ak by si publikáciu prečítalo čo najviac mladých ľudí, pretože dospelí sú už v takej miere otrokmi vlastných prekoncepcií a predsudkov, že nie sú ochotní veriť ani pádnym argumentom. Mladí sú však otvorení, len ich treba vhodne osloviť.“

ZOLTÁN SZALAY, autor

zdroj:
https://dennikn.sk/3092322/felvidek-je-madarska-zem-petofi-bol-slovak-rucali-sme-myty-a-nie-kazdemu-sa-to-bude-pacit

foto:
Foto N – Tomáš Hrivňák