Financovanie v cirkvi 

Dnešný systém je neudržateľný a zmena je nevyhnutná. 

Aj keď to môže zabolieť. Začnime uvažovať o efektívnejšej správe majetkov aj o reštrukturalizácii farností. Hoci je to nepopulárne, nemusí to byť na škodu.

Zákon o finančnej podpore cirkví, ktorý platí už tretí rok, priniesol pre cirkvi tri zásadné pozitívne zmeny: vytvoril právny nárok na príspevok zo strany štátu; zásadne rozšíril oblasti, na ktoré ho môžu cirkvi použiť, a vytvoril jednotné pravidlá na jeho tvorbu, ktoré zohľadňujú počet členov cirkví, sú solidárne s menšími komunitami a pôsobia motivačne, lebo pri výraznom poklese veriacich môže štát cirkvám príspevok krátiť.

Napriek tomu sme sa nedávno dozvedeli, že cirkvi žiadajú štát o jeho novelizáciu. Každoročná valorizácia príspevku podľa zákona závisí od rastu HDP a rastu miezd v štátnej správe. Počas prípravy zákona nikto nerátal so súčasným scenárom niekoľkoročného vysokého nárastu minimálnej mzdy. Keďže cirkvi takmer celý príspevok míňajú na odmeňovanie duchovných, je zrejmé, že príspevok štátu je nižší ako suma, ktorú cirkvi reálne potrebujú, aby všetkým zamestnancom vyplatili aspoň minimálnu mzdu.

Žiadosť cirkví o úpravu vzorca na výpočet príspevku je opodstatnená a štátny rozpočet v porovnaní s miliardovými balíčkami na všeličo finančnú kondíciu Slovenska neohrozí. Cirkvi však musia rátať s tým, že komunikovať a verejne obhájiť takúto požiadavku v situácii, keď sa krajina zotavuje z následkov kovidovej pandémie, za dverami na Ukrajine zúri nepredvídateľný konflikt, inflácia rastie do astronomických výšok a búria sa celé sektory spoločnosti, môže byť náročné. Zopakujem však, požadovaná zmena štátu neublíži a je opodstatnená.

Neudržateľný a nedôstojný systém
Táto záležitosť má však ešte jeden významný rozmer. Celých 70 rokov sa tu nemenili pravidlá financovania cirkevných subjektov. Až pred pár rokmi sa v tom začal robiť poriadok. Najskôr sa cirkvi dohodli so štátom na pevných pravidlách. Potrebné je zdôrazniť, že štát poskytuje iba príspevok na činnosť cirkví, neplatí ich. Cirkvi financujú predovšetkým veriaci. Situácia, ktorá nastala, by nás mala nakopnúť, aby sme konečne urobili druhý krok a zaviedli v Katolíckej cirkvi nové jednotné pravidlá financovania.

Súčasný systém je dlhodobo neudržateľný a najmä nedôstojný. Budem hovoriť o sebe. Kňazom som dvadsať rokov, môj hrubý príjem ako farára je 658 eur. Konštatujem, nesťažujem sa. Mám nepeňažný príjem, keďže farnosť platí moje bývanie. Mám príjem z milodarov za slúženie svätých omší cca 200 eur mesačne. Okrem toho vo farnostiach jestvujú aj milodary spojené s vysluhovaním sviatostí a svätenín. V závislosti od diecézy niekde sú príjmom farnosti, inde príjmom kňaza. V mestských farnostiach sú väčšie ako na vidieku. Takto vyzerá štandardný príjem farára na Slovensku. Ak kňaz vyučuje, môže mať ešte ďalší príjem.

Z tohto príjmu sa dá vyčítať niekoľko vecí. Za normálnych okolností vo väčšine farností môže mať kňaz kumulatívne príjem, ktorý zodpovedá jeho skúsenostiam, úradu aj jeho praxi, a to napriek nízkemu platu od zamestnávateľa, ktorý neberie do úvahy koeficient náročnosti práce podľa platnej legislatívy.

V cirkvách by sa mala čím skôr začať diskusia o viaczdrojovom financovaní, myslí si bývalý výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský.

Druhá vec: významná časť príjmov nie je nárokovateľná a ich výška závisí od nejakej zaužívanej praxe a finančnej situácie veriacich vo farnosti. Čím menšia farnosť a menej veriacich a čím viac starších veriacich, tým väčšia pravdepodobnosť, že príjmy sa budú blížiť k životnému minimu a k situácii, že kňaz musí z vlastného platu doplácať na réžiu kostola a fary.

Tretia vec: čím menší oficiálny príjem, tým nižší dôchodok. Ak vezmeme do úvahy, že kňazi nežijú v rodinách, budú v dôchodkovom veku odkázaní na seba. Teraz je situácia dobrá, ale o dvadsať-tridsať rokov bude veľa kňazov dôchodcov, o ktorých sa má diecézny biskup podľa kánonického práva povinnosť postarať. Mnohé diecézy už dnes bijú na poplach, lebo nemajú dostatok vlastných príjmov, aby boli schopné doplatiť kňazom aspoň minimálnu mzdu. Čo bude v budúcom roku, keď šla minimálna mzda opäť významne nahor? A z čoho budú financovať starostlivosť o dôchodcov s nízkym dôchodkom, keď už teraz príjmy chýbajú?

Nehovoriac o tom, že diecézy by mali podporovať školy, charitu, sociálne ustanovizne, misijné farnosti na vlastnom území a pod. Nehovoriac o tom, že príspevok štátu by mal byť primerane poskytnutý v Katolíckej cirkvi aj reholiam, pričom najmä tie ženské sú z hľadiska financovania na tom ešte horšie ako diecézy a kňazi. A to ešte štát od nás chce, aby sme udržiavali nákladné historické pamiatky, pričom nikdy neumožnil na rozdiel od našich susedov využiť na to eurofondy.

Tri nepopulárne, ale potrebné opatrenia
Nárast minimálnej mzdy a súčasné problémy by nás mali zobudiť. Aj keby poslanci prípadnú novelu zákona schválili, vnútrocirkevné problémy s financovaním sa tým nevyriešia, len sa celý problém odsunie ďalej.

Na začiatok by pomohlo, keby sme vedeli, koľko peňazí vlastne potrebujeme. Keďže odmeňovanie kňazov je najväčšou položkou, najskôr by sme mali stanoviť, na akú odmenu má nárok konkrétny kňaz, a zohľadniť pritom jeho vzdelanie, prax, aktivitu, úrad a najmä Zákonník práce. Oficiálny príjem by mal byť primeraný súčasnej ekonomickej situácii na Slovensku, lebo realita je nedôstojná.

Potom sa pozrime na skladbu príjmov a uvažujme, či niektoré z neformálnych príjmov by sa nemohli stať ich riadnou súčasťou. Zo štátneho príspevku by sme mohli dofinancovať, čo by do nárokovateľného príjmu cirkevného zamestnanca chýbalo.

Ak sa o to pokúsime, nevyhneme sa trom nie populárnym, ale potrebným opatreniam. Bude časť kňazov, ktorá na príspevok od cirkvi nebude odkázaná, lebo má dostatočný príjem z iných zdrojov: napríklad vyučujú na univerzite alebo majú príjem z inej cirkevnej organizácie. Tam sa niečo ušetrí a niekomu sa bude musieť pridať.

Druhá vec: musíme sa vrátiť k pravidlu ekonomickej sebestačnosti farnosti. Tak to fungovalo stáročia. Farnosť musí byť schopná zvládnuť réžiu kostola a fary, ináč nemôže jestvovať. Alebo ju vyhlásme na základe nejakých pravidiel za misijné územie a cielene ju dotujme. Inými slovami: zmena systému nevyhnutne povedie k reštrukturalizácii farností.

A tretia vec: diecézy budú viac odkázané na výnosy z vlastného majetku. Určite bude nevyhnutné položiť si otázku, či majetok diecéz a farností je efektívne spravovaný. Možno to povedie k centrálnej správe cirkevných majetkov.

Druhý krok, ktorý čaká Katolícku cirkev, je náročnejší ako ten prvý. Je však nevyhnutný. Je zrejmé, že iba nové jednotné pravidlá môžu byť dlhodobým riešením financovania činnosti Katolíckej cirkvi.

Tak naberme odvahu, majme dobrú vôľu, otvorenú myseľ a pustime sa do toho.

autor: Anton Ziolkovský

Zdroj:
https://svetkrestanstva.postoj.sk/110836/dnesny-system-je-neudrzatelny-a-zmena-je-nevyhnutna-aj-ked-to-moze-zaboliet

Foto: Drevený chrám
autor: Peter Zelizňák (zdroj: sk.wikipedia.org)