Hirman: Ceny energií? Čistá špekulácia a tvárime sa, že je to normálne

Trhy sa odtrhli od reality.

Podniky aj domácnosti stále čakajú na vládne riešenia energetickej krízy. Zatiaľ čo domácnosti s najväčšou pravdepodobnosťou ochráni zastropovanie cien energií, firmám chce štát pomôcť formou kompenzácií.

Otázka je, kde na to vezme. Štátny rozpočet je napnutý a presun eurofondov na tento účel zatiaľ nie je istý.

Európska komisia navrhuje vybrať nadmerné zisky výrobcov elektriny z neplynových zdrojov. Jej predsedníčka Ursula von der Leyenová argumentuje, že ich výrobné náklady tvoria iba zlomok toho, čo za predanú elektrinu zinkasujú.

Nový minister hospodárstva Karel Hirman si myslí, že Slovensko by z toho modelu neprofitovalo. Za prijateľnejšie riešenie pokladá vytvorenie celoeurópskeho kompenzačného mechanizmu.

„Získané peniaze by sa zhromažďovali v spoločnom fonde a na základe prepočtu by sa prerozdeľovali medzi jednotlivé štáty,“ vysvetľuje KAREL HIRMAN v rozhovore pre INDEX.

V rozhovore sa dočítate:
Čo v praxi znamená vyhlásenie núdzového stavu v energetike?
Aké opatrenia na pomoc domácnostiam a podnikom sú už takmer hotové?
Prečo burzy s energiami v Európe nefungujú a ako ich opraviť?
Kde štát vezme peniaze na kompenzácie pre firmy?
Prečo pre Slovensko nie je výhodný návrh EÚ na zdanenie výrobcov energie?
S čím pôjde nový minister na stretnutie energoministrov do Bruselu?
Prečo by sa malo uvažovať o zoštátnení výrobcov energií?
Vláda minulý týždeň schválila opatrenie o všeobecnom hospodárskom záujme a núdzovom stave v oblasti plynu a elektriny. Čo to znamená?

V prípade všeobecného hospodárskeho záujmu (VHZ) ide hlavne o možnosť vyhlásiť takýto režim nielen vtedy, ak nastane technická havária či porucha na plynovom potrubí, alebo v sieti, ale aj v prípade problémov s príliš vysokými cenami, ktoré z elektriny a plynu urobia nedostupné komodity.

V takomto prípade bude môcť vláda na návrh ministerstva hospodárstva určiť cenu, za akú sa bude elektrina a plyn dodávať odberateľom na Slovensku, a zároveň nariadiť výrobcom, aby ju primárne dodávali slovenským odberateľom.

Keďže v takom prípade bude potrebné kompenzovať dotknuté strany, museli sa presne zadefinovať podmienky vyhlásenia VHZ a núdzového stavu. Pracovali na tom kolegyne a kolegovia z ministerstva financií, ktorí majú veľa skúseností s arbitrážnymi konaniami, ako aj právni experti od vicepremiéra Štefana Holého.

Núdzový stav neznamená zatvorenie hraníc
V dôvodovej správe sa píše, že núdzový stav je možné zaviesť len vtedy, ak ceny na trhoch s energiou budú dlhší čas dosahovať veľmi vysoké hodnoty. O akom čase a akých cenách hovoríme?

To bude na rozhodnutí vlády.

Máme si pod tým predstaviť týždne či mesiace?

Podstatné bude, či situácia ohrozuje zdravie a životy občanov. Ak sa ceny dostanú a budú sa držať na takej úrovni, že nemocnice, penzióny, domovy dôchodcov či potravinári nebudú schopní platiť účty a bude im hroziť odstavenie dodávok energií, budeme musieť zasiahnuť. Inými slovami, pôjde o situácie, ktoré dokážeme argumentačne obhájiť aj v prípadných arbitrážnych konaniach.

Vláda počas núdzového stavu bude môcť siahnuť na energetické komodity, ako sú elektrina, ropa a plyn. Ako to v praxi môže vyzerať?

Obmedzíme alebo zastavíme toky energií, ktoré prúdia von zo Slovenska. Miera bude závisieť od vážnosti situácie.

Treba si uvedomiť, že hovoríme o krajných opatreniach, ktoré prídu na rad ako posledné. Bolo ich však potrebné prijať už teraz, aby sme celej spoločnosti vrátane podnikateľov, energetických firiem a partnerov v Bruseli dali najavo, že situáciu považujeme za veľmi vážnu.

O to viac, že ruský prezident Vladimir Putin najnovšie ohlásil „čiastočnú mobilizáciu“, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou nebude mať vôbec čiastočný charakter. Slová ako „čiastočný“ a „dočasný“ majú v terminológii Kremľa dlhodobo úplne iný význam, ako je bežné. Veď to poznáme z našej vlastnej histórie.

Bude môcť vláda siahnuť aj na zásobník zemného plynu v Dolných Bojanoviciach, ktorý je na českom území?

To, že sa nachádza v Česku, nie je problém. Zásobník je v majetku SPP-Distribúcia a vždy bol prepojený so slovenskou distribučnou sústavou. Stále však platí, že jeho hlavnou funkciou je udržanie technického chodu plynárenskej sústavy, čo budeme rešpektovať. Žiaľ, nemôžem sa momentálne bližšie vyjadrovať k tomu, ako budú jednotlivé opatrenia realizované.

Čo ak svoje energetické hranice zavrie aj Česko?

To by nemal byť problém. Technické riešenie prepojenia z českej strany je značne limitované. Navyše, cieľom núdzového stavu nie je hermetická izolácia od okolitých krajín. Stále budú možné tranzitné toky medzi krajinami.

Od burzových cien sa musíme odtrhnúť
Plánujete pokračovať v energetických opatreniach, ktoré začal váš predchodca Richard Sulík (SaS) alebo chcete priniesť iné riešenia?

Budeme pokračovať v začatých veciach, ak sa osvedčia. Majú svoje opodstatnenie v legislatíve, ale aj z pohľadu dostupnosti technicko-administratívneho riešenia.

V prípade niektorých sme ešte len v počiatočných štádiách. Napríklad pre bytové kotolne a bytovky napojené na diaľkové vykurovanie potrebujeme nájsť riešenie, ktoré pre ne nastaví porovnateľné a spravodlivé podmienky.

V prípade memoranda so Slovenskými elektrárňami sme podstatne ďalej, treba ho už len dotiahnuť do konca. Ale aj pri ňom platí, že kým proces nie je úplne ukončený, nemáme stopercentnú istotu.

Stále je podmienkou memoranda spustenie tretieho bloku Mochoviec?

Do určitej miery áno. Keby totiž produkcia nebola dostatočná alebo by nastali zádrhy pri procese spúšťania, mohlo by to dosť skomplikovať situáciu.

Viackrát ste spomínali český model pri zastropovaní cien elektriny. Prečo sa ním chcete inšpirovať?

Nejde ani tak o inšpiráciu ako o logický vývoj situácie. To, čo sa deje na spotových trhoch a burzách, je, ľudovo povedané, odtrhnuté od reality. Vôbec nefunguje rovnováha medzi dopytom a ponukou, ktorá je podstatou burzových obchodov a normálne fungujúcej trhovej ekonomiky.

Ponuková stránka na úrovni cien v posledných týždňoch a mesiacoch a dopyt sa úplne rozišli. Žiadny spotrebiteľ na území Európskej únie, od domácností až po bohaté firmy, si také niečo nemôže dovoliť.

Súčasné ceny teda nie sú trhové?

Nie. Aj preto sa od nich prirodzene začíname odtŕhať a snažíme sa dostať na úroveň únosnú pre odberateľov. Inak povedané, ceny zastropovať. V nejakej forme to robí takmer každá krajina v závislosti od svojich legislatívnych a technicko-energetických podmienok.

Niektorí analytici tvrdia, že za vysoké ceny elektriny môžu aj špekulanti. Majú podľa vás pravdu?

Áno. Problém sú špekulanti zneužívajúci reálnu kumuláciu extrémnych faktorov, ktoré sme v Európe nezažili od druhej svetovej vojny. Problémom trhu s elektrinou a plynom v Európskej únii je jeho neregulovanosť, čo sa nedá povedať o iných svetových burzách.

Ak na Londýnskej burze kovov alebo Chicagskej potravinovej burze začne dochádzať k výraznejším odchýlkam, pričom na ne nie je dôvod, dozorné orgány zbystria pozornosť, burzu na istý čas zastavia a začnú vyšetrovanie. Je to spôsob, ako chrániť trhový mechanizmus.

Na európskych burzách s energiami vidíme cenové skoky o stovky eur pri minimálnych obchodoch v priebehu pár hodín. Napriek tomu sa všetci, na čele s Európskou komisiou, tvárime, že je to normálne.

Európska komisia chystá veľkú reformu trhu s energiami. Čo sa musí zmeniť?

Jednoznačne treba vytvoriť podobne prísne mechanizmy, ako majú globálne komoditné burzy. Nie som v tejto sfére expertom, ale zdravý sedliacky rozum mi hovorí, že bez toho sa ďalej nepohneme. Aktuálne sme svedkami čistej špekulácie na úkor nás všetkých v Európe.

Podnikom sa nedá pomôcť plošne
Dodávky cenovo dostupného plynu pre domácnosti by mali riešiť výhodné kontrakty s dodávateľmi - aj zo zásobníka v Dolných Bojanoviciach. Do akej miery sa ho chystáte využiť na tento účel?

Využijeme len určitú časť tak, aby v zásobníku ostal dostatočný objem pre zachovanie plynulého chodu prevádzky a pokrytie prípadných strát v distribučnej sústave. Ide o kompromis, s ktorým dokážem žiť aj ja ako bývalý analytik, dlhodobo upozorňujúci na hrozby súvisiace s využitím týchto zásob.

Podnikom chcete pomôcť finančnými kompenzáciami. Stále platí, že žiadateľ musí byť v strate, aby sa o peniaze mohol uchádzať?

Pri maloodberateľoch nie, ich oprávnenosť sa bude vypočítavať na základe konkrétneho koeficientu. Pri väčších firmách zostáva podmienka straty zachovaná. Finančná pomoc sa pri nich pohybuje v oveľa väčších číslach.

Zároveň nedáva zmysel podporovať z peňazí daňovníkov firmu, ktorej sa pre vysoké ceny energií síce znížil zisk, avšak nemá existenčné problémy. Také niečo nepovažujem za slušné ani voči obyvateľom, ani voči ostatným firmám.

Republiková únia zamestnávateľov nechce od štátu, aby kompenzoval iba konkrétne problémové podniky. Požaduje plošnú pomoc.

Nemôžeme pomáhať len tak všetkým podnikom. Musíme sa držať v rámci našich, ale aj európskych zákonných rámcov, ktoré presne definujú nedovolenú štátnu pomoc. Ale určite treba využiť všetky dostupné právne rámce pre pomoc podnikateľským subjektom.

Som za každú pomoc, ktorú si môžeme finančne dovoliť, dokážeme ju legislatívne podporiť a je čo najmenej administratívne náročná. Bude totiž nanič, ak sa nám podarí sfunkčniť schémy a alokovať zdroje, ale podniky dovtedy skrachujú. Dobre si uvedomujem, že nám naozaj ide o čas. Chcem sa preto držať hesla Kto rýchlo dáva, dvakrát dáva.

Odkiaľ by mali prísť peniaze na pomoc s energokrízou. Ráta sa stále s uvoľnením prostriedkov z envirofondu, ako to naznačoval Richard Sulík a ako to požadujú výrobcovia?

Áno, stále uvažujeme aj o prostriedkoch z envirofondu ako o jednom z finančných zdrojov. O stanovisko sme požiadali Komisiu.

A čo eurofondy? Rokuje ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí) o ich uvoľnení na tento účel?

Aj o tom prebieha veľmi intenzívna komunikácia s našimi európskymi partnermi. Zatiaľ to vyzerá zložito. Chápem, že nie je úplne jednoduché tieto prostriedky len tak presunúť, argumentujeme však našou špecifickou situáciou.

Z nadmerných ziskov Slovensko nezíska nič
Európska komisia tvrdí, že kompenzácie domácnostiam aj firmám by mohli štáty hradiť z nadmerných ziskov výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov a jadra. Argumentuje, že vyrábajú lacno a predávajú draho.

Z pohľadu Slovenska je tento návrh veľmi stratový podnik. Nadmerné zisky z predaja elektriny sa vytvárajú mimo nášho územia, neinkasujú ich naši výrobcovia.

Prečo?

Pretože väčšinu elektriny u nás vyrábajú jadrové elektrárne, ktoré ju už majú zazmluvnenú na dva-tri roky dopredu, a to za staré nízke ceny. Zo súčasnej situácie na trhoch preto nemajú nič.

Kto na burzových maržiach najviac zarába?

Obchodníci v rámci aj mimo Únie, napríklad vo Švajčiarsku či v Lichtenštajnsku. Doslova vidíme, ako elektrina obchodne vystúpi mimo územie EÚ a následne sa vracia drahšia.

Absencia nadmerných ziskov sa zrejme týka mnohých výrobcov elektriny v Európe. Návrh by preto nemal vyhovovať viacerým štátom, nie iba Slovensku.

Tiež sme si to mysleli. Ale rokovania s ostatnými štátmi Únie zatiaľ ukazujú opak. Zrejme je za tým energetický mix jednotlivých krajín, ale aj ich špecifická situácia. Napríklad Nemecko nasáva elektrinu zo všetkých štátov, svoje jadrové elektrárne postupne vypína a elektrinu vyrába draho z marže, ktorá kulminuje práve u nich. Preto má čo zdaniť. Prečo by teda malo mať s takýmto návrhom problém?

Budete žiadať zmenu?

Už sme do pléna dali náš protinávrh.

Aký?

Taký, ktorý by zohľadňoval fakt, že nadmerné zisky sa netvoria u nás, ale v zahraničí. Riešením by mohol byť napríklad celoeurópsky kompenzačný mechanizmus.

Získané peniaze by sa zhromažďovali v spoločnom fonde a na základe prepočtu, ktorý by závisel od predpandemickej spotreby v roku 2019, by sa prerozdeľovali medzi jednotlivé štáty.

Takýto návrh chceme prezentovať aj na stretnutí energo ministrov v piatok 30. septembra. Uvidíme, nakoľko budeme úspešní, ale budeme bojovať.

Aký máte zatiaľ ohlas?

Zatiaľ je veľmi rozpačitý. Podporujú nás niektoré malé krajiny, ktoré sú takisto v špecifickom postavení. Zvyšné váhajú alebo sú proti. Zatiaľ sme vo výraznej menšine.

Je to prirodzené. Všetci majú geograficky aj historicky iné podmienky a veľmi veľa krajín už prijalo nejaké národné opatrenia a sú s nimi spokojné. Veď aj my máme rozpracovaných viacero a ideme ich postupne prijímať.

Nemala ich slovenská vláda už takisto dávno prijať?

Mnoho ľudí si myslí, že táto vláda mohla urobiť viac. Ja si to myslím do istej miery tiež, inak by som neprijal ponuku stať sa ministrom. Faktom však ostáva, že načasovanie opatrení musí reagovať na vývoj a musí byť taktické.

Zoštátnenie dáva zmysel
Európska komisia chce povoliť štátnu podporu energo firiem, aby sa tak zvýšila likvidita na trhu, čím by sa mohol upokojiť. Považujete to za správne?

Viacero krajín už beztak pristupuje k pôžičkám, Nemecko dokonca znárodňuje najväčšieho dodávateľa plynu Uniper. O zoštátňovaní uvažujú vo Francúzsku či v Česku. Máme urobiť to isté aj my so Slovenskými elektrárňami?

Bolo by to správne?

Už pred nástupom do funkcie som sa vyjadril, že súčasná situácia vyvoláva otázku, či dodávky energie nie sú verejnou službou. Ak nastane problém a štát má pomáhať všetkým od domácností cez veľké firmy a distribútorov až po výrobcov, aký to má zmysel?

Ťažké časy majú predsa preveriť funkčnosť systému a ten energetický nezlyháva po prvýkrát. Do podobnej situácie sme sa dostali v roku 2009, keď odrazu prestal tiecť plyn z Ruska.

Je naozaj otázne, do akej miery má zmysel hovoriť o prevažne súkromnom podnikaní v tejto oblasti, ak nerátam malé lokálne zdroje. Nateraz je to však skôr filozofická než praktická téma.

Karel Hirman (52)
od 13. septembra 2022 je ako nestraník ministrom hospodárstva vo vláde Eduarda Hegera (OĽaNO),
v minulosti pracoval ako externý poradca pre energetiku pre bývalú premiérku Ivetu Radičovú a bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a ako expert pre energetiku bol aj členom tímu poradcov bývalého ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana,
predtým pôsobil ako novinár aj ako manažér a člen orgánov riadenia v niekoľkých slovenských energetických podnikoch a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre,
vyštudoval ťažbu a prepravu ropy a plynu na Ruskej štátnej univerzite nafty a plynu Ivana Michajloviča Gubkina a na Fakulte baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach.

zdroj: 
https://index.sme.sk/c/23015169/hirman-ceny-plynu-elektriny-energie-rozhovor.html?ref=mnt

foto: Minister hospodárstva Karel Hirman. 
zdroj: SME - Jozef Jakubčo