Historička: V slovenských rodinách bolo veľa nevier, alkoholu a násilia

25.10.2021


Eva Škorvanková o ženách počas slovenského štátu.

Interrupcie boli zakázané aj trestané a štát robil všetko pre to, aby sa zo žien stali submisívne a poslušné členky ľudáckeho režimu. V ženských časopisoch sa písalo, aby mužove problémy s alkoholom či domáce násilie vydržali a nesťažovali sa.

Slovenská vláda na čele s Vojtechom Tukom si dokonca v roku 1940 dala vypracovať analýzu talianskej sociálnej a rodinnej politiky. Zaujímalo ju najmä Mussoliniho propopulačná politika, sociálna politika, rozvodovosť, antikoncepcia a ochrana verejnej morálky.

"Na rozdiel od talianskych fašistov nemali predstavitelia režimu na Slovensku dostatok času, aby tieto opatrenia dokázali všetky zaviesť do praxe, no ambícia tu rozhodne bola," vraví historička EVA ŠKORVANKOVÁ.

Vo svojej knihe Strážkyne rodinných kozubov? podrobne opisuje, ako žili ženy v období slovenského štátu.

Celý svet sa teraz díva na dianie v Afganistane, kde Taliban z noci do rána obmedzil ženám mnoho práv. Menili sa aj na Slovensku zákony radikálne alebo to režim robil skôr plazivou cestou?

V tomto smere pomalou a pozvoľnou. Zásadnejšie sa to dialo na úrovni propagandy a moralizujúcich útokov na slobodnejšie správanie žien, ktoré bolo považované za dedičstvo prvej Československej republiky. To bolo napríklad moderné obliekanie, nosenie plaviek, športovanie, turistika alebo liberálny postoj k manželstvu alebo partnerskému spolužitiu.

Slovenský štát toto považoval na neakceptovateľné. Formálne zachoval všetku rovnosť, ktorú garantovala ústava prvej Československej republiky. Ženám napríklad ponechal volebné právo, ktoré sa vníma ako vlajková loď ženských práv. Voľby sa však neuskutočnili, a tak im táto výsada bola nanič.

Výraznejšie zásahy boli vidieť najmä pri prepúšťaní vydatých žien z pozície štátnych úradníčok a učiteliek a potom najmä v prípade zákona na ochranu plodu, ktorý inicioval samotný predseda vlády Vojtech Tuka.

Aký mal byť život bežnej mladej ženy žijúcej v prostredí slovenského štátu z pohľadu režimu?

Podľa možnosti nemala dosiahnuť veľmi vysoké vzdelanie. Žena mala byť vzdelaná len do tej miery, aby vedela v národom duchu vplývať na svoju rodinu. Pripúšťalo sa štandardné vzdelanie zamerané na domácnosť, starostlivosť o dieťa a rodinu, prípadne vedeniu rodinnej ekonomiky. Pravdaže, väčšine žien to neprekážalo, pretože nič iné nepoznali, no tie nadané, talentované a inteligentné s tým nesúhlasili.

Bola to veľká zmena oproti rovnosti vo vzdelávaní, ktorú ponúkala Československá republika?

Áno, slovenský štát sa pokúšal urobiť veľmi výrazné zásahy do vzdelávania dievčat. Prvým z nich bolo zrušenie spoločného vzdelávania chlapcov a dievčat na stredných školách. Predpokladalo sa totiž, že chlapci a dievčatá by mali byť vychovávaní k odlišným cieľom a hodnotám a navyše spoločná prítomnosť chlapcov a dievčat v triedach bola považovaná za nemravnú.

Ďalej sa znížila dotácia na niektoré predmety, napríklad na hodiny matematiky a fyziky, na ktoré podľa režimu nebol ženský mozog prispôsobený. Tým, že dievčenských škôl bolo oveľa menej, výrazne sa im zúžila ich možnosť absolvovať maturitu a tým aj študovať na vysokých školách.

Vtedajší minister školstva Jozef Sivák dokonca prišiel s návrhom, aby sa zaviedli kvóty na štúdium žien na vysokých školách, pričom sa malo úplne eliminovať štúdium žien na právnickej fakulte. Sprevádzali to rôzne komické debaty o tom, či ženy môžu byť právničkami a či by ženy sudkyne nemohli súdiť aspoň ženy.

Nikto neoponoval? Bola tu predsa už generácia vzdelaných žien?

V tomto prípade áno. Ozvali sa jednotlivé vysokoškolsky vzdelané ženy, zástupcovia stredoškolských profesorov, ženské spolky – Živena a Katolícka jednota žien, teda aj vzdelané ženy z katolíckeho prostredia, ktoré proti tomuto návrhu protestovali. Tento návrh na reguláciu vysokoškolského vzdelávania žien bol teda napokon stiahnutý, no jasne to ukazuje, že režim nemal ambíciu podporovať vzdelávanie dievčat.

Perspektíva života teda bola aká?

Aby sa žena vydala a založila rodinu. Paradoxné je, že sa to dialo v čase, keď v spoločnosti demograficky dominovali ženy. Bola to generácia poznačená prvou svetovou vojnou, ďalšiu generáciu zas poznačila druhá svetová vojna a bolo celkom jasné, že nie všetky ženy sa mohli vydať a mať rodinu. Toto, samozrejme, režim nemohol nariadiť, no ženy boli vedené k tomu, aby sa zameriavali výhradne týmto smerom.

Rôzne články zo ženských a dievčenských časopisov motivovali a viedli ženy a dievčatá k tomu, aby sa vydali a založili rodinu, aby boli voči manželovi submisívne, poddajné a poslušné. Keď som čítala jednotlivé články, nesmierne ma iritoval napríklad veľmi benevolentný postoj k manželovej nevere, alkoholizmu alebo k domácemu násiliu.

Tieto časopisy, podsúvali ženám a dievčatám idealizovaný obraz nekonfliktnej ženy, ktorá sa nesťažuje, nerozpráva, slúži, víta muža s úsmevom. Úlohou ženy malo byť zabezpečovanie rodinného pokoja, ktorý nakoniec spočíval len a len v ich rukách. Nikde sa, samozrejme, nepísalo, s akými ťažkosťami a biedou sa museli rodiny vysporiadať, najmä v súvislosti s prebiehajúcim vojnovým konfliktom.

Rozvádzali sa manželstvá?

Nebolo to žiadané a nebolo to ani bežné. V slovenskom prostredí aj v medzivojnovom období išlo len o výnimky, na rozdiel od českej časti republiky, kde boli rozvody už pomerne bežné. Slovenský štát ďalej sprísňoval a komplikoval proces rozvodu manželstva pred súdom.

Cieľom teda bolo za každú cenu udržať manželstvá pokope. To, že sa manželstvá nerozvádzali, však neznamenalo, že boli harmonické a stabilné. Bolo v nich množstvo nevier, alkoholu a násilia.

Napriek tomu bolo pre ľudácky režim dôležité, aby rodina fungovala ako pilier a bolo okolo nej veľa ideológie. Inšpirácie pre ne bral v nacistickom Nemecku?

Nedá sa to jednoznačne povedať. Slovensko bolo nemeckým satelitom a Nemecko bolo pre Slovensko dominantným spojencom a „ochrancom“. Čo sa týka rodinnej a sociálnej politiky, politickí predstavitelia štátu viac inklinovali k fašistickému Taliansku. Najmä preto, lebo obe krajiny boli silne katolícky orientované a vyznávali podobné rodinné hodnoty, ale aj problémy najmä v prípade otázky zvyšovania životnej úrovne vidieckeho obyvateľstva.

Zaujímavé je, že slovenská vláda na čele s Vojtechom Tukom si v roku 1940 dala na veľvyslanectve v Ríme vypracovať analýzu talianskej sociálnej a rodinnej politiky.

Režim zaujímala najmä Mussoliniho propopulačná politika, podpora rodiny, sociálna politika, rozvodovosť, antikoncepcia a ochrana verejnej morálky. Na rozdiel od talianskych fašistov však nemali predstavitelia režimu na Slovensku dostatok času, aby tieto opatrenia dokázali všetky zaviesť do praxe, no ambícia tu rozhodne bola.

Prečo slovenský štát od žien vyžadoval, aby sa stiahli do úzadia a stali sa z nich len strážkyne rodinných kozubov. Bol v tom len ideologický alebo aj ekonomický záujem?

Každý autoritatívny alebo totalitný režim si s ľuďmi, a najmä so ženami, manipuloval tak, ako to vyhovovalo jeho potrebám. Ak ich pracovnú silu nepotreboval, snažil sa ich zatlačiť mimo verejný priestor a orientoval ich najmä na starostlivosť o rodinu a domácnosť. Režim v prvom rade potreboval vyriešiť svoje ekonomické a sociálne problémy.

Ich súčasťou bola aj veľká nezamestnanosť najmä mladých mužov s vysokoškolským vzdelaním. Zároveň bolo v záujme štátu urobiť si z mužov lojálnych sympatizantov a ponúknuť im spoločensky prestížne miesta. To boli práve miesta úradníkov, učiteľov. Bolo teda vyhovujúce prepustiť vydaté ženy, ktoré tieto posty zaujímali.

Ak nejaký totalitný režim ženám dovolí vstúpiť do verejného života, zvyčajne im jasne určí mantinely, v ktorých sa môžu pohybovať. Prijateľná je napríklad sociálna oblasť. Bolo to tak aj v tomto prípade?

Jednoznačne a inšpirácie možno opäť vidieť v Taliansku. Ženy, ktoré boli angažované v tamojšej fašistickej strane, venovali sa najmä sociálnej politike a sociálnej práci. Ich úlohou bolo zvyšovať kvalitu života žien na veľmi zaostalom vidiecku a podobnú tendenciu vidíme aj v Ženskom odbore Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Jasnou ambíciou bolo nevpustiť ženy do politiky, ale na ich plecia presunúť celú sociálnu prácu.

Dokonca do takej miery, že bežné ženy mali vykonávať takú činnosť, akú by sme dnes prisúdili úradom práce sociálnych vecí a rodiny. Mali napríklad priamo vstupovať do rodín a zisťovať, či v nich nedochádza k násiliu, či je postarané o deti, či sa v rodine neobjavuje alkoholizmus a podobne. Ak napríklad v rodine došlo k nevere, mali členky zbierať o tomto konaní informácie.

Samostatnou témou boli interrupcie . Tie neboli povolené ani počas prvej Československej republiky. Čo sa teda zmenilo?

Zákon na ochranu plodu ešte sprísňoval legislatívu, ktorá fungovala v období Československej republiky a ktorá bola dedičstvom Rakúska-Uhorska. Potraty boli zakázané a trestané. Československá republika však zmiernila alebo lepšie povedané ticho tolerovala uvoľnenie týchto prísnych opatrení. Napriek oficiálnemu zákazu sa za istých okolností potraty vykonávali.

Ak si teda žena mohla dovoliť za interrupciu zaplatiť, lekár na klinike alebo v rámci súkromnej praxe tento zákrok realizoval a odôvodnil to tým, že bol ohrozený jej život alebo došlo k spontánnemu potratu.

Interrupčné zákroky naďalej vykonávali aj anjeličkárky, neodborne a často s katastrofálnymi následkami na zdravie a život ženy. Slovenský štát legislatívu sprísnil, zakázal interrupcie aj v prípade ohrozenia života žien. Opäť tu zohrávala veľkú úlohu propaganda. Ženy, ktoré interrupciu v minulosti podstúpili, boli vykresľované ako nemravné, zhýralé ženy a vrahyne.

V argumentácii okolo interrupcií sme sa od čias slovenského štátu naozaj ďaleko nepohli.

Boli o tomto zákone nejaké diskusie?

Boli a viedli ich výhradne muži. Zúčastňovali sa na nich politici ako predstavitelia štátnej moci, lekári, najmä gynekológovia a odborné stanovisko vypracoval aj profesor katolíckej teologickej fakulty Alexander Spesz.

Výsledkom bol veľmi prísny zákon s prísnymi trestmi. Tento zákon mal aj doplnok týkajúci sa antikoncepcie, ktorý veľmi dobre ilustruje pokrytectvo slovenského štátu a dvojaký meter, ktorý uplatňoval. V prípade regulácie pôrodnosti, teda ochrany pred otehotnením, bola akákoľvek antikoncepcia zakázaná. Avšak použitie prezervatívu bolo povolené v prípade prevencie pred pohlavnými chorobami.

Ak teda muži vyhľadávali prostitútky, prezervatív na ochranu svojho zdravia použiť mohli. Zaujímavé napríklad je, že režim veľkou a štedrou dodávkou vybavil prezervatívmi vojakov, ktorí smerovali na východný front. Katolícky biskupi sa proti tomu síce ostro postavili, no režim, aby ochránil vojakov pred pohlavnými chorobami, v tomto smere pristúpil k celému problému pragmaticky.

Vykonávali sa potraty?

Samozrejme, že áno. Keďže však išlo o nelegálnu činnosť, neexistujú o nej záznamy, s výnimkou policajných hlásení a súdnych prípadov, ak bola takáto činnosť odhalená. S najväčšou pravdepodobnosťou ich potajme robili lekári, ktorí na to mali odvahu. A stále boli anjeličkárky a babice, ktoré tieto situácie riešili v dedinskom prostredí. Tieto výkony ženy nemuseli prežiť.

Mne osobne sa podarilo získať niekoľko svedectiev o ženách, ktoré v dôsledku pokútneho potratu zomreli. Oficiálne sa smrť mladej ženy, matky dvoch detí, ktorá už tretie nechcela, uzavrela ako infarkt, čo je veľmi nepravdepodobné.

Treba si uvedomiť aj to, že ani vtedy ženy neotehotneli preto, že boli frivolné a nevedeli sa správať. Ani vydaté ženy nemali žiadnu možnosť chrániť sa pred nechceným otehotnením alebo svojmu mužovi povedať nie. Mnohé ženy dokonca otehotneli po znásilnení vlastným manželom.

Vidíte nejaké paralely alebo varovania s dneškom?

Paralely určite áno. V rétorike niektorých radikálnych politikov sme sa opäť dostali do obdobia slovenského štátu. Čo je pre mňa ako ženu neakceptovateľné. Navyše sa vytvára obraz, že v minulosti mali ženy lepší život a rodinné prostredie bolo harmonickejšie. A to nie je pravda.


Eva Škorvanková
Pôsobí na Katedre všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Dlhodobo sa venuje dejinám žien, otázkam dievčenského vzdelávanie, ekonomickej emancipácie aj regulácie pôrodnosti.
V tejto oblasti publikovala viacero vedeckých a odborných štúdií.


/ krátené /

SOŇA JÁNOŠOVÁ

Zdroj:
https://zena.sme.sk/c/22753874/historicka-v-argumentacii-okolo-interrupcii-sme-sa-od-cias-slovenskeho-statu-daleko-nepohli.html

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

DUCHOVNÉ STRETNUTIE NA TÉMU “LADOMIRSKE MNÍŠSTVO” 

V nedeľu víťazstva pravoslávia sa uskutočnilo s požehnaním Jeho Blaženosti Rastislava arcibiskupa prešovského a metropolitu českých krajín a Slovenska duchovné stretnutie mládeže a veriacich na tému “Ladomirske mníšstvo” v chráme sv. archanjela …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

Ako dopadli voľby v Prešovskom kraji

Pellegrini získal v Prešovskom kraji o 35-tisíc hlasov viac hlasov než minule Čaputová V Harabinovom okrese vyhral Korčok. PREŠOV. V minulých prezidentských voľbách dostala v Prešovskom kraji v prvom kole najviac hlasov Zuzana Čaputová, kr…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Moskva žiada Berlín, aby uznal blokádu Leningradu za genocídu

Chce aj peniaze Ruská diplomacia žiada Nemecko, aby uznalo 900-dňové obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu. V pondelok ho k tomu vyzvala v diplomatickej nóte, v ktorej zároveň požaduje od Berlína ďalšie odškodnenie pre…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Rozhovor. Slovenský venkov nikdy sounáležitost s Čechy necítil

Společný národ byla idea elit, říká historik Jan Rychlík S profesorem Janem Rychlíkem, který právě teď o dějinách Slovenska vydává knihu, o českých četnících na Muráni, o Svaté říši římské, o Masarykově konceptu čechoslovakismu, trochu i o ko…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.03.2024

V Prešove rokovali biskupi na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov

Gréckokatolícki biskupi sa v utorok 19. marca zišli na arcibiskupskom úrade v Prešove na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov. Zasadanie tohto zákonodarneho zboru sa uskutočnilo po dvoch rokoch, nakoľko po zrieknutí sa úradu prešovského arcibi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Neskušena Marčika prychodyť cila rozraduvana domiv.
-Mamko, mamko... mŷ zme z mojim frajirom dnyskaj po peršŷj raz seksuvaly...!
-Dobri, to, že jes sja peršŷj raz myluvala tŷ, to znam, ale jak znaš, že i frajir po peršŷj raz...!?
-Bo vin ho mal iši v takim celofančyku zabalanŷj...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať