Hlavný analytik ministerstva zdravotníctva Mišík: To najhoršie nás čaká

21.10.2021


Riaditeľ Inštitútu zdravotných analýz predpokladá, že zima bude krutá a že zdravotníci nebudú mať ani tento rok pekné Vianoce.

Matej Mišík je riaditeľ Inštitútu zdravotných analýz na ministerstve zdravotníctva a každý týždeň predstavuje rozdelenie okresov či stav epidémie na Slovensku. V rozhovore hovorí, kedy podľa ich predpokladov vlna dosiahne vrchol a aj to:

-aký priebeh pandémie predpokladá na Vianoce a na Silvestra,
-či je fér, aby mali zaočkovaní v čiernych okresoch obmedzenia,
-ktoré nemocnice sú už na maximách z druhej vlny.


Minulý týždeň ste zverejnili prognózu do konca mesiaca, podľa ktorej by malo denne pribúdať v priemere 2500 až 3000 nových prípadov. V nemocniciach by malo byť celkovo 1200 až 1600 pacientov a za október očakávate 450 až 550 úmrtí. Bude podľa vás október najťažší mesiac v tretej vlne? 

Nemyslím si, že október bude najťažší. Asi to bude skôr november alebo december. Najhoršie asi nemáme za sebou, lebo sa teraz vraciame do vnútorných priestorov a mení sa naše správanie.

To najťažšie nás ešte len čaká?
Situácia bude rozdielna aj v regiónoch. Už teraz je v niektorých veľmi vážna, niektoré nemocnice sa starajú o vyšší počet pacientov ako v druhej vlne. Nechcem, aby to vyznelo, že teraz je situácia v poriadku a že tá zlá situácia sa asi regionálne postupne posunie inam.

Tretia vlna sa začala na severe, podobne ako druhá. Očakávalo sa, že premorenie Oravy a Kysúc by mohlo týmto regiónom trochu pomôcť, lebo veľká časť ľudí má protilátky po tom, ako už covid v predošlých vlnách prekonala. Prekvapuje vás, že sa tretia vlna opäť začala v týchto regiónoch?

Neprekvapuje. Na jednej strane áno, veľká časť populácie sa premorila, ale zďaleka nie na sto percent. Zaočkovanosť v tejto oblasti je nižšia, delta je infekčná a časť populácie – hovorí sa tomu imunologicky naivná – ešte nebola vystavená vírusu. Videli sme to aj pri minulej vlne. Na severe a východe sa organizujú veľké svadby a hromadné podujatia, je tam o niečo vyššia interakcia, okrem iného aj cestovanie v prihraničných regiónoch. Dalo sa očakávať, že šírenie bude v týchto oblastiach na začiatku rýchlejšie.

Pribúdajú nové prípady. Máme päť čiernych okresov, ale za posledný týždeň bolo vidieť, že rast sa začal oproti predchádzajúcim týždňom spomaľovať. Ako si to vysvetľujete?

Rast je v počte prípadov prakticky lineárny už niekoľko týždňov. Rastieme zhruba konštantným tempom. V mnohých okresoch dochádza aj k naplneniu kapacít, ktoré dokážeme odhaliť. Máme okresy, kde je pozitivita testov viac ako tridsať percent, tam už ani neodhalíme všetky prípady. Rast je teda väčší, ako ho vidíme.

Ak by sme viac testovali, rast by bol taký rýchly ako v predchádzajúcich týždňoch alebo možno ešte rýchlejší?

Ťažko úplne presne povedať, ale určite by sme zachytávali o niečo viac prípadov.

Ste spokojný s tým, ako testujeme? Pozitivita je veľmi vysoká, niektoré dni to bolo aj vyše 20 percent. Nemali by sme denne robiť viac PCR testov?

Určite by sme mali. Je to vec, ktorú opakovane otvárame aj s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva, aby sa využívali možnosti intervenčných tímov. Aby sa testovalo v obciach, kde sa zachytilo viac prípadov, aby testovanie prišlo za ľuďmi, aby mali možnosť otestovať sa. Je dôležité, aby vedeli, či prekonali alebo neprekonali covid, a aby dokázali nastaviť svoje správanie do budúcna a zároveň, aby štát vedel, nakoľko je dosiahnutá úroveň imunity spoločnosti.

Aj minister zdravotníctva hovoril o testovaní v určitých ohniskách, kde by sa otestovala obec, sídlisko či osada. Minulý týždeň povedal, že k tomu ešte nedošlo. Zmenilo sa to?

Každý týždeň komunikujeme s regionálnymi hygienikmi, kde sú aj zástupcovia intervenčných tímov. Prezentovali sme, akým spôsobom môžu regionálne hygieny využiť inštitút intervenčných tímov. V nejakej miere sa to používa, ale chceme ich motivovať, aby tieto možnosti využívali viac.

Dôležitou otázkou dnes je, koľko je pacientov v nemocniciach. Povedali ste, že v niektorých majú už toľko pacientov ako v druhej vlne alebo aj viac. Čo sa dnes v nemocniciach deje?

Opäť sú tam veľké regionálne rozdiely. Celý Prešovský kraj je na polovici maxima, ktoré dosiahli v minulej vlne. Niektoré nemocnice, napríklad nemocnica v Starej Ľubovni, už presiahli počet, ktorý mali v maxime druhej vlny. Záťaž v Prešovskom a Žilinskom kraji je veľmi vysoká a treba si uvedomiť, že personál je veľmi unavený a psychicky vyčerpaný, lebo už rok a pol má mimoriadnu záťaž. Situácia v nemocniciach je dosť vážna a argumentovať tým, že boli schopní postarať sa o viac pacientov v minulosti, nie je namieste, lebo už vtedy išli úplne na hranu a zdravotníctvo fungovalo na úkor inej zdravotnej starostlivosti.

Štatistiky ukazujú, že pacienti sú v nemocnici v priemere kratšie ako v druhej vlne. Čím to je spôsobené? 

Upravil sa protokol liečby, sú dostupné trošku iné možnosti liečby, ale až taký zásadný rozdiel v dĺžke pobytu nevidíme. Medián, teda najčastejšia hodnota, bol počas predošlej vlny osem dní, o niečo málo sa tak skrátil. Pobyt v nemocnici sa naťahuje, keď sa pacienti dostávajú na intenzívnu starostlivosť, napríklad na pľúcnu ventiláciu. Preto sú v nemocnici dlhšie. Čím budeme mať viac pacientov na pľúcnej ventilácii, tým sa bude priemerný čas pobytu v nemocnici predlžovať.

V druhej vlne sme museli prevážať pacientov do zahraničia. V scenároch, s ktorými pracujete, to ešte môže nastať?

Naše predpoklady nevychádzajú až z takej záťaže počas vrcholu vlny, že by sme potrebovali pomoc zo zahraničia. Aj počas tejto vlny sú krajiny, ktoré to potrebujú, lebo sa im naplnia kapacity. Ale medzi nemocnicami k prevozu pacientov určite dochádzať bude. A to aj preto, aby nemocnice nešli na sto percent kapacity, aby tam bola stále nejaká rezerva lôžok, ale aj aby sa v čo najväčšej možnej miere zachovala štandardná zdravotná starostlivosť, ako sa len dá.

Odborníci opakujú, že sa snažia, aby v tretej vlne nebola obmedzená necovidová, takzvaná biela medicína. V druhej sme videli masívne obmedzenie výkonov, ktoré nesúvisia s covidom. Dnes už niektoré nemocnice bielu medicínu obmedzujú. Bude to porovnateľné? Je vôbec možné, aby nemocnice fungovali bez obmedzenia bielej medicíny?

To bude závisieť od záťaže na zdravotný systém. Určite je snaha, aby sa pacienti dostali čo najneskôr do špecializovaných stredísk, ako sú kardiovaskulárne alebo onkologické ústavy. Aby štandardná zdravotná starostlivosť bola poskytovaná v štandardnom rozsahu. Trošku sa upravil aj plán reprofilizácie (zmeny lôžok na covidové – pozn. red.), keď viac upravujeme, ktoré oddelenia sa reprofilizujú tak, aby niektoré konkrétne diagnózy mali čo najštandardnejšiu starostlivosť.

Onkologickí alebo srdcovo-cievni pacienti sa tak nemusia obávať, že sa starostlivosť bude obmedzovať?

Áno, je to nastavené tak, aby sa v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb a Národnom onkologickom ústave lôžka menili na covidové až ako posledné, keď už nebudú iné kapacity.

Október podľa vás nebude najhorší a vlna bude rásť. Kedy teda očakávate jej vrchol?

Pôvodne sme ho očakávali už v októbri. Nárast sa o niečo sploštil oproti tomu, čo sme prognózovali. Modely sú mimoriadne citlivé na veľmi veľa vstupných faktorov, mnohé z nich ani úplne presne nevieme, napríklad aká je úroveň imunity v populácii, koľko ľudí covid prekonalo. Ale konkrétne – predpokladáme, že v novembri by mohol byť vrchol vlny.

Minister zdravotníctva pôvodne hovoril, že očakáva rýchly rast a rýchly pokles. Neskôr to korigoval a povedal, že očakáva rýchly rast a postupnejší pokles, prípadne že sa dlhšie môžeme držať na vrchole vlny. Stále to platí?

Vidíme to aj v mnohých iných krajinách, že po dosiahnutí vrcholu klesnú počty prípadov o tretinu alebo o polovicu a tam sa držia relatívne stabilne, kým sa nevyčerpá potenciál šírenia vírusu v populácii. Aktuálne si myslíme, že v priebehu zimy sa bude držať aj relatívne veľká záťaž na zdravotníctvo, aj bude vysoký počet prípadov, ale nemalo by to byť na extrémnej úrovni ako na vrchole druhej vlny, keď sme mali veľmi dlho takmer 4-tisíc hospitalizovaných.

Na takúto úroveň sa v tretej vlne dostaneme?

Náš model, mediánový scenár, s tým nepočíta. Samozrejme, rozsah, nakoľko sme si istí, je veľmi široký. Ale v tom, čo my vnímame ako najpravdepodobnejší scenár, s tým nepočítame.

Ten počíta s čím? Koľko hospitalizovaných by mohlo byť? 

Nechcem ísť do úplných detailov, ale nepočítame s až takou záťažou ako počas minulej vlny. Ale potenciálne môže byť celkový počet pacientov veľmi podobný ako počas druhej vlny.

Ale časovo sa to viac rozptýli, lebo vlna môže trvať dlhšie?

Áno, aj teraz, ako sa postupne zapínajú niektoré opatrenia, to splošťuje nástup krivky a reálne si tým kupujeme čas, aby sa ľudia nakazili postupne a záťaž na zdravotný systém nebola taká okamžitá.

Aj pri úmrtiach ste optimistickejší, že nedosiahneme počty z druhej vlny, keď zomieralo aj sto ľudí denne?

Áno, tam sme optimistickejší. Hlavne preto, lebo vyššie vekové skupiny, ktoré tvorili 97 percent všetkých úmrtí, zaočkované predsa len sú. 30 či 40 percent najrizikovejšej populácie nie je zaočkovaných, ale tá druhá časť je, navyše nejaká časť ochorenie prekonala. Verím, že nápor úmrtí nebude až taký veľký.

Ako budú vyzerať Vianoce? Ak očakávate vrchol v novembri, mohli by byť už pokojnejšie?

Minimálne vychádzame z toho, že už budeme za vrcholom vlny. Napriek tomu stále môže trvať veľká záťaž na zdravotníctvo, lebo tam je predsa len časové oneskorenie od infekcie po hospitalizáciu, pacient tam pobudne. Mám obavu, že pre zdravotníkov to opäť nebudú príjemné vianočné sviatky.

Keď minister zdravotníctva Lengvarský povedal, že on ako očkovaný by si pokojne kúpil silvestrovský pobyt a neobával by sa, že by sa nedalo cestovať medzi okresmi, ako ste to vnímali? Aj vy by ste si taký pobyt kúpili?

Keď už je človek očkovaný, aj z pohľadu svojho duševného zdravia by si mal užívať veci, ktoré ho bavia a ktorými zásadne nezvyšuje riziká. Nechodím na veľké svadby, ale ísť individuálne niekam na hory nepredstavuje zvýšené riziko. Mali by sme dbať aj o naše duševné zdravie a možno čo najbezpečnejšie si užívať možnosti, ktoré máme. Takisto sa teším, že si pôjdem v zime niekam zalyžovať, ale asi sa skôr budem držať skialpu, kde som relatívne bezpečne individuálne v horách.

Takže žiadne veľké silvestrovské chaty. 

Tie som nikdy príliš neobľuboval.

V čiernych okresoch platia obmedzenia aj pre očkovaných – nemôžu chodiť do reštaurácie či sa ubytovať v hoteli. Je fér, že ľudia, ktorí sa zaočkovali, majú obmedzenia?

Či je to fér, je dobrá otázka. Skôr nie. Na druhej strane sme v situácii, keď sú plné nemocnice a každý potenciálny pacient, aj jeden, je veľký problém. Prichádzame k tomu, že opatrenia majú v čo najväčšej miere zabrániť tomu jednému možnému pacientovi, aby sa nakazil a nakazil aj ďalších alebo aby sa dostal do nemocnice. Treba si uvedomiť, že vakcíny mimoriadne dobre chránia proti ťažkému priebehu, hospitalizáciám a úmrtiu a do istej miery aj proti nákaze a šíreniu, ale to riziko tam vždy je.

Neznižuje to potom motiváciu dať sa zaočkovať?

Primárna motivácia k očkovaniu má byť individuálny zdravotný benefit, aby som nemal ťažký priebeh, keď sa nakazím, alebo ťažkosti s dlhým covidom. Samozrejme, keď už je situácia taká zlá, musí dôjsť aj k obmedzeniam zaočkovaných osôb. Tak to vnímajú epidemiológovia, že treba prerušiť sled šírenia.

V niektorých krajinách sme videli, že keď sa zhoršovala situácia, počet ľudí, ktorí sa dali zaočkovať, začal pomaličky stúpať. U nás to nevidieť. Prekvapilo vás to?

Prekvapuje ma to, lebo pri množstve informácií, ktoré máme o bezpečnosti a efektivite vakcín, množstve dôkazov nielen zo zahraničia, aj na Slovensku vidíme, že riziko hospitalizácie a úmrtí je imnoho nižšie u zaočkovaných osôb. Veľmi transparentne sa komunikujú všetky nežiaduce účinky, ktoré sú z veľkej väčšiny mierneho charakteru. Celý svet – vedecký alebo v mnohých krajinách aj politický – sa k tomu stavia jednotne, že očkovanie je správna cesta. Prekvapuje ma, koľko spochybňovania môže stále existovať, a je smutné vidieť, že tí ľudia potom naozaj končia v nemocnici a majú zdravotné problémy, lebo ich niekto presviedčal o nepravdách.

Ministerstvo spustilo novú kampaň, videli ste ju? Myslíte, že dokáže masovo presvedčiť ľudí, aby sa dali zaočkovať?

Je dôležité komunikovať, aby sa aspoň vyvážil pomer. Bilbordov proti očkovaniu je dostatok, dáva preto logiku, aby to bolo zo strany štátu aspoň vyvážené, že očkovanie je prínos. Myslím si, že je tá kampaň celkom milá.

Je vôbec ešte čas, aby očkovanie zmenilo nárast alebo vývoj tretej vlny? Ak si vezmeme, že ľuďom sa vytvoria protilátky o tri až šesť týždňov, podľa vakcíny, nie je tak už na zastavenie vlny očkovaním neskoro?

To, či sa niekto dá dnes zaočkovať, neovplyvní najbližšie týždne. Ale pre tú danú osobu to benefit celkom určite bude mať. Vlna bude trvať ešte týždne a mesiace. Do jari môžeme určite počítať s tým, že prípadov bude dostatok, aby mal človek riziko nakaziť sa. Viacerí sa zhodujú, že všetci sa v tejto vlne nejakým spôsobom stretneme s vírusom, otázka je, či náš imunitný systém bude na vírus lepšie alebo horšie pripravený. Má to určite individuálne významný prínos a aj na ďalšie mesiace vlny to má aj kolektívny prínos.

Očakávate, že tretia vlna by mohla skončiť na jar?

Videli sme to aj tento rok, že príchod teplého počasia a cyklus respiračných ochorení sa prejavuje aj pri covide. Očakávame, že jar už bude fajn.

Začali sme očkovať treťou dávkou. Dostanú ju zatiaľ ľudia, ktorí aj napriek očkovaniu môžu skončiť v nemocnici. Dokáže tretia dávka zmeniť vývoj tretej vlny, napríklad odbremeniť nemocnice?

Minimálne vo vysokorizikových kolektívoch, napríklad v zariadeniach sociálnych služieb alebo pri konkrétnych pacientoch, napríklad na dialyzačnom programe alebo niektorých onkologických, to má mimoriadny význam. V rámci kolektívu by mohlo dôjsť k významnejšiemu šíreniu alebo horšiemu priebehu. Pri nich to môže mať celkom významný vplyv na hospitalizácie alebo ťažší priebeh aj z globálneho pohľadu, nielen z individuálneho.

Je okrem očkovania niečo, čo sa dá ešte urobiť, aby sa obmedzil rast vlny? Vidíme, že podľa covid automatu mal byť v niektorých okresoch obmedzený pohyb, ale nie je politická vôľa na prijatie núdzového stavu. Aj prevádzky často nežiadajú doklad o očkovaní, prekonaní či testovaní. Pôjde teraz vlna samospádom alebo sú ešte možnosti, ako sa dá zabrániť rýchlemu rastu? 

V dodržiavaní opatrení určite zaostávame. Vo Francúzsku som si sadol na terasu a okamžite skontrolovali, či mám covidový pas. Aj na Slovensku sa to deje, ale ako hovoríte, mám výrazne menej skúseností s tým, že by sa to kontrolovalo. Na kultúrnych podujatiach mám veľmi dobrú skúsenosť, poctivo a dôsledne sa to kontroluje. Toto je oblasť, kde je vôľa, a mal by byť záujem o zlepšenie. Nech nie sú znevýhodnení podnikatelia, ktorí poctivo dodržiavajú opatrenia.

Prečo sme sa od druhej vlny nepoučili? Už vtedy sme hovorili, že kontrola je slabá, a stále nevidíme veľké zmeny.

Toto naozaj neviem vyhodnotiť, či to je skôr otázka pre sociológa, či to je o úrovni spoločnosti alebo o politickej úrovni nastavenia procesov v štáte, alebo kombinácia. Ale asi to bude kombinácia.

V Portugalsku, vo Veľkej Británii či v Holandsku rušia opatrenia. Hlavný rozdiel oproti nám je úroveň zaočkovanosti. Nie je to aj dodržiavaním opatrení? Keď ľudia na Slovensku vedia, že sa potvrdenia nekontrolujú, nemôže ich to menej motivovať dať sa očkovať?

Asi by to úrovni zaočkovanosti neuškodilo. Všetky krajiny, ktoré opatrenia uvoľňujú, majú spoločný menovateľ veľmi dobre zaočkovanej celej alebo rizikovej populácie nad 50 rokov.

Bývalý premiér Igor Matovič povedal, že nás čaká krutá zima. Mal pravdu? 

Ako spoločnosť sme sa už do istej miery obrnili pred informáciami o úmrtiach. Úmrtia budú veľmi vysoké. Už iba za október predpokladáme okolo 500 úmrtí na covid. Neviem si predstaviť, že by bol november lepší. To už je tisíc ľudí, z ktorých veľká väčšina nemusela zomrieť, keby sme mali vyššiu úroveň zaočkovanosti. Vnímam to tak, že zima bude krutá, lebo si myslím, že tisíc úmrtí nie je iba štatistika, ale sú za tým individuálne tragédie, ktoré nemuseli byť.

Matej Mišík
Od leta minulého roka vedie Inštitút zdravotných analýz na ministerstve zdravotníctva. Vyštudoval ekonómiu so zameraním na ekonómiu zdravia a reguláciu na holandskej Tilburg University. Študoval aj na Univerzite Komenského v Bratislave na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky so zameraním na fyziku obnoviteľných zdrojov. Bakalársky titul získal z medzinárodnej ekonomiky na Vienna University of Economics and Business. Takmer sedem rokov bol riaditeľom pre rozvoj a výskum podnikania v spoločnosti Instarea, ktorá dodáva riešenia zamerané na analýzu veľkých dát, populačnú analýzu a cielený marketing
.

Veronika Folentová

Zdroj:
https://dennikn.sk/2580000/hlavny-analytik-ministerstva-misik-to-najhorsie-nas-caka/?ref=list

Foto:
Foto N – Tomáš Benedikovič

Aktuality

Zobraziť všetky
02.12.2021

Lúčime sa – Janko Štefánik...

Nad ránom 19. novembra nás vo veku 96 rokov navždy opustil posledný priamy účastník odboja v II. svetovej vojne z okresu Svidník Janko Štefánik. Ako 17-ročný mladík v lone Kobylnickej prírody sa stretával s ľuďmi, ktorí k nim domov prichádzali …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
02.12.2021

Zomrel posledný hrdina z Dukly: Ján Štefánik (†96) pomáhal partizánom a bojoval po boku s Červenou armádou

Hrdinovia pomaly odchádzajú. Pred niekoľkými dňami skonal posledný slovenský vojak, ktorý bojoval v 2. svetovaj vojne na Dukle. Jána Štefánika z Giraltoviec odviedli ešte v 19 rokoch a dostal sa do blízkosti Červenej armády. Na prežité bojové…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
01.12.2021

Dnes je 30. výročie zakarpatského referenda

1. december 1991 sa súčasne s celoukrajinským referendom o potvrdení Aktu o nezávislosti Ukrajiny v Zakarpatskej oblasti konalo aj miestne referendum o samosprávnom štatúte Zakarpatska ako súčasti samostatnej Ukrajiny. Pripomeňme si chronológ…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
01.12.2021

Konec impéria. Těžké probouzení Rusínů v novém státě – nezávislé Ukrajině

Українською мовою: https://www.rusyn.sk/knec-mper/ V polovině 80. let minulého století se Sovětský svaz ocitl na rozcestí. Tři úmrtí nejvyšších představitelů státu za sebou (L. Brežněv, J. Andropov, K. Černěnko) donutil vedení KSSS – průměrný…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.11.2021

Ve Vlaku svobody ji napadlo dát ruce vzhůru, ale nechtěla být za blázna

Dne 11. září 1951 prorazil železnou oponu rychlík z Prahy do Aše a převezl 110 cestujících do západního Německa. Seděla v něm i tehdy patnáctiletá Marie Kohoutová, studentka 2. ročníku chebského gymnázia. Přes těžkou nemoc, s níž v současnosti b…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.11.2021

Ako zadrôtovali československé hranice

Nový európsky západ sa od východu oddeľuje pohraničnými bariérami s ostnatým drôtom. Šesť rokov po prvom maďarskom plote na hraniciach so Srbskom vyrastajú podobné prekážky aj medzi Poľskom, pobaltskými štátmi a Bieloruskom. Pripomína to obdobie…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Marča soj ide u Labirci po ulici, poslyzne sja i vpade.
Prychodyť galantnyj parobok i pomahať ji na nohy.
-Zavidžu ledu, na kotryj ste upala...
-Maly by ste radšej Petrovi zaviďity, ten zo mnov spyť...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať