HOSPODÁRSTVO RODINY PILLEROVEJ V RUSKÝCH PEKĽANOCH V ROKOCH 1850 - 1939

Zuzana PALENČAROVÁ

Vo vývoji slovenskej spoločnosti zaujme skutočnosť, ako príslušníci jednej rodiny dokázali ovplyvniť život v niektorom regióne Slovenska a ako na základe aktivít jej členov možno vytvoriť obraz o spoločenskopolitickom a hospodárskom živote v danej oblasti. Nebolo tomu inak ani v Šariši vo vzťahu k rodine Pillerovej, ktorej príslušníci výrazne ovplyvnili, najmä v obciach Ruské Pekľany, Ličartovce a Mirkovce, spoločenský a hospodársky vývoj. V dôsledku účasti Pillerovcov na hospodárskom a spo-ločenskopolitickom živote Šariša možno sledovať aj úzku prepojenosť uvedených obcí so župnými a štátnymi úradmi. Najvýraznejšie zasiahli Pillerovci do hospodárskeho rozvoja v šarišskom regióne prostredníctvom svojich hospodárskych majetkov v obci Ruské Pekľany.

Obec Ruské Pekľany sa nachádza na južnom okraji Šarišskej vrchoviny, v údolí západného prítoku rieky Svinky. Prvá písomná zmienka o obci, ako aj o majetku Abovcov, pochádza z roku 1335 (Poculnyk). Ferdinand Uličný základ „pekl" dal do súvislosti s pôvodným významom „smola, decht", pretože podľa historických údajov obyvatelia Ruských Peklian pálili drevené uhlie už v 14. storočí.1 Od tohto slova možno teda vydedukovať, že jednou zo základných činností, respektíve jedným zo spôsobov obživy obyvateľov obce, bolo pálenie dreveného uhlia, ale ako v každej obci, v tomto období zohrávalo dôležitú úlohu aj hospodárstvo.

Hospodárske aj spoločenské postavenie rodiny Pillerovej v obci Ruské Pekľany v sledovanom období potvrdzuje zaznamenaný starý názov obce v Národopisnej mape od Lubora Niederleho, zostavenej na základe sčítania Slovákov v Uhorsku z roku 1900. Na mape je obec označená ako Pillerpeklen. Takéto pomenovanie obce možno nájsť pri práci s archívnym materiálom úradného charakteru približne od druhej polovice 19. storočia. Pomenovanie Pillerpeklen sa používalo až do roku 1920 a tesne po ňom. Dokazuje to aj skutočnosť, že neďaleko Pillerovho mlyna sa nachádza murovaný kríž, ktorý postavili obyvatelia obce Pillerpeklen v roku 1921. Dnešný názov Ruské Pekľany sa začal používať v spisoch úradného charakteru až v roku 1927. Názov Pillerpeklen sa používa v maďarčine aj v súčasnosti.2

V polovici 19. storočia bola obec Ruské Pekľany rusínskou, respektíve ruskou obcou s 275 obyvateľmi, z toho bolo 117 rímskokatolíkov, 154 gréckokatolíkov a štyria židia.3 Na základe sčítania obyvateľov z roku 1891 žilo v obci 244 obyvateľov. V roku 1900 mali Ruské Pekľany 251 obyvateľov, z toho 128 rímskokatolíkov, 104 gréckokatolíkov, sedem evanjelikov a dvanásť obyvateľov židovského náboženstva. Sčítanie obyvateľstva z roku 1910 udáva, že v Ruských Pekľanoch žilo 88,9 % Slovákov.4 Obec mala zmiešaný charakter z hľadiska vierovyznania, ale z hľadiska národnostného prevažovalo ešte v polovici 19. storočia slovenské obyvateľstvo. Aj ďalšie dediny v okolí obce Ruské Pekľany - Ľubovec, Radatice, Sedlice, Ličartovce - boli v polovici 19. storočia čisto slovenské, ako to potvrdzujú údaje z roku 1851 z Maďarského geografického slovníka. Po skončení prvej svetovej vojny došlo v obci k poklesu obyvateľstva, čo možno pripísať skutočnosti, že Pillerovci prišli o značnú časť majetku. Úbytok obyvateľstva v obci nebol ale tak markantný, ako po druhej svetovej vojne, kedy zanikol mlyn a píla, ktoré poskytovali obyvateľom obce a jej okolia pracovné miesta. V dôsledku pozemkovej reformy po druhej svetovej vojne a zániku pillerovského hospodárstva v obci Ruské Pekľany odchádzali obyvatelia za prácou spravidla do okolitých obcí alebo do väčších miest - Prešova či Košíc. K poklesu obyvateľstva na súčasných 62 prispel aj fakt, že obec Ruské Pekľany bola dňa 8. februára 1964 zlúčená s obcou Ľubovec.5

Po získaní Ruských Peklian od Márie Terézie v roku 1757 vytvorili Pillerovci v obci veľké hospodárstvo. Aj keď boli maďarskej národnosti, rešpektovali slovenské obyvateľstvo. Nesnažili sa o jeho pomaďarčovanie a poskytli mu pracovné príležitosti, najmä po roku 1756, kedy dochádzalo k hospodárskemu rozvoju v Uhorsku. Viditeľný pokrok v rozvoji Ruských Pelian možno zaznamenať najmä v druhej polovici 19. storočia, kedy obec spravoval Gedeon Piller6 a jeho syn Koloman.

Koloman Piller7 riešil napríklad v roku 1873 v súvislosti s rozšírením cholery, ktorá pripravila o život dvadsať obyvateľov obce, aj hygienické opatrenia.8

V hospodárskom živote v Ruských Pekľanoch zohrali dôležitú úlohu mlyn a píla, ktoré založil Gedeon Piller. Prispeli k celkovému rozvoju hospodárstva v obci, v ktorej bol rozvoj poľnohospodárstva problematický, hlavne z dôvodu častých záplav v povodí rieky Svinka. Konkrétne záznamy o škodách spôsobených vyliatím rieky sú dostupné v Denníku Kolomana Pillera. V roku 1879 bola napríklad Svinka rozvodnená tak, že zatopila celé údolie, prevalila sa ponad most a na „Pašeči" (miestny názov - pozn. Z. P.) sa rozliala do výšky viac ako jeden meter po celej šírke. Hospodársky rozvoj obce sťažovala aj zima, ktorá bola buď príliš teplá alebo príliš studená, ako napríklad v roku 1888, kedy v dôsledku silných mrazov, ako uviedol v Denníku Koloman, „vymrzli všetky stromy v povodí Ľubovečka a na Svinke až 40 metrov nad úrovňou rieky, bolo viac ako jeden meter snehu a vymizli zajace a prepelice"."^ Rok predtým bola obec ohrozená povodňou, ktorá opätovne zničila priehradu pri mlyne. Napriek tomu dokázali Pillerovci hospodáriť so ziskom, k čomu im pomohol hlavne obchod s drevom a od roku 1885, respektíve o rok neskôr aj liehovar v obci.10

Stav hospodárenia Pillerovcov v Ruských Pekľanoch možno dokumentovať aj počtom zamestnancov, ktorých obidvaja Pillerovci zamestnávali v rámci správy okolo kaštieľa a chodu hospodárstva. Gedeon Piller zamestnával od 40. rokov jedného správcu domu, jedného lesníka, jedného „panského" kočiša, jedného kočiša pre voz, dvoch paholkov pri ôsmich byvoloch, jedného pastiera koní, jedného baču a jedného honelníka, spolu deväť ľudí. Ďalší pracovali v mlyne a na píle. Koloman začiatkom 90. rokov zamestnával jedného kasára, jedného gazdu, dvoch lesníkov, jedného „panského" kočiša, desiatich kočišov pre vozy a paholkov k dobytku, jedného pastiera koní a dvoch pomocníkov, jedného baču a troch honelníkov, spolu pracovalo na gazdovstve 22 ľudí. Zaujme skutočnosť, že kým za správy Gedeona bývali zamestnanci v byte po dvoch, Koloman poskytoval všetkým zamestnancom samostatnú izbu - byt. 11

Koloman Piller založil v Ruských Pekľanoch aj rybník. S prácami na úprave rybníka sa začalo dňa 3. júna 1878. Na pozvanie Kolomana prišiel do obce zo Spišskej Novej Vsi rybársky majster Kajetan Ploderer, ktorý považoval oblasť Ruských Peklian za výhodnú pre chov rýb, pretože tu bola pre ne bohatá výživa. Koloman nechal postaviť štyri rybníky, do ktorých osadil 1 000 polročných pstruhov.12 V roku 1879 prišiel v dôsledku povodne o veľkú časť rýb a aj preto nechal vybudovať okolo rybníkov priehradu. V roku 1883 dal postaviť domec pre strážcu rybníkov a v tom istom roku bol sám na rybárskom školení v Liptove. Získané vedomosti mu umožnili zreorganizovať v Ruských Pekľa-noch rybníky a vybudovať malé rybníčky pre množenie pstruhov. Na základe rozhodnutia podžupana Šarišskej župy zo dňa 8. augusta 1890 mal Koloman priznané výlučne rybolovné práva na prítokoch Veľkej Svinky a prítoku VÍčí. Podľa paragrafu 4, zákonného článku XIX z roku 1888 mohol Koloman rozhodovať o love a povolení výlovu rýb na týchto prítokoch. V činnosti svojho otca Kolomana pokračoval v medzivojnovom období Gejza Piller, ktorý bol nútený v období Slovenského štátu požiadať o predĺženie práva na rybolov. Získal ho rozhodnutím lesného radcu Rudolfa Niederlanda zo dňa 27. marca 1943, spolu s prehľadnou mapou (obrázok 1).13

Gejza Piller umožnil na toku Veľkej Svinky v katastri obce Ruské Pekľany bezplatné rybárčenie Prešovskému rybárskemu spolku. Spolok sa zaviazal, že rybolov na uvedenom úseku bude „v súlade s výnosom Ministerstva hospodárstva číslo VI-7548-4/1942". Z pamätného spisu Prešovského rybárskeho spolku zo dňa 29. marca 1943 je zrejmé, že členovia spolku mali právo kontroly tokov, poskytovali hájnikovi veľkostatku odmenu 30 Kčs v prípade dolapenia pytliaka a 30 % z prípadnej prisúdenej náhrady za každého odsúdeného rybára - pytliaka. Gejza Piller na základe priznaného rybolovného práva mohol kontrolovať aj rybárov na toku Veľkej Svinky.14

Po skončení hospodárskej krízy v 70. rokoch 19. storočia sa Koloman rozhodol založiť v obci Ruské Pekľany liehovar. V roku 1885 začal rokovať s Krompašsko-hornád-skou železiarskou spoločnosťou. Zhodli sa na osobe projektanta, ktorým sa stal Ing. Viktor Lorenz, strojný inžinier Krompašsko-hornádskych železiarní. Zhotovil plány budúceho liehovaru, ktoré však Koloman zamietol. Viktor Lorenz vytvoril spolu päť návrhov liehovaru, ktorý však nakoniec aj tak nebol postavený podľa nich.16
Na účely liehovaru bola vybraná budova ovčinca, ktorú nechal postaviť ešte otec Kolomana Pillera. Do budovy bol privedený vodovod a v pivniciach pod budovou boli zvýšené múry. Jedna pivnica bola určená na zhotovovanie sladu a druhá na držanie liehu. Súčasťou zariadenia liehovaru bola miestnosť a zariadenia na umývanie zemiakov, z ktorých sa vyrábal lieh. Vybavenie a zariadenie liehovaru pozostávalo z varných nádob, premiešavacích nádob, parného stroja o dvanástich konských silách a Swarzovho varného kotla v sume 12 000 forintov, ktoré zaplatil Koloman Krompašsko-hornádskym železiarňam. Prestavba budovy, výstavba komína a stavebné práce stáli 3 000 forintov.17 Koloman Piller výrazne podporoval zavádzanie moderných technológií do hospodárstva. V roku 1884 sa rozhodol zabezpečiť obci aj svojmu hospodárstvu prísun čistej pramenitej vody, a preto začal prípravy na výstavbu vodovodu. V Ruských Pekľanoch používali do roku 1884 nekvalitnú vodu. Pri hlavnom prameni nad dedinou nechal postaviť asi dva metre hlbokú studňu. Prebytočná voda bola použitá do fontány pred kaštieľom, ktorá striekala do výšky 11 metrov. V súčasnej dobe možno nájsť po fontáne už len základy. V roku 1891 sa začali objavovať v Ruských Pekľanoch problémy s drevenými rúrkami, ktorými bola vedená voda vo vodovode. V tomto období už mal Koloman v plnej prevádzke liehovar, a keďže sa obával prípadných škôd, rozhodol sa preto v roku 1892 pre renováciu vodovodu. Zrenovovaný vodovod v Ruských Pekľanoch mal dĺžku 715 metrov.18 Vodovod, ktorý nechal postaviť Koloman Piller, sa používa dodnes. V súčasnosti je rozšírený a predĺžený. 19

Záujem o pokrokové technické vynálezy dokumentuje aj Kolomanovo rozhodnutie zaviesť telefónne spojenie medzi Ruskými Pekľanmi, Ličartovcami, kde žil jeho brat Dezider, a Lemešanmi, kde bol slúžnovský úrad. S výstavbou telefónneho spojenia začal v roku 1909. Telefónne stĺpy financoval z vlastných zdrojov a technické zariadenie mu dodala budapeštianska firma za 1 200 korún. Vzdialenosť medzi stĺpmi vymeriaval Koloman so synom Deziderom a podľa jeho záznamov: „vydali sme sa žiadaným smerom a každých 80 - 90 krokov, sme označili miesto, kde mala byť diera pre stlp^".20 Pre porovnanie možno uviesť, že v Prešove sa prvýkrát spomína telefónne spojenie koncom roka 1894, a to medzi Prešovom a Veľkým Šarišom, a prvý vnútorný mestský telefón bol zavedený v máji 1895.21 Koloman, ktorý sledoval vývoj telefónneho spojenia, doviedol tento technický pokrok aj do odľahlej časti Šarišskej župy.

Samostatnou oblasťou v hospodárení Pillerovcov boli lesy a hospodárenie s nimi. Približne od konca 50. rokov 19. storočia vysádzali Pillerovci ročne niekoľko tisíc sadeníc smrekov, ale aj ostatných druhov stromov. V roku 1888 dostal Koloman od Ministerstva poľnohospodárstva 20 000 smrekov a 10 000 dubov, ktoré vysadil v obci nad cestou, a 600 červených smrekov. Zaujme skutočnosť, že v súčasnej dobe sa v tejto oblasti smreky skoro vôbec nevyskytujú, respektíve v malom množstve. Z uvedeného vyplýva, že po skončení prvej svetovej vojny prešiel Koloman, respektíve v medzivojnovom období Gejza, k vysádzaniu hlavne listnatých drevín v lesoch, ktoré sa po pozemkovej reforme v roku 1919 nestali vlastníctvom štátu. Ešte v roku 1887 získal Koloman od Lászla Karólyho - vicekancelára22 - 70 katastrálnych jutár lesa a 3,5 katastrálnych jutár ornice za 8 900 forintov, čím sa scelili a rozšírili Kolomanove majetky v katastri obce Ruské Pekľany, ale aj v obciach Kysak a Obišovce.23 Rozsah hospodárskych majetkov Pillerovcov k decembru 1916 približuje nasledujúca tabuľka.

V čase prvej svetovej vojny bolo podobne ako na celom území Slovenska aj hospodárstvo v Ruských Pekľanoch zasiahnuté jej dôsledkami. V dedine ostali len deti alebo starci, a preto ťažkú prácu museli vykonávať aj 14 - 15-ro čné deti. V roku 1915 boli na hospodárstvo v Ruských Pekľanoch, tak ako aj do okolitých obcí, pridelení ruskí a srbskí zajatci. V Ruských Pekľanoch pracovalo sedemnásť Srbov, osem Rusov a v Ličar-tovciach 23 Rusov. Koloman v Denníku uviedol, že zajatci keď „nie sú nazlostení, sú to veľmi dobrí robotníci, ale v duchu hesla ako nepriateľ, nepriateľovi." Za prácu dostávali 40 halierov denne, neskôr sa ich mzda zvýšila na 2 koruny denne. Štát mal prispievať na ich ošatenie, ale v skutočnosti ho musel zaobstarať Koloman.25

V roku 1918 Koloman Piller pozorne sledoval vývoj politickej situácie na Slovensku v súvislosti s príchodom maďarskej Červenej armády. Konštatoval potrebu zasiahnuť proti „divokým maďarským hordám", ako ich sám nazýval. 88. pluk Československej armády obsadil Ruské Pekľany dňa 6. júna 1918. Vojakov ubytoval Koloman v obci a podplukovníka vo svojom dome. O deň neskôr prechádzali obcou 23., 2., 18., 19. československý pluk a 4. delostrelecký pluk, ktoré ustupovali smerom na Klenov a Margecany. Dňa 10. júna 1918 bol v Ruských Pekľanoch ubytovaný na požiadanie 101. pluk maďarskej Červenej armády. Vojaci sa správali pomerne slušne, až do odchodu dňa 1. júla, kedy začali ustupovať smerom na Obišovce. Koloman v Denníku uviedol, že „niektorí maďarskí vojaci si zariadenie niektorých izieb zabudli u seba, hlavne knihy a kompas". Dňa 5. júla opätovne prišla do Ruských Peklian Československá armáda postupujúca ďalej na Obišovce. Vrátila mu deväť koní a voz, ktoré predtým zabavila, a z obce definitívne odišla dňa 6. júla 1918.26

Hospodárska situácia v Šariši aj na majetkoch Pillerovcov nebola po ukončení prvej svetovej vojny jednoduchá. Vojaci po návrate domov a po upokojení situácie nechceli pracovať ani si hľadať prácu. Ako uviedol Koloman v Denníku, „chceli zadarmo žiť", aj keď cena práce, pri nedostatku pracovných síl, neustále narastala z päť na osem, a následne na desať korún za hodinu. V zásade nenamietal ani proti deleniu pôdy na základe pozemkovej reformy z roku 1919, aj keď sa obával, „že ľudia budú pracovať len keď budú nutne musieť, čo spôsobí nedostatok potravín". Zároveň konštatoval, že v Šarišskej župe je veľa rodín, ktoré nemali dobytok na obrábanie pôdy, čo prirovnal k „ministrovi bezportfólia"

Po smrti Kolomana Pillera v roku 1920 došlo k rozdeleniu celého majetku medzi jeho troch synov - Andora, Dezidera a Gejzu. Nasledujúca tabuľka približuje rozsah majetku, ktorý podliehal dedičskému konaniu.

Gejza aj Andor Pillerovci sa snažili o navrátenie rodinného majetku, ktorý im bol zabraný, až do začiatku druhej svetovej vojny. V roku 1932 les vo vlastníctve Pillerov-cov zaberal približne 854 katastrálnych jutár a ležal v katastrálnom území obcí Ruské Pekľany, Kysak a Obišovce. Les a lúky v Kysaku a Obišovciach boli zabrané štátom úplne a v Ruských Pekľanoch z 544 bolo zabraných 150 katastrálnych jutár lesa. Celkovo boli Pillerovcom zabrané na základe zákona pozemky v spoločnej výmere 481 katastrálnych jutár.29 Z toho dôvodu Gejza spoločne s bratom Andorom žiadali o vypustenie 250 hektárov pôdy zo záboru, konkrétne 260 katastrálnych jutár poľnohospodárskej pôdy a 182 katastrálnych jutár ostatnej pôdy, išlo o pasienky a les. Problém, s ktorým sa pri hospodárení museli vyrovnať, bol aj fakt, že hospodárstvo bolo položené vo vyššom prírodnom prostredí, nemalo k dispozícii žiadnu rovinu a pôda bola dosť zlej bonity.30 Napriek týmto ťažkostiam, ale aj problémom, ktoré súviseli s hospodárskou krízou po prvej svetovej vojne a pozemkovou reformou, zamestnával Gedeon Piller 23 pracovníkov, čo bližšie približuje zoznam zamestnancov na statku z roku 1929. Na hospodárstve pracovali: liehovarník a hlavný správca, traja hájnici, dvaja hospodárski robotníci, kolesár, kováč, „kraviar", dvaja „sviniari", deväť kočišov, „jahniačar", „birós" a ^,juhás", ktorý sa staral o ovce. Okrem nich boli zamestnávaní aj sezónni robotníci a pracovníci, ktorí sa starali o chod mlyna a píly, ktoré tvorili jednotný podnik a sídlili v jednej budove. V čase existencie Slovenského štátu, konkrétne v roku 1944, choval Gedeon Piller približne 800 oviec, kvôli spomínanej zlej bonite pôdy, tiež kravy čistej rasy, kone a ošípané.31

Po ukončení vojny sa Gedeon Piller vrátil z Trenčína, kde bol evakuovaný v závere druhej svetovej vojny, a opäť začal pôsobiť na rodinnom statku v Pekľanoch. V apríli 1945 žiadal Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pozemkovú reformu a pôdohospodárstvo o ponechanie niektorých pozemkov a lesných plôch vo výmere 50 hektárov v Ruských Pekľanoch, na základe nariadenia Slovenskej národnej rady číslo 50. Žiadosť podložil prehlásením, že „sa narodil a pretrvával stále na území Slovenska, má štátne občianstvo Československé, respektíve Slovenské, národnosť... priznal maďarskú, a však do nijakej politiky... sa nemiešal, voči Slovákom... sa vždy dobre, po priateľský choval".^^ Napriek snahám o navrátenie pôdy a lesných plôch pozemkový úrad dňa 20. júna 1947 na základe nariadenia číslo 104 z roku 1945 Zb. z. Slovenskej národnej rady o Konfiškácii majetku a neskorších novelizácií rozhodol o zabraní všetkého majetku Pillerovcov v Ruských Pekľanoch. Majetok prešiel k dňu 25. novembru 1947 s definitívnou platnosťou pod správu Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pozemkovú reformu ^^

Súčasťou hospodárstva Pillerovcov boli v rokoch 1869 - 1943 mlyn a píla. Zakladateľom mlynu, ktorý sa nachádzal v katastri obce Ruské Pekľany, bol Gedeon Piller.

Vybudoval ho okolo roku 1869. Na základe zákona o vodnom práve z roku 1885, číslo 23, paragraf 189 bolo vydané nariadenie, aby všetci, ktorí používajú vodné toky a ich vodné diela sú v prevádzke, od roku 1866 dokázali do dňa 31. januára 1887, že vodné stavby nikoho neohrozujú a neobmedzujú. S upovedomením, že „vodné stavby tých hospodárov, ktorí nepredložia patričné doklady, potom v zmysle spomínaného zákona, prestávajú právoplatne existovať".^^ Potvrdenie obce pre rodinu Pillerovcov dokazuje, že mali v držbe prastaré vodné právo, získané od rodiny Pechy už v roku 1866. Zároveň z odpisu rozhodnutia Šarišskej župy v roku 1887 vyplynulo, že „slúžny Koloman Piller, ktorý vlastni mlyn, rybie hospodárstvo, vodovod, dokáže preukázať, že spomínane majetky vlastni jeho rodina nepretržite od 1. januára 1866." Na tomto základe udelila župa Kolomanovi úradné povolenie na vodné stavby, konkrétne na mlynský náhon, hrádzu a prívod vody z rieky Svinka k mlynu. V Ruských Pekľanoch bolo možné nahliadnuť do úradného spisu počas 30 dní, ale nikto nepodal proti župnému rozhodnutiu sťažnosť. Právo Pillerovcov na využitie vody z rieky Svinka, ktoré bolo označené ako staré vodné právo, bolo potvrdené rozhodnutím Šarišskej župy z dňa 7. apríla 1887.35

V období rokov 1872 - 1918, ke ď mlyn spravoval Koloman Piller, boli veľké problémy hlavne s vodnou hrádzou, ktorá privádzala vodu k mlynskému náhonu. Takmer pravidelne každý rok bol Koloman nútený opravovať a spevňovať vodnú hrádzu, a to v dôsledku záplav a povodní. Po dlhom rozhodovaní sa začiatkom 20. storočia rozhodol pre nákladnú renováciu mlyna a okolitých stavieb. Najal si robotníkov z Békešskej župy, tzv. „kubikos", ktorí vyhlbovali a stavali novú hrádzu, pričom boli platení od jedného kubíka vyťaženej zeminy. V roku 1902 kúpil nové zariadenie mlyna, podľa vtedajších platných technických predpisov za 22 300 korún. Pripočítaním nákladov na hrádzu bola celková suma za stavbu 27 900 korún. V rokoch 1904 a 1905, v čase veľkého sucha a poklesu hladiny riek, musel Koloman využívať aj parný stroj. Snažil sa ho používať čo najmenej, keďže prevádzka stroja si vyžadovala veľké množstvo dreva a tiež obsluhujúceho technika, ktorý dostával štyri až päť korún na deň. Ročne bola návratnosť investície, ktorú vložil Koloman do renovácie mlyna, 16 - 20 % a všetky peniaze, ktoré investoval do mlyna, sa mu vrátili v priebehu piatich až šiestich rokov, v závislosti od hospodárskych podmienok. Napriek rekonštrukcii mlyna v Ruských Pekľanoch nedošlo k dostatočnému využitiu sily vody v mlyne. V závere roka 1917 preto Koloman objednal a kúpil novú Francisovu turbínu o výkone 50 koní od firmy Fleiser a aj nový gáter. Prestavbu mlyna dokončil dňa 2. júla 1918 - turbína poháňala tri valce a mlecí kameň, lámačku konope a rezanie dosák. Vďaka zavedeniu turbíny došlo aj k zefektívneniu dodávok elektriny do Ruských Peklian.36

Gejza Piller, tak ako jeho otec, sa snažil o sústavné zdokonaľovanie a modernizáciu technického zariadenia mlyna. Pretože výkon turbíny o niečo neskôr už nepostačoval pre plynulú prevádzku mlyna a píly, požiadal Živnostenský úrad v Košiciach o povolenie rozšíriť prevádzku. Po vykonaných kontrolách prevádzky mlyna vydal úrad Gejzovi Pillerovi dňa 22. júla 1926 povolenie postaviť motor na nasávaný plyn v „Pillerpekľanoch".37  V priebehu 20. a 30. rokov sa stal majetok Gejzu Pillera v Ruských Pekľanoch objektom častých návštev kontrol zo strany košického Živnostenského úradu. Pri každej kontrole boli zistené nedostatky, ktoré musel odstrániť, no aj napriek nutným opravám mlyn naďalej prosperoval.38

Mlyn v obci Ruské Pekľany predstavoval jednu zo zložiek hospodárstva Pillerovcov. Prispel k rozvíjaniu životnej úrovne obyvateľov obce, zamestnávajúc pri správe mlyna pred rokom 1929 jedného majstra, ktorý mal 25 % zo zisku, a jedného pomocníka, ktorý dostával 150 korún mesačne a k tomu stravu aj byt a po roku 1929, kedy došlo k rozšíreniu a reorganizácii mlyna, zamestnával tiež jedného majstra, ktorý mal 25 % zo zisku, ale pomocník mal 180 korún a k tomu byt aj stravu, ale aj údržbára technických zariadení a jedného učňa, ktorý nenavštevoval školu, ale bol zaúčaný priamo v podniku Mlyn a píla po dobu štyroch rokov. Pomocník aj učeň boli ubytovaní v byte vedúceho.39 V mlyne boli zamestnávaní aj príležitostní robotníci, čo možno zdokumentovať napríklad výplatným výkazom za obdobie od 26. mája do 28. júna 1940. Gejza Piller poskytoval prácu nielen obyvateľom Ruských Peklian, ale aj obyvateľom okolitých obcí - Radatíc, Janova a Ľubovca. V letných mesiacoch v roku 1940 zamestnával približne 30 - 40 mužov počas celých opráv hrádze mlyna. Počet pracovníkov kolísal kvôli ich týždennému vyplácaniu. Celkovo za ich vykonanú prácu vyplatil 10 871 korún a 40 halierov, pričom priemerne si jeden robotník zarobil 100 korún, v závislosti od počtu odpracovaných hodín.40

Gejza sa ujal správy mlyna a píly pred smrťou svojho otca Kolomana v roku 1920, konkrétne v roku 1918. Vzhľadom na to, že nikdy nevykonával žiadnu manuálnu prácu, venujúc sa spravovaniu agendy, bol nútený podať v roku 1930 žiadosť o odpustenie preukazu spôsobilosti k mlynárskej živnosti, keďže uvedené práce nemohli byť považované v zmysle paragrafu 2, zákonného článku 99/1929 Zb. z. za mlynárske zamestnanie. Prvý menovite spomínaný mlynársky majster v Ruských Pekľanoch bol Ján Matúš, ktorý zastával túto funkciu približne od polovice 20. rokov a v neskoršom období prevádzal mlynársku živnosť, keďže dňa 4. októbra 1930 získal Živnostenský list na prevádzku mlynárskej živnosti v Ruských Pekľanoch.41 Približne od polovice 30. rokov 20. storočia bol Ján Matúš nájomcom vodného mlyna a píly, ako o tom svedčí záznam Živnostenského inšpektorátu v Košiciach, ktorý uskutočnil revíziu činnosti podniku Mlyn a píla v roku 1936.42

Zuzana PALENČAROVÁ

Zdroj: http://dejiny.unipo.sk/ ,  Dejiny č.2/2010, str.31-43

POZNÁMKY:

1 DUDÁŠOVÁ-KRIŠÁKOVÁ, Júlia: Miestne meno Ruské Pekľany v kontexte starej slovenskej a slovanskej lexiky, s. 5 [online]. [cit. 2008-10-10]. Dostupné na internete: <http://www.zoe.sk/ pub/doc/theologos/t_miestne_meno_ruske_peklany.pdv>.
2 Štátny archív (ŠA) Prešov, fond Rodina Pillerová, šk. 22, sign. 166. Spisy mlyn.
3 FENYES, Elek: Magyarország Geographiai szótára II. Budapešť : Kozma Vazulál, 1851, s. 215.
4 DUDÁŠOVÁ-KRIŠÁKOVÁ, Júlia: Miestne meno Ruské Pekľany v kontexte starej slovenskej a slovanskej lexiky, s. 5 [online]. [cit. 2008-10-10]. Dostupné na internete: <http://www.zoe.sk/ pub/doc/theologos/t_miestne_meno_ruske_peklany.pdv>.
5 Bližšie informácie dostupné na internete: http://www.lubovec.ocu.sk/sucasnost.php
6 Gedeon Piller bol podžupanom a členom Hospodárskeho spolku Šarišskej župy, založeného v roku 1841, zakladajúcim členom Krajinského lesníckeho spolku v Pešti v roku 1861 a predsedom filiálky Uhorského úverového spolku so sídlom v Prešove v 60. rokoch 19. storočia. In: ŠA Prešov, fond Rodina Pillerová, šk. 40, sign. 282. Spisy Gedeon Piller.
7 Koloman Piller bol členom Správneho výboru Šarišskej župy v rokoch 1879 - 1919. V hospodárskej sfére bol aktívnym členom Hospodárskeho spolku Šarišskej župy od 80. rokov 19. storočia do roku 1918, z toho v rokoch 1894 - 1918 bol predsedom spolku. Od roku 1878 bol členom poľovníckeho združenia Šarišskej župy so sídlom v Prešove a členom celoštátneho Krajinského lesníckeho spolku so sídlom v Pešti, ktorý vznikol v roku 1868. In: ŠA Prešov, fond Rodina Pillerová, šk. 22, sign. 289. Spisy Koloman Piller.
8 Denník Kolomana Pillera. Hospodárstvo v Ruských Pekľanoch. Záznam najdôležitejších udalostí od roku 1872. Odpis originálu. Rok 1873. Súkromná zbierka vo vlastníctve Mikuláša Bána.
9 Denník Kolomana Pillera. Hospodárstvo v Ruských Pekľanoch. Záznam najdôležitejších udalostí od roku 1872. Odpis originálu. Rok 1888. Súkromná zbierka vo vlastníctve Mikuláša Bána.
10 Denník Kolomana Pillera. Hospodárstvo v Ruských Pekľanoch. Záznam najdôležitejších udalostí od roku 1872. Odpis originálu. Rok 1873 - 1879. Súkromná zbierka vo vlastníctve Mikuláša Bána.
11 Denník Kolomana Pillera. Hospodárstvo v Ruských Pekľanoch. Záznam najdôležitejších udalostí od roku 1872. Odpis originálu, rok 1873 - 1879. Súkromná zbierka vo vlastníctve Mikuláša Bána.
12 Denník Kolomana Pillera. Hospodárstvo v Ruských Pekľanoch. Záznam najdôležitejších udalostí od roku 1872. Odpis originálu, rok 1878. Súkromná zbierka vo vlastníctve Mikuláša Bána.
13 ŠA Prešov, fond Rodina Pillerová, šk. 22, sign. 166. Spisy mlyn. Rozhodnutie o rybolovnom práve z 27. marca 1843, s. 1.
14 ŠA Prešov, fond Rodina Pillerová, šk. 22, sign. 166. Spisy mlyn. Pamätný spis.
15 Zdroj: ŠA Prešov, fond Rodina Pillerová, šk. 22, sign. 166. Spisy mlyn.
16 Denník Kolomana Pillera. Hospodárstvo v Ruských Pekľanoch. Záznam najdôležitejších udalostí od roku 1872. Odpis originálu. Rok 1885. Súkromná zbierka vo vlastníctve Mikuláša Bána.
17 Denník Kolomana Pillera. Hospodárstvo v Ruských Pekľanoch. Záznam najdôležitejších udalostí od roku 1872. Odpis originálu. Rok 1885. Súkromná zbierka vo vlastníctve Mikuláša Bána.
18 Denník Kolomana Pillera. Hospodárstvo v Ruských Pekľanoch. Záznam najdôležitejších udalostí od roku 1872. Odpis originálu. Rok 1914. Súkromná zbierka vo vlastníctve Mikuláša Bána.
19 Za prínos do hospodárskeho rozvoja šarišského regiónu od roku 1869 do začiatku 20. storočia obdržal Koloman Piller dňa 22. júna 1901 pochvalný list od uhorského ministra hospodárstva Ignácza Darányiho. ŠA Prešov, fond Rodina Pillerová, šk. 41, sign. 289. Spisy Koloman Piller. Pochvalný list od ministerstva hospodárstva.
20 Denník Kolomana Pillera. Hospodárstvo v Ruských Pekľanoch. Záznam najdôležitejších udalostí od roku 1872. Odpis originálu. Rok 1909. Súkromná zbierka vo vlastníctve Mikuláša Bána.
21 Dejiny Prešova 2. Zost. Imrich Sedlák. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1965, s. 23.
22 László Karóly vlastnil v katastri obce malé množstvo lesov a pôdy.
23 Denník Kolomana Pillera. Hospodárstvo v Ruských Pekľanoch. Záznam najdôležitejších udalostí od roku 1872. Odpis originálu. Rok 1879. Súkromná zbierka vo vlastníctve Mikuláša Bána.
24 ŠA Prešov, fond Rodina Pillerová, šk. 8, sign. 14. Spisy majetku v Ruských Pekľanoch 1920 -1947. Posledná vôľa Kolomana Pillera.
25 Denník Kolomana Pillera. Hospodárstvo v Ruských Pekľanoch. Záznam najdôležitejších udalostí od roku 1872. Odpis originálu. Rok 1916. Súkromná zbierka vo vlastníctve Mikuláša Bána.
26 Denník Kolomana Pillera. Hospodárstvo v Ruských Pekľanoch. Záznam najdôležitejších udalostí od roku 1872. Odpis originálu. Rok 1919. Súkromná zbierka vo vlastníctve Mikuláša Bána.
27 Denník Kolomana Pillera. Hospodárstvo v Ruských Pekľanoch. Záznam najdôležitejších udalostí od roku 1872. Odpis originálu. Rok 1918. Súkromná zbierka vo vlastníctve Mikuláša Bána.
28 ŠA Prešov, fond Rodina Pillerová, šk. 8, sign. 14. Spisy majetku v Ruských Pekľanoch 1920 -1947. Posledná vôľa Kolomana Pillera.
29 ŠA Prešov, fond Rodina Pillerová, šk. 8, sign. 14. Spisy majetku v Ruských Pekľanoch 1920 -1947. Obecné svedectvo z roku 1934.
30 ŠA Prešov, fond Rodina Pillerová, šk. 8, sign. 14. Spisy majetku v Ruských Pekľanoch 1920 - 194., Žiadosť o vypustenie pôdy zo záboru z roku 1944.
31 ŠA Prešov, fond Rodina Pillerová, šk. 8, sign. 14. Spisy majetku v Ruských Pekľanoch 1920 -1947. Zoznam zamestnancov na statku v Ruských Pekľanoch z roku 1929.
32 Prešov, fond Rodina Pillerová, šk. 8, sign. 14. Spisy majetku v Ruských Pekľanoch 1920 - 1947. Žiadosť o ponechanie majetku z 9. apríla 1945.
33 ŠA Prešov, fond Rodina Pillerová, šk. 8, sign. 14. Spisy majetku v Ruských Pekľanoch 1920 -1947. Odmietnutie žiadosti o revíziu.
34 ŠA Prešov, fond Rodina Pillerová, šk. 22, sign. 166. Spisy mlyn. Vládne nariadenie z roku 1887.
35 ŠA Prešov, fond Rodina Pillerová, šk. 22, sign. 166. Spisy mlyn. Rozhodnutie podžupana z roku 1887.
36 Denník Kolomana Pillera. Hospodárstvo v Ruských Pekľanoch. Záznam najdôležitejších udalostí od roku 1872. Odpis originálu. Rok 1904. Súkromná zbierka vo vlastníctve Mikuláša Bána.
37 ŠA Prešov, fond rodina Pillerová, šk. 22, sign. 166. Spisy mlyn. Povolenie Živnostenského úradu zo dňa 22. júla 1926.
38 ŠA Prešov, fond Priemyselný (živnostenský) inšpektorát pre východné Slovensko, šk. 17, sign. 2300. Rozhodnutie živnostenského úradu zo dňa 12. decembra 1927.
39 ŠA Prešov, fond Priemyselný (živnostenský) inšpektorát pre východné Slovensko, šk. 17, sign. 2300. Inšpekčný záznam za roky 1927 - 1935.
40 ŠA Prešov, fond Rodina Pillerová, šk. 22, sign. 166. Spisy mlyn. Zoznam pracovníkov na opravách hate.
41 ŠA Prešov, fond Priemyselný (živnostenský) inšpektorát pre východné Slovensko, šk. 14, sign. 1989. Živnostenské oprávnenie na prevádzku mlynárskej živnosti zo dňa 4. októbra 1930.
42 ŠA Prešov, fond Priemyselný (živnostenský) inšpektorát pre východné Slovensko, šk. 17, sign. 2300. Záznam Živnostenského inšpektorátu v Košiciach o revízii mlyna v Ruských Pekľanoch zo dňa 21. augusta 1936.