Hunčík: Na futbal v Dunajskej Strede už nechodím, spievajú hymnu a potom, že máme spoločnú krv. A s kým?

Maďarský psychiater Péter Hunčík je veľký futbalový fanúšik, no na zápasy svojej Dunajskej Stredy už nechodieva. „Nie je to môj svet, cítim sa pri tom trápne,“ hovorí.

Na minulotýždňovom zápase medzi Maďarskom a Slovenskom podľa neho vyhral nacionalizmus nad futbalom 3:0 kontumačne. „Počas takýchto zápasov padne maska a vidíme tú strašnú tvár nacionalizmu a nenávisti,“ dodáva.

Ako ste vnímali minulotýždňový zápas medzi Slovenskom a Maďarskom aj vzhľadom na atmosféru na štadióne?

re mňa ako 68-ročného človeka sú takéto zápasy prisilná káva. Preto už nechodím na tribúny, vyvoláva to u mňa skôr frustráciu. Ak by som mal charakterizovať tento zápas, povedal by som: nacionalizmus – futbal 3:0 kontumačne. Niekedy sa mi zdá, že šport má menší význam a nacionalizmus ide do miest, kde sú vášne aj tak dosť vyhrotené.

Takto sa vždy povzbudzovalo v Maďarsku?

Nechcel by som z tohto vyňať Maďarsko. Keď som sa učil riešenie konfliktov v 90. rokoch, dostal som sa do Holandska. Jeden profesor mi povedal, že Holandsko nemá etnické konflikty, ale keď chcem vidieť konflikty, vezme ma na zápas Ajax – Rotterdam. Povedal mi, že keď raz polícia zakázala ultras zúčastniť sa tohto zápasu, v čase zápasu sa stretli mimo mesta a pobili sa tam, lebo to k tomu patrí. Človek bol z toho šokovaný. Vážený pán profesor sociológie povedal, že to je bežná vec a že to bude aj u nás. Nacionalizmus a futbal je veľmi toxická kombinácia.

Nacionalizmus sám osebe je vášeň, veľmi ťažko sa dá kontrolovať. Je hrozné, že to, čo sa odohrávalo v Budapešti, ale aj inde v strednej Európe, sa už považuje za normu. Keď to porovnám s normou v 80. rokoch, som zhrozený. Vtedy sme sa za takéto správanie hanbili.

Na zápase ma zaujalo, že veľa maďarských fanúšikov malo čierne tričká, pôsobilo to až desivo. Čo to malo symbolizovať?

UEFA zakázala pri zápasoch rôzne politické symboly. Kreatívny maďarský národ vymyslel iný symbol. Bol tam veľký plagát kráľa Mateja Korvína, Maďari ho vnímajú ako svojho spravodlivého kráľa. Povedali si, že v tom sa nikto nevyzná. Najslávnejšia armáda kráľa Mateja Korvína bola čierna armáda. Obsadila napríklad Viedeň, porazila Čechov. Tak si povedali: Budeme ako čierna armáda Mateja Korvína. Symbolizuje to, že staré krásne časy sa vrátili, kráľ Matej je tu s nami, vy ste naši bojovníci, poďme a spojme sa. To sú mýty, ktoré sú na prvé počutie až komické, no keď sa do nich človek ponorí hlbšie, zľakne sa, kam to až bude pokračovať.

Sociológia síce neuznáva národné charakteristiky, ale je niečo na tom, že Maďari na všetko reagovali búrlivejšie ako my. Len si porovnajte roky 1956 a 1968. Maďari v roku 1956 vraveli: Ideme do toho. Keď si Maďar, meč von. Viktor Orbán sa stáva modelom pre maďarskú spoločnosť. Zidealizovaná postava Orbána sa dá spojiť s Matejom Korvínom. Pre ostatných to mal byť vážny signál toho, čoho sme sa obávali už pred desiatimi rokmi.

Často sa hovorí, že vzťahy medzi politikmi Slovenska a Maďarska nikdy neboli lepšie. Je to tak?

Som si istý, že v roku 2010 bola dohoda medzi politikmi, že prvoradý cieľ je Európska únia, získať čím viac výhod, čím lepšie podmienky. Dohodli sa, že teraz tie národnostné voloviny dáme preč. Sami totiž vedia, že sú to voloviny. V Maďarsku militantné skupiny, ktoré chceli oslobodiť Felvidék, na príkaz lídra utíchli. Korunou toho bolo, že Bugár išiel do koalície s Dankom. Počas takýchto futbalových zápasov však padne maska a vidíme tú strašnú tvár nacionalizmu a nenávisti. Symbolická bola fotografia, kde slovenský starosta z dediny Čirč, ktorý chcel vyvesiť slovenskú vlajku, stojí tvárou v tvár Maďarovi zo Žitného ostrova. Keď to ukážete Maďarovi, povie vám, že len toto platí na Slovákov, a keď to ukážete Slovákovi, povie, že to je náš hrdina.

Čiže vravíte, že hore sa to zmenilo, ale dole je nacionalizmus stále silný. 

V 90. rokoch sme tento problém intenzívne skúmali. Boli rôzne slovensko-maďarské nadácie. Teraz je každý spokojný, presvedčený, že sme dobojovali. Na to, čo sa odohralo pred týždňom v Budapešti, mali tréning – nenávisť a agresivita proti migrantom. Keď si zapnete televíziu, v každých správach musí byť aspoň jedna správa, čo robia migranti v Nemecku. Už sme ich dehumanizovali. Neuvedomujeme si, že tá istá nenávisť sa o desať minút môže použiť proti Slovákom, Maďarom či Židom.

Je to bežné, že maďarskí fanúšikovia pískajú pri hymne súpera? Alebo len keď hrajú s krajinami ako Slovensko a Rumunsko, teda s tými, kde žijú aj Maďari? 

Takých krajín je celkom veľa. Keď hrali izraelskú hymnu, určitá časť divákov sa otočila chrbtom. To je všetko vzor pre mladú generáciu, že takto sa treba správať, keď príde sused na návštevu. To je katastrofa.

Ako to vnímajú bežní ľudia?

Normálna časť reaguje veľmi negatívne, ale určitá časť povie: a v Trnave, keď sme tam hrali na jar, to bolo lepšie? Alebo keď ide hrať Dunajská Streda von, počuje tam o vy…ných Maďaroch. Sťažoval sa na to nedávno aj slovenský tréner Komárna v Poprade.

Zaoberajú sa takýmito prejavmi maďarské médiá?

Vôbec. Maďarsko je v dezolátnom stave. Nezávislé médiá v slovenskom ponímaní neexistujú. Orbán obsadil 80 až 85 percent médií. Existuje jedna nezávislá rozhlasová stanica Klub rádio, je tu pár týždenníkov a jeden jediný denník. Stovky médií sú voči vláde nekritické. Pískanie počas hymny súpera by kritizovali len vtedy, keby vláda povedala, že to bolo už priveľa. Na Slovensku si nevieme vážiť, v akom sme stave. Po demonštráciách po vražde Jána Kuciaka a snúbenice odstúpil premiér, minister vnútra aj policajný šéf. Nie je možné si predstaviť, že by sa to stalo v Maďarsku. Zoberte si, ako k demonštráciám pristupovali médiá na Slovensku, ešte aj štátne médiá o tom informovali celkom slušne. V Maďarsku by sa taká demonštrácia ani nedostala do televízie. Na Slovensku stále existujú občianske skupiny, ktoré majú silu niečo zorganizovať – v Maďarsku to už dávno nie je. Iniciálne štádium je dôležité podchytiť na začiatku. Keď sa to rozbehne do takej miery ako v Maďarsku, už nie je šanca. Je to ako po roku 1933 v Nemecku.

To znie hrozne.

Ale je to tak. Nacionalizmus je veľmi populárny. A ten, kto ho hlása, sa hneď stane populárnym. Bojovať proti nacionalizmu je zdĺhavý a nepopulárny proces. Tu zaostávame. V Nemecku majú tiež AfD či Pegidu, ale majú inštitúcie a stovky a stovky odborníkov, ktorí sa sústreďujú na túto problematiku. Títo ľudia sa dostali k ultras skupinám, vidia, že majú úplne zmenenú identitu. A zmeniť ju naspäť je veľmi ťažké. Kto sa na Slovensku zaoberá touto problematikou?

Keď spomínate nacionalizmus, ako to vyzerá medzi slovenskými Maďarmi? Aj v Budapešti na zápase v sektore pre fanúšikov Slovenska boli slovenskí Maďari, ktorí prišli v čiernych tričkách. 

Nevieme. Tridsať rokov sme nerobili jeden veľký výskum, ako vyzerá identita tunajších Maďarov. V 90. rokoch tuším 76 percent z nich povedalo kategoricky nie, čo sa týka zmeny hraníc. Ale ako sa mení identita, by bolo potrebné neustále monitorovať.

Prieskumy verejnej mienky už niekoľko mesiacov ukazujú, že žiadna maďarská strana sa nedostane do parlamentu. Čo si o tom myslíte?

Momentálne je šanca, že sa Most-Híd dostane do parlamentu, veľmi nízka, SMK to isté, strana Zsolta Simona, to je nula bodov. A teraz vzniklo nové hnutie Összefogás-Spolupatričnosť, ktoré vyzýva každého, kto sa cíti Maďarom, aby sa stal členom.

Kto to hnutie založil?

Má sedem zakladateľov, medzi nimi je Edita Bauer. Chcú prezentovať, že im nezáleží na tom, kto má aké hodnoty. Chcú zdôrazňovať, že nejde o politické hnutie. Oslovili rybársky zväz, včelárov, Csemadok, sú tam mladí novinári, raperi. Kto je Maďar, nech sem vstúpi. Tvrdia, že SMK aj Most-Híd nás klamali. A nedá sa im vysvetliť, že v 21. storočí sa nedá robiť politika na kmeňovej báze. Mali sme pomerne slušných a úspešných politikov, boli sme v Dzurindových vládach, pre Maďarov dosiahol Bugár veľa vecí. Ale napriek všetkému teraz idú vymyslieť niečo nové a vytvoriť kmeňovú politiku. Na akej báze chcú spolupracovať? Na takej, že majú spoločný jazyk? Nič iné ich nespája. Čo mám ja spoločné s včelármi?

Môžu uspieť?

Vieme, že asi 40 percent slovenských Maďarov nesúhlasí s Orbánom. Odmietajú jeho militantnú politiku. Ale ku komu sa pridá 60 percent, to nevieme. Najhoršie je, keď počúvam zo strany Slovákov slová typu chlapci, dajte sa dokopy. Pre nás je dôležité, aby ste s nami spolupracovali v boji za demokraciu. Argumentujú tým, že aj za Dzurindu bol maďarský zlepenec a vidíte, bolo to veľmi úspešné. To je problém, že väčšinový národ absolútne nechápe problematiku menšinového národa.

Čo by pre slovenských Maďarov znamenalo, keby prvýkrát nemali stranu v parlamente?

Nič. Pýtal som sa zakladateľov novej skupiny, čo vlastne chcú. Za šesť mesiacov nemajú šancu dostať sa do parlamentu. Jediné, čo môžu dosiahnuť, je to, že sa nikto nedostane. Hovoria: Prežijeme tie štyri roky. A v roku 2024 tu už nebudú nežiaduce skupiny ako pán Bugár a bude to, ako Orbán povedal pred dvoma mesiacmi v Dunajskej Strede: Máme pod nechtom ešte jeden tŕň a to je Most-Híd. Keď ho odstránime, všetko bude krásne. Možno aj to motivuje novú stranu.

Sledujú slovenskí Maďari viac maďarské televízie ako slovenské?

Ja poznám tú polovicu, 40, možno 45 percent, ktorá má podobné názory. Hovoria, že Budapešť už nezapli dlhé roky, lebo ich nebaví pozerať stále správy o migrantoch. Z tých zvyšných 60 percent mi ani jeden nepovie pravdu. Výskumy ukazujú, že potichučky, latentne pomaly strácajú záujem o to, čo sa deje v Bratislave. Už by sa Slováci mali zobudiť.

Kálmán Petőcz povedal, že na juhu Slovenska sa šíri názor, vraj netreba vedieť po slovensky. Osobne poznám jednu rodinu so školopovinnými deťmi, ktoré nevedia po slovensky. Aj vy to tak vnímate?

Závisí to od regiónu. Od Šiah na východ nenájdete človeka, ktorý by nevedel po slovensky. Tam sú Slováci vo väčšine a nerobí sa z toho žiaden problém. Pre niektorých to je totiž problém: Vieš po slovensky? Si zradca. Keď ideme od Komárna na západ, máme väčšinu v okresoch Komárno a Dunajská Streda, tam je to úplne iné. Niektorí si uvedomujú, že na trhu práce treba vedieť aj po slovensky. No poznám aj rodiny, kde je slovenčina biľag. Ale nemám na to dáta. Maliarka Ilona Németh raz povedala, aby sme si všimli spôsoby maďarsko-slovenského spolužitia v Dunajskej Strede. To je v podstate segregácia. Nie sú tu žiadne konflikty, každý je so svojimi. Maďari a Slováci sa nestretávajú po večeroch. Keď je kultúrna akcia, buď je maďarská, alebo slovenská. Samozrejme, na pracovisku sa stretneme, ale známky segregácie tam sú. Ani my Maďari ako väčšinový národ v tom okrese proti tomu nič nerobíme.

Keď ste spomínali Dunajskú Stredu a Komárno, asi nie je náhoda, že práve tam investuje Orbán do futbalu, podobne ako v Rumunsku a Srbsku. Prečo to robí? 

Pre menšinových ľudí je najväčšia hrozba vždy asimilácia. Aj sa hovorí: oni nás asi milujú, preto nás asimilujú. Ja som napísal esej pred dvanástimi rokmi o tom, že heslá z 19. storočia, že musíme bojovať pre národ a čistotu národa, sú absolútne neplatné, nemajú žiadnu mobilizačnú silu. Treba modernejšie. Pozrime sa, ako to robia niektoré krajiny. Zoberte si Barcelonu a Katalánsko. Barcelona ako futbalový klub znamená kryštalizačné jadro. Podobne ako Celtic Glasgow pre katolíkov v Škótsku. Je veľa takých futbalových klubov, ktoré majú okrem futbalu aj inú symboliku. Keď chcete zabrániť asimilácii, pomôže futbalový klub alebo veľmi dobrá škola, prípadne dobrá fabrika, na ktorej produkty by ste mohli byť pyšní. Naraz sa to urobilo v Dunajskej Strede, ale nie som s tým spokojný.

Vy ste fanúšik Dunajskej Stredy. Chodíte stále na futbal?

Chodil som, ale teraz už nechodím. Nie je to môj svet. Keď idem na futbal, idem na futbal. Ale hymny pri futbale – cítim sa pri tom trápne.

Nikdy som nebol na futbale v Dunajskej Strede. Aké to je? Celý štadión povinne vstáva a spieva?

Tvrdé jadro začne spievať hymnu vtedy, keď už hráči začínajú hrať futbal, v prvej minúte zápasu. Jadro je také silné, že je jedno, kde sedíte, aj vedľa vás sa postavia ľudia. Nemalé percento ľudí mi hovorí, že im je to nepríjemné, ale postavia sa. Vždy si spomeniem na fotografiu z lodenice v Hamburgu z roku 1936, keď spustili na vodu novú loď a 3500 robotníkov stojí a hajluje. Jeden jediný z nich má prekrížené ruky. Robotníka neskôr aj s rodinou zatkli (jeho identita nie je naisto potvrdená, pozn. red.). V tomto štádiu už nemáte šancu. Teraz ide o to, kde sme momentálne my.

Ako často spievajú hymnu?

V úvode každého zápasu. Potom ešte spievajú hymnu klubu. Proti tomu som písal článok, nikto na to nereagoval. Spieva sa tam: máme spoločnú krv. S kým máme spoločnú krv? Chlapci, viete, čo je to spoločná krv? Vy nepoznáte históriu, celý nacizmus bol o tom. Bežný človek necíti v týchto javoch nebezpečenstvo, ale to nebezpečenstvo tam číha. Koľkí ľudia mi hovorili, že sa im to nepáči, ale čo majú robiť. Keď väčšina cíti moc, vykašle sa na to, čo cíti menšina.

Často na zápasoch spomínajú heslá o Trianone a teraz to bude už 100 rokov. Vážne si myslia alebo snívajú o tom, že by sa južné Slovensko pripojilo k Maďarsku?

Presne tieto slová nechcem vysloviť, ale dobre, že ste ich povedali. Bojím sa toho. Na jednej strane sa cítim trápne, lebo minimálne jeden alebo dva roky to vysvetľujeme Slovákom. Chlapci, blíži sa ten Trianon, mali by ste sa na to pripraviť, sté výročie nebude jednoduché. Oni majú právo smútiť. My by sme mali vypracovať stratégiu, ako sa k tomu postaviť.

Čo máte na mysli? 

Minimálne mať empatiu typu chápem vás, tá strata vtedy pre vás bola veľká. Ale Európska únia je riešenie, teraz už nie sú hranice. Keď detailne nevypracujeme stratégiu, aj na Slovensku sa to dostane do rúk extrémistov. Slová empatie nepočuli ani v Rumunsku, ani tu, ani od EÚ. Maďari preto nebudú ticho, prišli na to, že jedine vtedy sa niečo deje, keď určité skupiny nie sú ticho.

Zoberte si severné Taliansko. Južné Tirolsko patrilo k Rakúsko-Uhorsku. Dlhé desaťročia tam boli teroristické útoky, bomby. Vzala to do rúk talianska vláda, vytvorila sa tam autonómia a teraz je tam veľmi dobrá situácia. Talianom ani Rakúšanom nenapadne meniť hranice. Bohužiaľ, museli za to bojovať a kopa ľudí zomrela. Zoberte si, čo sa stalo v Baskicku, Severnom Írsku. Všade bol krvavý boj, vlády reagovali až potom. Je to jediná možnosť? Aj v tomto prípade? O takýchto otázkach by mal rozmýšľať väčšinový národ: rumunský, slovenský, chorvátsky, srbský či ukrajinský. Môžeme hovoriť, prečo začali Maďari vojnu, a tak ďalej, ale tá strata vtedy bola neadekvátna. Slováci mali možnosť pocítiť, čo to znamená, po Mníchovskej dohode, keď prišli o 11-tisíc štvorcových kilometrov. Maďari s týmto pocitom žijú sto rokov.


PÉTER HUNČÍK (1951) je psychiater, žije v Dunajskej Strede. Pracoval ako poradca prezidenta Václava Havla, stál pri vzniku televízie Nova, viedol Nadáciu Sándora Máraia, je autorom knihy Hraničný prípad. Je členom Redakčnej rady Denníka N. 


TOMÁŠ VASILKO

Zdroj:
https://dennikn.sk/1585876/huncik-dunajska-streda-je-segregegovane-mesto-nie-su-tu-konflikty-ale-madari-a-slovaci-sa-nestretavaju/

Foto:
Majstrovstvá Európy pred vami, čierna armáda za vami. Zdroj – FB/Nemzeti Online Sport