Inscenácia Na ruinách má byť v prešovskom DAD výzvou, aby múzy nemlčali 

15.12.2022


(Tlačová správa)

Prešov, 13. decembra – S hlbokým presvedčením, že „šťastný je človek, ktorý sa môže zasmiať aj v ťažkých časoch“ pripravuje činoherný kolektív Divadla Alexandra Duchnoviča (DAD) v Prešove premiéru predstavenia pod názvom Na ruinách. Bude poslednou v tomto kalendárnom roku a plánuje sa na piatok 16. decembra na domovskej hlavnej scéne. Inscenačný kolektív na čele s režisérom Andrijom Romanijom, hosťom z Ukrajiny, o stave prípravy a o svojich umelecko-tvorivých ambíciách informoval na dnešnej tlačovej besede. 

A. Romanij má z predošlého obdobia na svojom konte dva režijné zápisy v DAD. Ten tretí najnovší sa rodil veľmi zložito. O možnej spolupráci pritom hovoril s riaditeľom DAD Mariánom Markom ešte v minuloročnom lete. Nielen pandémia, ale predovšetkým ruská invázia na Ukrajinu tieto plány zoškrtala. Nie však úplne. „Už v prvý deň vtrhnutia ruských vojsk, teda 24. februára mi volali z DAD, či som v bezpečí, či som zdravý a navrhovali, aby som prišiel do Prešova. Odmietol som. Neskôr mi volal priateľ z DAD Žeňa Libezňuk, že čo potrebujeme. Povedal som mu nepriestrelné vesty, prilby a lieky. A to mi aj poslali. Ja som narukoval a bránim Ukrajinu,“ popisoval tento člen Štátneho divadla Ivana Franka v Kyjeve svoju situáciu. V tomto divadle majú na stene slogan, že múzy nemlčia. To bol jeden z impulzov, že predsa len začal konať, aby sa dohodnutá spolupráca uskutočnila: „Je to prejav mojej vďaky za všetku pomoc, povedal som si, že musím to urobiť.“ Poďakoval sa aj svojmu veliteľovi, ktorý mu dovolil vycestovať a uvoľnil ho režírovať v DAD. V Prešove však nie je len umelcom, ale i dobrovoľníkom a podarilo sa mu zozbierať dve autá humanitárnej pomoci na Ukrajinu. 

Cesta k inscenácii práve tohto textu klasika ukrajinskej drámy Marka Lukyča Kropivnického, zvaného aj „ukrajinský Shakespeare“ či „ukrajinský Molière“, bola podmienená trikrát – malo to byť dielo ukrajinského dramatika, malo ísť o komédiu a A. Romanij k tomu pridal, že ide o text, ktorý sa ešte nikdy za hranicami Ukrajiny neinscenoval. Kropivnickyj ho napísal v roku 1890 pre potreby letného zájazdového divadla v cárskom Rusku. Jeho žiadosť, aby sa hralo po ukrajinsky, ruský cár prijal iba sčasti, podľa jeho želania museli byť v hre osoby, rozprávajúce po rusky. Ako A. Romanij poznamenal na margo prešovskej „aktualizovanej“ podoby hry, všetky pozitívne postavy nechali hovoriť po ukrajinsky, zatiaľ čo kartári, pijani, dobrodruhovia hovoria po rusky. „Chcel som urobiť viacvrstevnú inscenáciu, aby si na svoje pri nej prišli aj intelektuáli, aj takí diváci, ktorí prídu sa iba zabaviť. Dovolil som si vkladať hlboké myšlienky do ľahšieho textu,“ dodal. 

Hlavnú postavu odohrá na premiére práve režisér, ale pri reprízach už v nej bude účinkovať hosťujúci Miroslav Bodoki. A. Romanijovi sa páči tiež to, že v DAD sa používa veľa jazykov, aj rusínčina a slovenčina. Ocenil pomoc herečky Jaroslavy Sisákovej, ktorá mu pomohla nielen ako tlmočníčka, ale aj ako asistentka, keď on bol na javisku a ona v hľadisku. J. Sisáková v alternácii s Vladimírou Štefánikovou hrajú Paraskevu Mitrovnu, Prokopija Demidoviča Jozef Pantlikáš, na adresu ktorého nešetril chválou režisér, Petra Kulika Jevgenij Libezňuk  a Fesju v alternácii so Zdenkou Kvaskovou Iveta Fedorová. Práve na tejto postave je postavený celý sujet. „Pochopila som Fesju ako svoju výzvu hrať jemnú, nežnú žienku, musela som nájsť inú polohu svojho ja a za to som vďačná režisérovi. On pracuje s veľkým nasadením, je to dobré pre herca, že niekto cudzí príde k nám s takýmto nábojom,“ dodala I. Fedorová, mladá členka hereckého kolektívu.

Scénická výprava a kostýmy sú dielom Kateriny Černiavskej, blízkej spolupracovníčky A. Romanija, podieľala sa na všetkých jeho inscenáciách v DAD. V tomto prípade je však po prvýkrát aj osobne a prvýkrát vôbec na Slovensku. „Som rada, že vidím na vlastné oči ako to tu funguje,“ podčiarkla s poznaním, že v DAD nie sú najlepšie finančné pomery, ale panuje tu tvorivý duch. „Už sa nevieme dočkať toho, aby sme sa pokochali svojím dielom,“ uzavrela.

DAD ako jediné profesionálne divadlo na Slovensku hrá svoje predstavenia v rusínskom jazyku. V každej sezóne zaraďuje do svojho repertoáru aj jedno predstavenie naštudované po ukrajinsky, To je aj prípad tohoto najnovšieho. Má originálny názov На руїнах. Je v 77. sezóne (vrátane tých, ktoré divadlo absolvovalo pod názvom Ukrajinské národné divadlo v Prešove) v poradí 391. premiérou. Na jej realizáciu DAD získalo dotáciu z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR, od komisie pre ukrajinskú kultúru.

V Prešove, 13. decembra 2022

Spracoval: Jozef Jurčišin

Foto z inscenácie Na ruinách v podaní súboru DAD v prílohe: 
Archív DAD / Branislav Štefánik

-----

Na ruinách / На руїнах

HRA V UKRAJINSKOM JAZYKU. Táto ľahká vaudeville komédia, ktorá je plná humorných typov a charakterov, hudby a tanca, rozpráva príbeh bezduchého šľachtica Rafaela Smorodina, ktorý zdedil nemalý majetok na periférii a dostane sa do situácie kedy sa každý bude chcieť priživiť na jeho bohatstve.

Autor predlohy
Marko Lukič Kropivnický

Réžia
Andriy Romaniy a.h.

Asistent réžie
Jozef Pantlikáš

Hrajú
Andriy Romaniy a.h, Miroslav Bodoki, Rafajil Smorodina
Jozef Pantlikáš, Prokopij Demidovič
Vladimíra Štefániková, Jaroslava Sisáková, Paraskeva Mitrovna
Iveta Fedorová/ Zdenka Kvasková, Fesja
Jevgenij Libezňuk, Petro Kulik
Ivan Stropkovský a.h., Ľubomír Mindoš, Šľoma Kaplan
Viktor Fedykovych a.h., Herško
Jozef Tkáč, Pfejfer
Vasiľ Rusiňák, Tichon
Vladimír Roháč, Sťopka

Scénografia
Katerina Černiavska a.h.

Kostýmy
Katerina Černiavska a.h.

Výber hudby
Andriy Romaniy

Choreografická spolupráca
Silvia Novotná

Zvuk
Milada Tuptová
Svetlá
Richard Tanislo
Matej Polák

Stavba scény
Štefan Hanuščin, Jozef Novák, Nikita Hudák

Rekvizity
Jozef Novák

Garderóba a účesy
Silvia Novotná, Katarína Lešková

zdroj:
http://www.divadload.sk/event/564808/na-ruinach

Aktuality

Zobraziť všetky
15.09.2023

P.R. MAGOCSI: TRADÍCIA AUTONÓMIE NA KARPATSKEJ RUSI

MAGOCSI, Paul Robert. The Heritage of Autonomy in Carpathian Rus’. Historický časopis, 2017, 65, 1, pp. 79-97, Bratislava. Bи можете знайти статтю українською TYT: Традиція автономії на Карпатської Русі включаючи Закарпаття  Keď sa Soviets…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.09.2023

Rozhovor: Kto sú Rusíni?

Profesor Michal Šmigeľ je Rusín a týmto etnikom žijúcim na úpätí Karpát vo viacerých štátoch sa aj ako historik z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici zaoberá. Isté sympatie k Rusku pretrvávajú a časť Rusínov, ako aj Slovákov je podľa pr…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
13.09.2023

Koľkokrát chceli zabiť Jozefa Tisa

Koľko pokusov o atentát bolo na politika a neskôr aj prezidenta ľudáckeho štátu Jozefa Tisa? Podľa rôznych zdrojov minimálne päť. Vraj ho chceli zlikvidovať nacisti aj komunisti, Česi, Slováci, Nemci aj Rusi. Prečo sa žiadny pokus nevydaril, ba …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
12.09.2023

Ocenili najlepšie knihy PSK za rok 2022

Knihy roka 2022 Prešovského samosprávneho kraja (PSK) sú známe. Spoznali sme najlepšie tituly pre deti i pre dospelých, náučné publikácie aj víťazné literárne diela v hlasovaní verejnosti. V poradí 6. ročník krajskej knižnej súťaže vyvrcholil v …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
11.09.2023

Ivan Pop: ILLÉS-ILYÁSEVICS József

ILLÉS-ILYÁSEVICS József ( *10.11.1871 Chust, dnes Ukrajina - †19.1.1944 Budapešť, Maďarsko), právník, maďarský politik rusínského původu. Patřil k té časti rusínské inteligence, jež se ztotožnila s idejí maďarského politického národa a maďarského …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.09.2023

Posvätný obraz alebo len kultúrne dedičstvo

Fascinujúco komplikované dejiny Rubľovovej Trojice Ikona Trojice nikdy nebola zvlášť uctievaná v Ruskej pravoslávnej cirkvi. O jej popularitu sa pričinili najmä svetskí odborníci. Trojica od Andreja Rubľova je nepochybne najznámejšou ruskou …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Žeby soj ne plela kocurykiv, Paraska jednoho nazvala Murkom a druhoho zatopyla...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať