Jazykové práva menšín sa výrazne rozšíria

Menšinových obcí má byť o 125 viac. Starostom pribudnú povinnosti, už teraz sa sťažujú na málo peňazí.

Sčítanie obyvateľov v roku 2021 prinieslo veľkú novinku: ľudia sa mohli prihlásiť k dvom národnostiam. Dlho sa nevedelo, ako sa údaje zo sčítania premietnu do praxe, keďže zákon, ktorý upravuje používanie menšinových jazykov, nerozlišuje medzi národnosťou a ďalšou národnosťou. Údaje zo sčítania sú smerodajné pri určovaní toho, kde sa na Slovensku menšinové jazyky používajú na dopravných značkách, v úradnom styku a na iných miestach.

Pre ľahšiu orientáciu budeme v texte hovoriť o prvej a druhej národnosti.

Vláda nakoniec vyšla v ústrety menšinám. V júni 2022 schválila uznesenie, že výsledky sčítania treba interpretovať tak, že definitívna veľkosť národnostnej menšiny bude zodpovedať súčtu údajov na obe otázky o národnosti. Znamená to, že podiel obyvateľov, ktorí sa v obci hlásia k národnostnej menšine, sa stanoví tak, že sa spočítajú ľudia, ktorí si danú národnosť určili ako svoju prvú, a tí, ktorí ju uviedli ako druhú.

Tento postup je ústretový k menšinám, no zároveň je matematicky nesprávny. V niektorých obciach menšiny tvoria viac ako 100 percent obyvateľstva; napríklad v obci Dulovo je počet ľudí, ktorí sa hlásia k maďarskej a rómskej národnosti, až 144 percent celkového počtu obyvateľov.

Vláda v tomto uznesení schválila aj to, koľko menšinových obcí pribudne na oficiálny zoznam. Išlo o päť obcí s maďarskou menšinou, 87 obcí s rusínskou menšinou, 64 obcí s rómskou menšinou a jedna obec s nemeckou menšinou.

Na mape nižšie si môžete pozrieť, ktoré mestá a obce sú na novom zozname menšinových obcí. Vďaka mape sa takisto dozviete, aký jazyk alebo jazyky sa budú v obci používať, a takisto to, ako sa obec nazýva v menšinovom jazyku. Po rozkliknutí obce sa zobrazia aj výsledky sčítaní obyvateľov od roku 1991.

Samotný zoznam obcí obsahuje nariadenie, ktoré vláda schválila až o pol roka neskôr, teda 25. januára 2023. To, že sa nariadenie malo schváliť oveľa skôr, dokazuje fakt, že v návrhu sa určila účinnosť od 1. januára 2023. Dôvodová správa hovorí, že termín stanovili tak, aby sa príslušné subjekty mohli pripraviť na splnenie nových povinností, ktoré z nariadenia vyplývajú.

Nariadenie bude účinné od 1. marca 2023, starostovia tak majú na prípravu približne jeden mesiac.

Ako sme písali vyššie, zoznam sa rozšíri o 125 nových obcí, v nich starostom pribudnú nové úlohy, s ktorými doteraz nemali žiadne skúsenosti, v desiatkach ďalších obcí pribudne k jednému menšinovému jazyku aj druhý. Tri jazyky (slovenčina a dva menšinové) sa budú používať v približne tridsiatke obcí.

Druhá otázka pomohla najmä Rusínom a Rómom
Zavedenie druhej otázky o národnosti vo veľkom rozsahu rozširuje jazykové práva menšín. Týka sa to najmä rusínskej a rómskej menšiny, ktorým možnosť uviesť v sčítaní druhú národnosť výrazne pomohla.

Rómov bolo podľa sčítania v roku 2011 na Slovensku 105 738, kým teraz ich je podľa súčtu dvoch otázok 156 164. Rómsku národnosť v prvej otázke pritom označilo iba 67 179 ľudí. V druhej sa k nim pridalo ďalších 88 985.

Podobne to bolo u Rusínov. Počet tých, ktorí sa prihlásili k rusínskej národnosti na prvom mieste, je 23 746, čo je pokles nielen oproti roku 2011 (vtedy bolo 33 482 Rusínov), ale aj roku 2001 (24 201 Rusínov). Počet tých, ktorí sa prihlásili na prvom mieste k inej národnosti, ale cítia väzbu aj k rusínskej komunite, je oveľa vyšší – 39 810. Spolu teda máme 63 556 Rusínov, čo je skoro dvojnásobný nárast.

U Maďarov takýto nárast vďaka druhej otázke o národnosti nenastal, značne sa však znížil ich pokles. Bez druhej otázky by sme mali 422 065 Maďarov, spolu s ňou je ich 456 154, čo je iba o 2 313 menej ako v roku 2011.

Napriek miernemu poklesu však aj maďarská menšina získala päť nových obcí, kde môžu používať maďarčinu v úradnom styku.

Rusínsky iba slovom
Zložitý príbeh používania menšinových označení obcí na Slovensku sme priblížili v tomto texte, v ktorom sme zanalyzovali aj dosah údajov sčítania na zoznam menšinových obcí. Dnes už vieme, že z dvoch možností sa uplatní tá, ktorá je pre všetky menšiny výhodnejšia. Znamená to, že v súčasnosti už máme na Slovensku 763 menšinových obcí, čo je o 125 viac ako doteraz.

Pre tieto obce to znamená viac povinností: okrem tabúľ, ktoré označujú začiatok a koniec obce, musia menšinové označenie uvádzať aj na budove miestnej samosprávy. Menšinové označenia pribudnú aj na priečeliach budov štátnych orgánov. Samosprávy i štátne úrady budú musieť pracovať s menšinovými jazykmi i v úradnom styku s občanmi.

Viaceré obce na tieto povinnosti zrejme nie sú pripravené. Zo správy o používaní jazykov menšín, ktorú vláda schválila 29. decembra 2022, vieme, že jazykové práva menšín sa nevyužívajú v plnej miere ani tam, kde táto povinnosť existuje už niekoľko rokov. Zo správy vyplýva, že svoje jazykové práva využíva v písomnej komunikácii v podstate iba maďarská menšina, u ostatných je záujem skôr o ústnu komunikáciu.

Podľa správy až 71 percent zamestnancov samospráv v obciach s maďarskou menšinou ovláda maďarčinu slovom i písmom a 17 percent iba slovom. U Rusínov iba 21 percent zamestnancov ovláda rusínčinu aj písmom, 66 percent však po rusínsky rozpráva. Pre vysvetlenie – rusínčina oficiálne ako písmo používa cyriliku.

U Rómov 18 percent zamestnancov uviedlo, že rómčinu ovládajú slovom i písmom, 26 percent, že iba slovom.

Je to, samozrejme, pochopiteľné, ak berieme do úvahy, že škôl a škôlok s vyučovacím jazykom maďarským nájdeme na Slovensku vyše 200, kým rusínskych a rómskych škôl je iba zopár.

Občania majú právo v menšinových obciach podávať podania na obec vo svojom materinskom jazyku. Toto právo využíva v podstate výlučne maďarská menšina – v roku 2022 podali 872 podaní v maďarčine, v roku 2016 dokonca až 1 274. Minulý rok podali v rusínčine iba jedno podanie, v ostatných menšinových jazykoch žiadne.

Aj súdne rozhodnutia sú v menšinovom jazyku
Z tritisíc štátnych úradníkov, ktorí pôsobia v menšinových obciach, ovláda miestny menšinový jazyk slovom i písmom 30 percent, iba slovom 23 percent. Po rusínsky vie písať iba 1 percento úradníkov, kým 44 percent jazyk ovláda slovom.

Na Slovensku sú tri okresné úrady, na ktorých všetci zamestnanci aspoň slovom ovládajú maďarčinu.

Dvojjazyčné formuláre majú podľa zákona vydávať aj štátne úrady, ale túto povinnosť spĺňa iba 36 percent z nich. Ich pomer sa však zvyšuje – pred 10 rokmi to bolo len 7 percent.

Úrad splnomocnenca pre národnostné menšiny zisťoval aj to, koľko ľudí ovláda menšinové jazyky na súdoch a prokuratúrach. Tu však prichádza do úvahy iba maďarčina, keďže ostatné menšiny nespĺňajú zákonné požiadavky v okresných mestách (podiel aspoň 15 percent). Na okresných prokuratúrach v Galante, Dunajskej Strede, Komárne, Nových Zámkoch, Rimavskej Sobote a Rožňave ovláda maďarčinu aspoň slovom 40 percent zamestnancov. Všetky tieto prokuratúry majú aspoň jedného zamestnanca, ktorý ovláda maďarčinu aspoň slovom.

Na súdoch je to s maďarčinou ešte lepšie – 48 percent zamestnancov okresných súdov v spomenutých mestách uviedlo, že hovorí po maďarsky.

Dva okresné súdy prijali minulý rok podania v maďarčine (viac ako 50), pričom v 10 prípadoch vydali aj dvojjazyčné rozhodnutia.

Samosprávam na to peniaze zatiaľ nedali
V obciach s menšinovým obyvateľstvom treba podľa zákona zabezpečiť aj dvojjazyčné úradné formuláre. Aj keď je to zákonná povinnosť, väčšina obcí ju nespĺňa. V roku 2022 boli k dispozícii dvojjazyčné formuláre v 237 maďarských obciach, čo je takmer polovica, pri ostatných menšinách tento pomer nedosahuje 20 percent.

V tejto veci boli najlepší Nemci – v jedinej nemeckej obci, ktorá bola na zozname, mali slovensko-nemecké formuláre.

O dvojjazyčné formuláre prejavujú záujem skoro iba Maďari – v roku 2022 to využili v 703 prípadoch, kým Rusíni iba vo dvoch prípadoch.

Prečo nespĺňajú obce povinnosti používať menšinové jazyky? Podľa správy splnomocnenca sa samosprávy sťažujú najmä na nedostatok financií, v druhom rade ide o nedostatok kvalifikovaného personálu a v treťom rade o nedostatok odbornej pomoci.

Ako pre Denník N povedal vládny splnomocnenec László Bukovszky, jeho úrad bude listom informovať všetky dotknuté obce o tom, aké povinnosti majú podľa zákona o jazykoch menšín, a ponúkne im odbornú a metodickú pomoc. Bukovszky chce začiatkom jari samosprávy aj osobne navštíviť.

Úrad vlády by mal do konca roka vypracovať aj návrh na zriadenie kompenzačného fondu, ktorý by týmto obciam poskytol finančnú pomoc. Zatiaľ sú odkázané na svoje vlastné zdroje.

Cyrilika dostala zelenú
Osobitnú kapitolu v oblasti označení obcí tvoria rusínske názvy, ktoré by podľa nariadenia vlády mali byť vypísané v cyrilike. Splnomocnenec pre národnostné menšiny pre Denník N potvrdil, že to tak aj bude.

Ministerstvo dopravy proti tomu v minulosti protestovalo a odvolávalo sa na technické predpisy, podľa ktorých sa na dopravných značkách majú uvádzať výlučne texty v latinke. Na základe toho sa niektoré rusínske označenia dostali na tabule v latinke. László Bukovszky tvrdí, že tento problém sa už vyriešil a technické predpisy sa zmenili.

Ďalšiu kontroverznú oblasť tvoria rómske označenia, ktoré sa väčšinou na tabuliach neuvádzajú. Je to tak preto, lebo zákon hovorí, že ak je menšinové označenie totožné s názvom v slovenčine, menšinovú tabuľu netreba použiť. Keď v roku 1999 Dzurindova vláda schválila, že sa na zoznam obcí dostanú aj obce s rómskou menšinou, tiež rozhodla, že názvy obcí v rómčine budú identické s tými v slovenčine, čo, samozrejme, nezodpovedá realite.

Dzurindova vláda tak Rómom jazykové práva priznala, no zároveň ich týmto spôsobom formálne obmedzila. Pravdepodobne tým chcela predísť etnickému napätiu v týchto lokalitách. Napriek tomu, že to zákon nedovoľuje, v niektorých obciach sa predsa len objavili dvojjazyčné tabule s identickým názvom.

Bukovszky hovorí, že rómska pracovná skupina zriadená z odborníkov sa rozhodla, že sa aj naďalej nebudú používať rómske názvy. Aj tak však platí, že miestni obyvatelia môžu v týchto obciach rómčinu používať v komunikácii s úradmi. Úrad splnomocnenca pritom rokuje so zástupcami Rómov o tom, aby robili miestne prieskumy, do akej miery sa používajú rómske názvy týchto obcí.

Aké povinnosti a práva majú takzvané menšinové obce
povinnosti:

-komunikovať v jazyku menšiny ústne aj písomne, ak sa obyvateľ obce na úrad obráti v menšinovom jazyku;
-na požiadanie vydávať rodné, sobášne a úmrtné listy, formuláre či rôzne povolenia a rozhodnutia dvojjazyčne;
-označiť obecný úrad v menšinovom jazyku;
-zabezpečiť tlmočenie na rokovaní zastupiteľstva, ak chce niektorý z poslancov vystupovať v jazyku menšiny;
-zverejňovať dôležité informácie a oznamy na úradnej tabuli a webe aj v jazyku menšiny.

možnosti (nie však povinnosti):
-viesť rokovania zastupiteľstva v jazyku menšiny;
-viesť kroniku a úradnú agendu aj v menšinovom jazyku;
-označovať ulice či zastávky autobusov a vlakov aj v menšinovom jazyku;
-vydávať tlačoviny či viesť rozhlas aj v menšinovom jazyku,
a ďalšie.

autori: 
Zoltán Szalay
Daniel Kerekes

zdroj:
https://dennikn.sk/3221480/jazykove-prava-mensin-sa-vyrazne-rozsiria-starostom-pribudnu-povinnosti-uz-teraz-sa-stazuju-na-malo-financii/

foto:
Rusíni na Slovensku. Kartogram – Denník N/Daniel Kerekes, autor