Kampaň pred sčítaním ľudu môže byť prvou spoločnou akciou maďarských strán

Budúcoročné sčítanie ľudu považujú maďarskí politici a aj aktivisti za najdôležitejšiu udalosť roka a spustili celospoločenskú kampaň, aby zvyšovali pomer ľudí hlásiacich sa k maďarskej národnosti.

Sčítanie ľudu sa uskutoční na Slovensku vo februári a marci budúceho roka a bude prebiehať hlavne elektronicky. Do domácností teda nebudú chodiť sčítací komisári, ale dotazníky budeme vyplňovať online.

Novinkou bude aj to, že pribudne otázka o druhej národnosti. Okrem tradičnej otázky „aká je vaša národnosť?“ budú môcť respondenti odpovedať aj na otázku, či sa hlásia aj k inej národnosti.

Maďarské mimovládne organizácie, cirkvi a politické strany spustili v stredu kampaň s cieľom, aby sa čím viac obyvateľov prihlásilo k maďarskej národnosti. Ich hlavným sloganom je: „Byť Maďarom je prirodzená hodnota, ktorú treba zachovať.“

Kampaň prichádza v situácii, keď otázka o inej národnosti vyvoláva obavy hlavne u niektorých príslušníkov maďarskej národnosti, keďže zatiaľ neexistuje presná metodika vyhodnocovania údajov. Teoreticky sa môže stať, že konečný počet obyvateľov hlásiacich sa k menšinám bude pre zaradenie novej otázky nižší, aj keď to viacerí odborníci za pravdepodobné nepovažujú.

Zapájajú sa mimovládky i politici
Za kampaňou stojí predovšetkým Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku, ktorý zastrešuje viaceré maďarské mimovládky pôsobiace na Slovensku. Jeho hovorca Géza Tokár na online tlačovke v stredu potvrdil, že kampaň podporujú veľké maďarské kultúrne a spoločenské organizácie ako Csemadok, Spolok maďarských pedagógov, Fórum inštitút pre výskum menšín a iné, ale zapájajú sa aj politické strany.

Prípravy prebiehajú od mája, ide teda o prvý spoločný projekt politických strán po neúspešných februárových voľbách. Maďarské strany zostali mimo parlamentu a v uplynulých mesiacoch prebiehajú rokovania o ich spájaní. Na konferencii, ktorú organizoval Fórum inštitút pre výskum menšín o sčítaní ľudu ešte v októbri, sa zúčastnili predstavitelia všetkých troch strán, teda SMK, Mosta-Híd a Spolupatričnosti.

Sčítanie ľudu môže byť pre maďarskú menšinu kľúčové, pretože práve výsledky sčítania ovplyvňujú uplatňovanie niektorých menšinových práv. Sčítanie ukazuje aj to, aký vplyv má na menšinovú komunitu proces asimilácie. Práve preto môže byť tematickým východiskom pre strany, ktoré sa usilujú o spájanie. Predseda SMK Krisztián Forró už v lete naznačoval, že jednotná maďarská strana by mala vzniknúť pred sčítaním ľudu.

Skúška pre maďarské strany
Z politického hľadiska však sčítanie môže byť „povinné kolo“, myslí si novinár a komentátor Márk Finta. „V roku 2011 sa Most i SMK vyjadrili tak, že ide o nadstranícku záležitosť a že budú viesť spoločnú kampaň, ale ich kampaň bola nakoniec pomerne neúspešná a nevedeli z nej získať ani politické body. Teraz je situácia iná v tom, že strany cítia, že sú ohrozené aj pre úbytok Maďarov. Momentálne sa vedia uplatňovať hlavne v regiónoch cez svojich starostov, ale neúspešné sčítanie môže mať vážne dôsledky aj v tejto oblasti,“ hovorí redaktor maďarského vysielania RTVS.

Finta dodáva, že ide o ťažkú tému, ktorá si vyžaduje veľmi šikovnú komunikáciu, strany totiž prechádzajú vážnou krízou dôvery, ktorú sa im nepodarilo po voľbách vyriešiť. „Môže sa zdať logické spojiť sčítanie ľudu s budovaním politickej identity, to však môže pôsobiť kontraproduktívne, pretože spájať národnú identitu s politickou identitou je veľmi citlivá záležitosť a podraz voči ľuďom. Na druhej strane to nevyrovná ani deficit dôveryhodnosti, pretože nevyprodukujú skutočný výsledok,“ povedal Finta.

Sčítanie podľa neho bude skúškou toho, aká etnická politika môže v maďarskej komunite fungovať, a môže to určiť, akým smerom sa strany vydajú, je to však málo na to, aby to mohlo slúžiť ako základná téma na budovanie politickej identity.

Podporujú otvorenú komunitu
Organizátori kampane hovoria, že vyšší pomer ľudí hlásiacich sa k maďarskej národnosti znamená pestrejšie Slovensko, vyššiu mieru sebaúcty pre príslušníkov menšiny a že zabezpečuje uplatňovanie menšinových práv.

Koordinátor kampane Balázs Kovács na online tlačovke povedal, že kampaň chce podporiť obraz otvorenej komunity, ktorá v sebe zahŕňa aj Rómov, ľudí s maďarským pôvodom a ľudí žijúcich v zmiešaných manželstvách. Kampaň sa osobitne zameriava na obyvateľov s maďarskými koreňmi žijúcich vo veľkomestách.

Integrácia Rómov je pre maďarskú komunitu „strategickou úlohou“, tvrdia organizátori, ktorí podčiarkli, že sa v niektorých oblastiach Slovenska zachovali maďarské inštitúcie (škôlky, školy, kultúrne spolky) iba vďaka maďarsky hovoriacim Rómom.

Ako to je s dvojitou identitou
Otázka o druhej národnosti môže znamenať podľa organizátorov kampane problém. Najlepším riešením podľa nich bude, ak príslušníci menšiny označia len „hlavnú“ národnosť a kolónku o druhej národnosti nechajú prázdnu. Géza Tokár povedal, že sa môže stať, že po sčítaní nebudeme vedieť, koľko ľudí sa k maďarskej národnosti prihlásilo. „Bude to otázkou politického výkladu,“ vraví Tokár.

Príslušné štátne orgány zatiaľ naozaj nevedia, ako sa budú otázky o národnosti vyhodnocovať. Štatistický úrad tvrdí, že oni poskytnú údaje tak, ako vyplývajú z dotazníkov, ale vykladať ich ďalej nebudú.

Keď sme o vysvetlenie požiadali úrad vlády, ten nás presmeroval naspäť na štatistický úrad. Relevantnú odpoveď nám neposkytlo ani ministerstvo vnútra, ktoré je kompetentné vo veci používania menšinových jazykov v úradnom styku. „Vo vzťahu občanov k štátu a naopak je v zmysle našej ústavy prioritný tzv. občiansky princíp, to znamená, že v prvom rade sú všetci chápaní ako občania. Ich národnosť je až druhotného významu. Ak občan/osoba potrebuje deklarovať ‚inštitút národnosti‘, môže to uskutočniť len formou vlastného vyhlásenia o tom, že sa hlási k určitej národnosti, podľa svojho uváženia a rozhodnutia,” napísal nám tlačový odbor ministerstva.

Splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny László Bukovszky tvrdí, že v tejto veci chcú vypracovať spoločné stanovisko v rámci výboru pre národnostné menšiny, ktorý je poradným orgánom vlády. Otázka o druhej národnosti podľa neho nespochybňuje menšinovú identitu, ale hľadá odpoveď na to, ako sa menšinová identita objavuje u príslušníkov väčšiny. „Táto iniciatíva ponúka riešenie, aby sme dostali obraz o stave asimilácie v menšinových komunitách. Asimilácia môže spôsobiť, že sa u niektorých ľudí vytvorila dvojitá identita. Menšinovú politiku by sme chceli plánovať tak, aby štát na týchto ľudí nezabudol. Chceli by sme využívať koncepcie, ktoré by mohli pomáhať zachovať pôvodnú identitu týchto ľudí,“ povedal Bukovszky.

Mohli by podľa neho vznikať riešenia pre tých, ktorí o svoju pôvodnú menšinovú identitu už vo veľkej miere prišli, ale nechcú sa jej úplne vzdať. „Napríklad vo forme víkendových škôl alebo jazykových kurzov,“ hovorí Bukovszky. Ak považujeme za Maďarov napríklad len tých, ktorí majú výlučne maďarskú identitu, ostatných tým automaticky vylučujeme z komunity, tvrdí splnomocnenec.

Štát zatiaľ nemá riešenie
Otázka o druhej národnosti však môže znamenať problém pri uplatňovaní menšinových práv. Zákon umožňuje používať jazyk menšiny v obciach, kde pomer menšiny dosahuje najmenej dvadsať percent – po budúcoročnom sčítaní to už bude pätnásť percent pre novelu, ktorú presadila ešte vláda Ivety Radičovej.

Zákon však nepočíta s „druhou národnosťou“. Môže teda nastať situácia, že menšinovú národnosť ako svoju „prvú národnosť“ označí v určitej obci napríklad jedno percento ľudí, pri otázke o druhej národnosti sa však k menšine prihlási dvadsať percent. Budú môcť ľudia v takejto obci používať menšinový jazyk na úradoch? „Na túto otázku ešte nemáme vypracovaný model, ale v decembri zasadá výbor pre národnostné menšiny. Chcel by som, aby sme poslali signál pre politikov, že máme určité obavy, pokiaľ ide o vyhodnocovanie týchto otázok. Dopredu sa to nedalo určiť, pretože cieľ bol úplne iný. Cieľom bolo zistiť účinky dlhodobej asimilácie,“ vraví Bukovszky.

Splnomocnenec predpokladá, že spoločným návrhom zástupcov menšín bude, aby sa odpovede na dve otázky o národnosti vyhodnocovali kumulatívne. Právo na používanie jazyka by sa podľa neho nemalo spájať s národnosťou, ako je to teraz, ale s materinským jazykom. Údaje o materinskom jazyku sú pri sčítaniach pre menšiny výhodnejšie, teda viac ľudí sa hlási k menšinovým jazykom ako k národnosti. Súčasná právna úprava však vychádza z údajov o národnosti.

Ako bude prebiehať kampaň
Kampaň maďarských organizácií bude prebiehať hlavne v online priestore, organizátori založili web Nepszamlalas.sk, na ktorom sú informácie v maďarčine i slovenčine. Ak to pandemická situácia umožní, bude aj osobná kampaň pomocou aktivistov.

Peniaze na kampaň chcú získať hlavne cez komunitné financovanie. Hovorca Okrúhleho stola Maďarov Géza Tokár povedal, že Fond na podporu kultúry národnostných menšín prisľúbil, že zverejní projektovú výzvu na túto tému, a očakávajú podporu aj od maďarskej vlády. Podľa Tokára by uvítali aj finančnú pomoc politických strán. Výdavky na kampaň by sa mali zverejňovať na stránke Nepszamlalas.sk, zatiaľ sú tam iba plánované prostriedky kampane.

Podobná kampaň maďarských organizácií prebiehala aj pred posledným sčítaním v roku 2011. Vtedy sa k maďarskej národnosti prihlásilo 458 457 ľudí, teda 8,5 percenta obyvateľstva, čo bolo o 62-tisíc menej ako v roku 2001 (520 528) a o 108-tisíc menej ako v roku 1991 (567 296).

Zoltán Szalay

Zdroj: 
https://dennikn.sk/2138578/kampan-pred-scitanim-ludu-moze-byt-prvou-spolocnou-akciou-madarskych-stran/?ref=tit


Predseda Mosta-Híd László Sólymos (vľavo), predseda SMK Krisztián Forró (uprostred) a predseda Spolupatričnosti Szabolcs Mózes pri podpise deklarácie o vytvorení spoločnej maďarskej strany. 
Foto – TASR