Kancelár gréckokatolíckej eparchie: Pápež František bude v Prešove počas byzantského obradu čelom k ľuďom, naši kňazi chrbtom

Pápež František niekoľkokrát aj verejne spomenul, že ako malý chlapec chodieval v Argentíne miništrovať do ukrajinského gréckokatolíckeho chrámu, hovorí kancelár, tajomník biskupa a tlačový hovorca Gréckokatolíckej eparchie Košice Martin Mráz. Vysvetľuje, čo znamená pápež pre gréckokatolíkov a v čom sa odlišujú od rímskokatolíkov.

Ovláda pápež František váš východný obrad?

Byzantský obrad pozná, určite ho však podrobne neovláda. V Prešove bude liturgia, ktorej bude predsedať pápež, v byzantskom obrade. Bude mať svoje čestné miesto, svoj stolec. V byzantskom obrade je to stolička, na ktorej môže sedieť len biskup, v tomto prípade to bude pápež, ktorý bude predsedať celej liturgii.

Kde?

Vzadu za oltárom, kde bude sedieť a odkiaľ bude vstupovať do liturgie buď požehnaniami, alebo modlitbami a zvolaniami. Diakoni a arcibiskup Ján Babjak, ktorý bude liturgiu viesť, bude počas liturgie podľa východného zvyku otočený chrbtom k ľuďom a čelom k oltáru. Počas dôležitých momentov sa pápež postaví a zozadu vyjde, aby sa postavil pred oltár.

Prečo vaši kňazi stoja k ľuďom chrbtom a rímskokatolícki čelom, kedy vznikol tento rozdiel?

Pôvodne všetky kresťanské spoločenstvá viac ako jedno tisícročie slávili liturgiu pozerajúc sa smerom na východ, na miesto, odkiaľ vychádza slnko, symbolicky na tú svetovú stranu, z ktorej prišiel Kristus. Kňaz a veriaci spoločne kráčajú za Kristom. Je to symbol spoločenstva, ktoré putuje rovnakým smerom.

Rímskokatolícka cirkev chcela po Druhom vatikánskom koncile  zvýrazniť iný rozmer liturgie. Je to rozmer spoločenstva zhromaždeného okolo jedného stola, a teda okolo Krista. Sú to teda dva pohľady na jednu osobu. Každý však z inej perspektívy.

Inak, pápež František bude v Prešove pri športovej hale slúžiť omšu presne na tom istom mieste, kde ju slúžil v roku 1995 jeho predchodca Ján Pavol II.

Čo znamená pápež pre gréckokatolíkov?

Pre nás je pápež hlavou cirkvi. Podobne ako pre rímskokatolíkov. Začnem trošku zoširoka. My gréckokatolíci sme mostom, to je naša základná charakteristika.

Mostom medzi čím?

Medzi Východom a Západom. Karpaty a územie pod nimi, geografický priestor, v ktorom sme najviac zastúpení, oddeľuje dva svety – kultúrny svet kresťanského Západu, v zmysle katolicizmu, a kresťanského Východu, teda svet pravoslávia. Kdesi v týchto horách si pred niekoľkými stáročiami ľudia, ktorí boli pôvodne pravoslávni veriaci, povedali, že chcú byť súčasťou oboch týchto svetov. Najprv narážali na odmietavé reakcie oboch svetov, rímskokatolíkov aj pravoslávnych. My však už niekoľko stáročí dokazujeme, že sa to dá. Aj za cenu veľkého krviprelievania.

Akého krviprelievania?

Na Ukrajine za Stalina našich kňazov a veriacich strieľali vo veľkých počtoch, najmä v období rokov 1945 až 1948. Na Slovensku naši biskupi a kňazi zomierali vo väzniciach a veriaci sa tajne stretávali po domoch, v lesoch, pri krížoch či na cintorínoch.

Z opačnej, západnej strany nešlo o krviprelievanie, skôr o nepochopenie rímskokatolíkov, o potrebu nás postupne zreformovať na celkom západný spôsob. Za tých niekoľko storočí sa nám podarilo stať sa mostom medzi týmito dvomi svetmi. Jeden múdry biskup povedal, že most je to, čo spája, ale zároveň aj to, po čom sa šliape. Takže my za cenu toho, že chceme spájať, necháme často po sebe šliapať. Ale to je cena, ktorú platíme za to, aby sme ukázali, že chceme spájať ľudí, tradície, kultúry, svety.

Keď som študoval v Ríme, tak som spolužiakom z celého sveta cez prestávky pri káve rozprával o pestrom území východného Slovenska, odkiaľ som vyšiel. Hovoril som, že ja sám som z dedinky, kde sú štyri kostoly – stáročia tu popri sebe žijú rímskokatolíci, gréckokatolíci, kalvíni, pravoslávni. Boli u nás židia, teraz tu žijú nové spoločenstvá ako napríklad Svedkovia Jehovovi. Spolužiaci zo Sýrie alebo z Iraku sa ma pýtali: „U vás nie je vojna?“ „A prečo by mala byť,“ vravím. „My sme si už čímsi takým prešli pred tristo rokmi. Naučili sme sa spolu žiť a pomáhať si.“

A aký je vzťah gréckokatolíkov k pápežovi?

Úcta k pápežovi a viera, že nástupca apoštola Petra sídliaci v Ríme je viditeľným znakom jednoty cirkvi a garantom viery. Za takmer 380 rokov od podpísania Užhorodskej únie sa stali takpovediac integrálnou súčasťou našej DNA. Pápež je viditeľným znakom cirkvi, spája všetky miestne katolícke cirkvi.

Aké sú ďalšie cirkvi spojené s pápežom?

Sú to všetky katolícke cirkvi, ktoré slávia svoje bohoslužby v rímskom, arménskom, chaldejskom, koptskom, maronitskom, sýrskom, etiópskom, byzantskom a ešte aj v ďalších obradoch. Sme to teda aj my, katolíci byzantského obradu na Slovensku, čo je inak to isté, ako keď povieme gréckokatolíci. To je termín, ktorý vo svete nepoznajú. Všetci si myslia, že sme Gréci.

Odkedy sa nazývate gréckokatolíci?

Tento termín zaviedla cisárovná Mária Terézia koncom 18. storočia, aby svojím spôsobom zrovnoprávnila pravoslávnych kresťanov nášho územia zjednotených s Rímom, dovtedy nazývaných Zjednotení Gréci, s rímskokatolíkmi Habsburskej monarchie.

My gréckokatolíci používame byzantský obrad. Je to obrad, ktorý na naše územie priniesli sv. Cyril a Metod z Konštantínopola. To, v čom vyrástli, čo tam „nasali s materinským mliekom“, byzantskú kultúru a tradíciu, doniesli na naše územie. Územie Veľkej Moravy však už bolo sčasti kristianizované. Preto od chvíle ich príchodu až dodnes je v tomto geografickom priestore prítomná istá symfónia, spolužitie dvoch obradových tradícii.

My gréckokatolíci zdôrazňujeme, že toto spolužitie funguje napriek mnohým historickým peripetiám, ako bol príchod maďarských kmeňov, tatárske vpády, valašská, rusínska a nemecká kolonizácia, protestantská reformácia či stavovské povstania.

Byzantská cirkev už vtedy existovala?

Historické pramene nepoužívajú v tomto období termín gréckokatolícka cirkev. Hovorí sa o byzantskej alebo gréckej cirkvi v Uhorsku, prípadne o kresťanoch východného alebo byzantského obradu. Neskôr vstupuje na scénu aj termín Ruthenus – Rusín –, ktorý sa stal identifikátorom všetkých kresťanov byzantského obradu pod Karpatami.

Ako sa táto cirkev nazýva v iných krajinách?

Nedávno sme sa vrátili z Budapešti, kde bolo veľké stretnutie východných katolíckych biskupov z celej Európy. A tam boli napríklad okrem gréckokatolíkov či rímskokatolíkov aj arménski katolíci. Títo tiež používajú svoj vlastný obrad, ktorý nie je ani rímsky, ani byzantský.

Chrám Božieho hrobu v Jeruzaleme je pod ich správou.

Okrem zástupcov Gréckeho pravoslávneho patriarchátu, katolíckych františkánov či iných východných pravoslávnych cirkví, je aj pod správou arménskej apoštolskej cirkvi. Na stretnutí v Budapešti bol aj biskup chaldejských katolíkov z územia Sýrie alebo Iraku. Títo majú taktiež svoj vlastný obrad.

Terminologicky je v tom dosť veľký zmätok, nie?

Je. Lebo pre naše kultúrne prostredie strednej Európy, kde z katolíckych obradov dominuje ten rímsky a kde sme si navykli identifikovať to, čo je katolícke, len s tým, čo je rímskokatolícke, je ťažké vnímať a pochopiť pestrosť obradov a tradícií Katolíckej cirkvi.

Napríklad na Blízkom východe to však vnímajú úplne ináč. Čo je však dôležité, všetci sme katolíci, vyznávame rovnaké pravdy viery, máme spoločných sedem sviatostí, uznávame pápeža ako viditeľnú hlavu cirkvi a nástupcu apoštola Petra. Len nás odlišuje vonkajšia forma, teda spôsob, akým oslavujeme Boha.

Čím sa váš obrad odlišuje od rímskokatolíckeho?

Rozdiel vychádza z toho, že rímsky obrad sa formoval na území Západorímskej ríše, v celkom inom kultúrnom a spoločenskom prostredí. Zoberme si spôsob obliekania, spôsob spievania, sakrálne umenie, prejavy nábožnosti a spiritualitu či spôsob slúženia liturgie. Rímskokatolícki kňazi slúžia čelom k ľudu, my naďalej čelom k oltáru, čiže chrbtom k ľudu.

Tým sa váš obrad veľmi podobá pravosláviu?

Áno. V mnohých vonkajších prejavoch sme si podobní. Veď zdieľame príslušnosť k rovnakej byzantskej tradícii, vyrastáme zo spoločného koreňa.

Je tu tendencia k vášmu zjednoteniu s rímskokatolíkmi?

Nie, vôbec to k tomu nesmeruje, dokonca je to zakázané priamo pápežom. Gréckokatolíkov a rímskokatolíkov má zjednocovať len spoločný obsah zjavenej Pravdy, sviatosti a hierarchická štruktúra. Pápeži, najmä Ján Pavol II., niekoľkokrát vyzvali gréckokatolíkov na zachovanie si vlastnej identity a tradícií. Keď hovoríme o katolíckej cirkvi a mnohých jej obradoch, prirovnávame ju tým k lúke plnej rôznych kvetov. Krásnou ju robí práve jej rôznorodosť.

Aký postoj v tejto téme má súčasný pápež František?

Jeho vzťah ku gréckokatolíkom je veľmi pozitívny. Napriek tomu, že pochádza z Argentíny, kde je naša cirkev prítomná iba minimálne, pápež František mal už ako malý chlapec kontakt s miestnymi gréckokatolíkmi. Sú to potomkovia európskych vysťahovalcov, ktorí tam už na prelome 19. a 20. storočia začali odchádzať za prácou. Podobne ako aj pápežovi starí rodičia.

Pápež František niekoľkokrát aj verejne spomenul, že ako malý chlapec chodieval miništrovať do ukrajinského gréckokatolíckeho chrámu. Neskôr bol ako arcibiskup v Buenos Aires zároveň aj ordinárom, teda biskupom pre východných katolíkov v Argentíne.

Môže rímsky katolík miništrovať u gréckokatolíkov a naopak?

Samozrejme, tak ako vzájomne môžeme ísť na sväté prijímanie, spovedať sa či prijímať aj ďalšie sviatosti. Obe cirkvi máme rovnakých všetkých sedem sviatostí. Viera v primát pápeža, celý katechizmus, vierouka je rovnaká. Odlišuje nás len vonkajšok, teda obrad.

Dokážu kňazi oboch cirkví navzájom slúžiť omše?

Gréckokatolícky kňaz po svojej vysviacke, podobne ako rímskokatolícky, nemôže slúžiť sám liturgiu v inom obrade, ako bol vysvätený. Musia na to dostať súhlas z Vatikánu. Môžu však spoločne slúžiť. Tak ako to mnohokrát vidíme a aj uvidíme teraz v Prešove či Šaštíne.

Musia sa to dodatočne naučiť alebo to už vedia v rámci štúdií teológie?

Každý kňaz absolvuje v rámci štúdia niekoľko kurzov, tak aby mal všeobecný prehľad o všetkých obradoch v katolíckej cirkvi. Základ teda máme, len „papier“ nie. Všetci na to potrebujeme súhlas z Vatikánu.

Koľko žije na Slovensku gréckokatolíkov?

Podľa sčítania z roku 2011 asi 210-tisíc. Aj keď mnohí gréckokatolíci po páde komunizmu zostali prežívať svoju vieru v Rímskokatolíckej či Pravoslávnej cirkvi. Postupne to však klesá, mnohí ľudia z východu odchádzajú za prácou, aj do zahraničia. Ako gréckokatolíci zo Slovenska máme svoje spoločenstvá v Brne, v Prahe, vo Viedni, v Mníchove, v Londýne a inde.

Po páde komunizmu v roku 1989 boli na východe Slovenska spory, neraz fyzické, medzi gréckokatolíkmi a pravoslávnymi o majetky. Už ustali?

Väčšinou áno. Treba však vychádzať z kontextu. V roku 1950 vtedajší režim u nás zlikvidoval gréckokatolícku cirkev, majetky boli dané do užívania pravoslávnej cirkvi. V roku 2000 došlo k dohode, iniciovanej zo strany štátu, kde tieto majetkovoprávne spory boli urovnané, štát vyplatil pravoslávnej cirkvi kompenzácie. No medziľudské spory úplne urovnané nie sú.

Martin Mráz (1982)
Narodil sa v Michalovciach a vyrastal v malej dedinke na Zemplíne. Po absolvovaní Gréckokatolíckej teologickej fakulty v Prešove pracoval v Krízovom centre. Po získaní štipendia pokračoval v štúdiu cirkevných dejín na fakulte histórie a kultúrneho dedičstva Cirkvi na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme. Po troch rokoch sa vrátil na Slovensko. Po svadbe a kňazskej vysviacke pôsobil najprv ako kaplán v Košiciach, neskôr ako duchovný správca pre vysokoškolákov v tom istom meste. Od roku 2018 pôsobí na gréckokatolíckom biskupskom úrade v Košiciach ako tajomník biskupa, hovorca a od tohto roka aj ako kancelár biskupského úradu.

ANDREJ BÁN

Zdroj: 
https://dennikn.sk/2534726/kancelar-greckokatolickej-eparchie-papez-frantisek-bude-v-presove-pocas-byzantskeho-obradu-celom-k-ludom-nasi-knazi-chrbtom/?ref=mpm

Foto:
Martin Mráz. Foto N – Andrej Bán