Koniec jednej šialenej predikcie, ktorá na mesiac pochovala rozumnú debatu

Prvý deň po Veľkej noci priniesol po dlhšom období aj prvý veľký závan vytriezvenia. Namiesto rečí o tom, ako blackoutom vykynožíme vírus, začíname debatovať o návrate k „normálu“. Premiér, ktorý ešte pred týždňom opovržlivo častoval tých, ktorí hovorili, že potrebujeme dať dokopy inteligentný plán zapínania ekonomiky, dnes hovorí to isté.

No prišlo ešte jedno vytriezvenie. Veľká tlačovka o tom, že niečo musíme urobiť, nepovedala už nič viac o tom, ako na to. Lebo sme na to doteraz nemysleli.

Paralyzovaní predikciou
Slovenský diskurz bol za posledné týždne oveľa panickejší ako napríklad v susednom Rakúsku, Nemecku, Česku či iných krajinách. Hoci tam mala infekcia oveľa dramatickejší priebeh.

Boli sme v zajatí expertnej predikcie.

Začalo sa to, keď v polovici marca zverejnili analytici ministerstva zdravotníctva (Inštitút zdravotnej politiky IZP) svoj odhad, ako sa bude na Slovensku šíriť infekcia koronavírusu. Nebola to jednoduchá úloha, dát o správaní vírusu, ako aj o efektívnosti opatrení bolo málo. O to odvážnejšiu akciu išlo.

Model predpovedal veľmi rýchle šírenie aj v prípade zavedenia najprísnejších opatrení. Odhad infikovaných na najbližšie tri mesiace sa hýbal okolo milióna ľudí, s desaťtisícami hospitalizovaných a tisíckami na jednotkách intenzívnej starostlivosti.

To bol podľa IZP realistický scenár.

Podľa toho modelu sme dnes mali mať v nemocniciach už tisícku ľudí a zhruba 130 ľudí na jednotkách intenzívnej starostlivosti. No na JIS-kách máme šesť ľudí, v nemocniciach desiatky.

Postoj krátko po publikovaní odhadu upozornil na diskutabilný postup štátnych analytikov. Napríklad v tom, že pre šírenie vírusu rátali v podstate s laboratórnymi podmienkami, pričom už v tom čase bol vedecký konsenzus niekde inde. IZP následne pre Postoj označil model za stres test a zmenil celkovú verejnú komunikáciu. No predikcia si už žila svojím životom, okamžite si podmanila médiá a presiakla krajinu.

Postupne sa ukázalo, že vstupné dáta o správaní vírusu neboli jediným slabým miestom modelu. Chyby boli aj hlbšie v modeli.

Len tri dni po tom, ako IZP zverejnilo svoju prvú predikciu, prišli so svojím odhadom aj českí epidemiológovia.

Situácia u nich vyzerala dramaticky horšie ako u nás. Infikovaných mali desaťkrát viac ako my a denne ich pribúdalo po stovkách, pričom opatrenia začali zavádzať až po nás. Napriek tomu ich odhad pre celkový počet nakazených na najbližšie tri mesiace bol 15-tisíc, u nás to bol milión. Tento rozpor v odhadoch našu odbornú verejnosť veľmi nezaujal.

O ďalších desať dní, keď už boli známe aj predikcie iných krajín, IZP svoj odhad čiastočne revidoval. Stále však hovoril o státisícoch nakazených za tri mesiace, desaťtisícoch hospitalizovaných a tisícoch na jednotkách intenzívnej starostlivosti aj pri prísnom dodržiavaní všetkých opatrení.

A diskurz o kolapse, ktorý sa na nás rúti, žil ďalej.

Aj tento model sa výrazne minul realite. V najbližších dňoch tak bude musieť IZP zverejniť novú verziu so závermi, kde budú už len zlomkové čísla infikovaných a hospitalizovaných v porovnaní s prvým a druhým odhadom.

Účel svätí paniku
Model IZP sa stal najsilnejším a v podstate jediným argumentom pre konanie politikov, pre reči o blackoute a o tom, že rozmýšľať nad zapnutím ekonomiky nemá zmysel.

Nastal tak zaujímavý paradox. Európske krajiny, ktoré si prešli dramatickejším nábehom infekcie a postupne ju zvládli, sú dnes v rozmýšľaní o ďalšom postupe ďalej ako my. Rozmýšľajú nad experimentmi, ako zapnúť firmy, prevádzky, škôlky či školy, aby to malo zmysel a bolo akceptovateľným rizikom.

Na Slovensku stále čakáme na bájny júlový vrchol koronavírusu. Alebo aspoň do najbližšej prognózy IZP, ktorá už však bude musieť byť zásadne odlišná ako dve doterajšie, pretože inak to už nemôže byť.

Iste, neznámych je stále veľa, každý deň môžeme nachádzať menšie či väčšie ohniská v osadách, uzavretých komunitách, firmách, zvlášť citlivé budú domovy sociálnych služieb. Vzhľadom na správanie ľudí však dnes nie je technicky možné, aby tieto ohniská exponenciálne rozpálili celú krajinu. Naopak, ukazovatele z celého sveta dokazujú, že aj slabšie opatrenia, ako máme my, stačia, aby počet ohnísk aj celkový priebeh postupne klesal.

Ozvali sa aj hlasy, ktoré nerealistické a katastrofické scenáre z dielne IZP podporili. S argumentom, že len panika donútila obyvateľov správať sa zodpovedne.

No tento argument nesedí. Väčšina opatrení bola v praxi zavedená a aj dodržiavaná už pred publikovaním prvého modelu. No hlavne, ukazuje sa, že každá krajina, kde sa politici rozhodli zaviesť prísne opatrenia a dôrazne komunikovať dôvody, nemala problém s tým, že by ich ľudia dodržiavali. Najväčší problém krajín ako Taliansko či Španielsko bolo, že ľudia na čele štátu ľuďom nepovedali, ako sa majú správať, a tiež oficiálne nezakázali verejné akcie.

Naopak, cena za prestrelený prístup IZP je riskovanie pohľadu verejnosti na predikcie analytikov a presadzovanie politík založených na odborných odhadoch.

Dobré správy zo zlých štatistík
Nakoniec ešte pokus o vyžmýkanie dobrých správ zo zlých štatistík

A síce, že ľudia sa uzdravujú rýchlejšie, ako hovoria naše čísla.

K evidencii uzdravených pristupujú krajiny rôzne. Napríklad Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Kanada, Austrália, Nový Zéland, Španielsko, Jordánsko či Dánsko intenzívne sledujú zistených infikovaných a len čo sa potvrdí, že podľa štandardov už nie sú infikovaní, okamžite ich vyraďujú z evidencie.

No iné krajiny, väčšinou chudobnejšie, ale aj zopár bohatých, ako Nórsko, Francúzsko, Holandsko či Veľká Británia, vyčiarkujú vyliečených zo zoznamu infikovaných len veľmi pomaly. Nechávajú si dlhšiu pauzu, kým ich pretestujú a vyškrtnú.

K týmto krajinám patrí aj Slovensko, ktoré počet vyliečených sumarizuje s väčším časovým odstupom a nárazovo. Napríklad v pondelok sme zrazu vyškrtli zo zoznamu 70 ľudí, z ktorých mnohí už boli vyliečení aj celé týždne predtým.

Oficiálne máme stále vyliečených len približne 13 percent infikovaných. To je však veľmi skeptické číslo. V krajinách, kde sa infekcia rozbehla v rovnakom čase ako u nás a počet nových prípadov im nestúpa, už vykazujú viac ako 50 percent vyliečených.

Podľa našich štatistík však evidujeme medzi chorými stále aj mnoho tých, ktorých boli pozitívni už pred viac ako troma týždňami a mali veľmi ľahký, len párdňový priebeh infekcie. A už dva či tri týždne sú bez vírusu.

Vzhľadom na pomerne ľahký priebeh infekcie u nás je zrejmé, že priemerná lehota vyliečenia nebude dlhšia ako napríklad u ľudí v Rakúsku, Švajčiarsku Austrálii alebo Španielsku.

Ak by sme teda vyliečených evidovali podľa štandardov týchto krajín, počet aktívnych prípadov ochorenia by výrazne klesol. A zmenil by sa aj tvar krivky vývoja, aj dennodenné správy o tom, ako nám stúpa číslo chorých ľudí.

/krátené/ 

Fero Múčka
Dlhoročný ekonomický novinár, bývalý zástupca šéfredaktora v biznis magazíne Trend, komentátor denníka SME a zástupca šéfredaktora v magazíne .týždeň. Je šéfredaktorom denníka Postoj.

Zdroj:
https://www.postoj.sk/53726/koniec-jednej-sialenej-predikcie-ktora-na-mesiac-pochovala-rozumnu-debatu

Foto:
Predseda vlády Igor Matovič počas prezentácie výsledkov modelu IZP. Foto – Profimedia.sk