Laššáková plní sľuby o kultúre v regiónoch, myslí tým zatiaľ len kroje a folklór

Laššáková plní sľuby o kultúre v regiónoch, myslí tým zatiaľ len kroje a folklór
23.03.2019
 
Je to presne rok, čo sa Ľubica Laššáková (Smer) stala ministerkou kultúry. Od prvých dní hovorila o tom, že ministerstvo kultúry musí mať väčšiu pôsobnosť v regiónoch, na ktoré podľa nej jej predchodca Marek Maďarič nemyslel. „Málokedy si vyšší funkcionári všimnú, že im tečie na hlavu, prepadávajú sa im podlahy. Možno som naivná, ale som veľmi praktická,“ hovorila Laššáková.
 
Po roku v úrade, začiatkom marca priamo z Očovej v sprievode premiéra Petra Pellegriniho oznámila „historický okamih pre podporu tradičnej slovenskej kultúry“. Projekt Folklór – duša Slovenska má jednorazovou sumou 1,5 milióna eur podporiť aktivity folklórnych súborov a ľudových umelcov (aj) v regiónoch.
 
„Hovoriť o historickom okamihu pre tradičnú kultúru je, samozrejme, prehnané. Ak by to bolo myslené úprimne, že má ísť o podporu tradičnej kultúry, tak potom mali byť tieto peniaze rozdelené aj medzi jej ďalšie oblasti, pretože folklór je len jednou časťou tradičnej kultúry,“ hovorí poslanec Marek Maďarič (nezávislý), ktorého Laššáková vo funkcii vystriedala.
 
O podporu folklóru sa Laššáková snažila aj v minulosti ako miestna poslankyňa v Banskej Bystrici. Práve odkladaním na výbavu pre folkloristov vysvetľovala nezrovnalosti v účtovníctve mestskej časti Podlavice, keď sa tam ocitli aj pochybné bločky. Pred Podlavičanmi to obhajovala obálkou s 900 eurami a tým, že „odkladala na kroje“.
 
Súbory peniaze potrebujú, ale musí v tom byť systém
Teraz už nejde o drobné. Divák televíznych správ by mohol mať dojem, že peniaze pre folklórne súbory od ministerstva kultúry sú niečo nové, no nie je to tak. Aj doteraz mohli získavať dotácie prostredníctvom Fondu na podporu umenia (FPU), ktorý každý rok od svojho vzniku v roku 2015 otvára výzvy pre súbory, jednotlivcov aj folklórne festivaly a neustále sa snaží rozširovať možnosti pre žiadateľov.
 
Fond každoročne hospodári s rozpočtom 20 mil. eur, na tvorbu v oblasti folklóru a folklórne festivaly doteraz vyčleňoval približne 1,1 milióna eur ročne. Dodatočné financie na mimoriadnu výzvu nikdy doteraz z ministerstva neprišli.
 
Ministerstvo má právo rozhodnúť, na čo by chcelo minúť peniaze, vo výške dvadsiatich percent z rozpočtu fondu. Zatiaľ to nikdy nespravilo. „Doteraz to vždy ostalo v rovine obsahových priorít, ktoré kopírujú dôležité výročia alebo udalosti. Napríklad rok 2020 bude Rokom divadla, keďže pôjde o sté výročie založenia našej prvej profesionálnej scény, a preto sme dali prioritu divadelným projektom,“ hovorí Jozef Kovalčík, šéf FPU.
 
Ministerstvo pôvodne uvažovalo o možnosti prideliť peniaze vo vlastnej réžii, napokon to však spraví prostredníctvom Fondu na podporu umenia. Fond už má zabehnutý systém, platí to formálne, ale najmä odborne. O pridelení dotácií rozhodujú len odborníci v konkrétnych oblastiach a nie úradníci.
 
Jozef Kovalčík hovorí, že k vyhláseniu výzvy pre folklór a tradičnú kultúru prebehla korektná debata. Tému kultúry v regiónoch však podľa neho treba vidieť aj v širšom kontexte.
 
„Ak budeme rok-dva mimoriadnou sumou podporovať tradičnú kultúru, je to v poriadku. Urobili sme všetko, aby boli tieto peniaze využité zmysluplne, ale je pre nás dôležité, aby v budúcnosti nebola prioritou iba tradičná kultúra. Folklórne súbory často nemajú prostriedky na akési dovybavenie – kúpu krojov či nástrojov alebo nahratie vlastného cédečka, čo sme do tejto výzvy zapracovali. Ak však máme byť v podpore regionálnej kultúry dôslední, musíme ísť aj ďalej,“ dodáva Kovalčík.
 
Najhoršie sú na tom knižnice
Mimoriadnu podporu folklóru netreba podľa Jozefa Kovalčíka zatracovať, keďže o folklór má živý záujem množstvo mladých ľudí a nevníma to ako podporu sentimentálnych spomienok na socializmus ani ideológie z minulosti. „Každý z nás má vzťah k niečomu inému, a preto sa mi zdá, že by sme mali aj k folklóru a k ľuďom, ktorí sa starajú o uchovávanie tradícií, pristupovať s rešpektom, rovnako ako aj ku všetkým ostatným súčastiam kultúry.“
 
Je presvedčený, že ak to ministerstvo s rozvojom kultúry regiónov myslí vážne, ďalšou prioritou by mali byť knižnice. „Knižnice sú v najhoršom stave zo všetkých zriaďovaných inštitúcií. Nikdy do nich nešli žiadne väčšie financie, ich zamestnanci majú veľmi nízke platy, a pritom majú obrovský potenciál. Situácia sa totiž výrazne zmenila – kedysi bola hanba ísť do knižnice, dnes je to úplne inak a najmä z obcí a miest, ktoré vedú starostky, vidíme obrovský dopyt po tom, aby knižnice fungovali dobre a aby sa v nich niečo dialo. Často sú to totiž jediné kultúrne inštitúcie, ktoré v týchto miestach sú,“ hovorí Kovalčík.
 
Aj preto začal Fond na podporu umenia minulý rok prideľovať financie okrem nákupu nových kníh aj na rekonštrukcie knižníc a ich aktivity v celkovom objeme okolo 1,5 milióna eur. Možných žiadateľov v tejto oblasti je omnoho viac ako medzi folklórnymi súbormi: knižníc vrátane školských je na Slovensku okolo 4200, folklórnych súborov približne 1200.
 
Odpoveď ministerstva na otázku, či plánuje pokračovať v mimoriadnych výzvach aj smerom k iným oblastiam umenia, je nekonkrétna: „Na základe analýzy kultúrneho potenciálu a kultúrneho kapitálu v regiónoch bude ministerstvo kultúry v rámci rezortu a tiež v rámci medzirezortných rokovaní hľadať ďalšie spôsoby celostného systematického rozvoja miestnej a regionálnej kultúry vrátane kultúry národnostných menšín.“
 
Regionálna kultúra dostala na ministerstve novú sekciu
Vráťme sa však k Laššákovej akcentu na folklór. Ministerstvo kultúry pre projekt Folklór – duša Slovenska zriadilo samostatný web. Záujemcom o dotáciu ponúka aj pomoc prostredníctvom ôsmich „krajských koordinátorov kultúry“, ktorých ministerstvo zamestnalo. FPU však radí, aby sa ľudia so žiadosťou o záväzné informácie obrátili priamo na ich referentov. Pre záujemcov o „folkloristické“ peniaze urobilo vo všetkých krajoch aj špeciálne stretnutia.
 
Čo je teda hlavnou pracovnou náplňou krajských koordinátorov? „Začínajú systematicky mapovať región, kumulovať štatistické údaje z rôznych úrovní a zdrojov pre každý kraj, zabezpečovať komunikáciu medzi úrovňou štátnej správy a samospráv (…) a vypracujú priority kultúry v regiónoch,“ odpovedá ministerstvo.
 
Krajskí koordinátori sú zamestnancami Sekcie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry a kultúry národnostných menšín. Ministerstvo ju zriadilo už vlani v auguste „na základe intenzívnych požiadaviek z miest a regiónov“.
 
Táto sekcia s pätnástimi zamestnancami by sa mala riadiť kľúčovým dokumentom – Stratégiou rozvoja miestnej a regionálnej kultúry a kultúry národnostných menšín do roku 2030 v SR. Problém je len v tom, že stratégia ešte ani dnes nie je hotová.
 
„Viem si predstaviť, že ministerstvo by urobilo zber dát a vypracovalo stratégiu rozvoja regionálnej kultúry, ale museli by v nej byť obsiahnuté a zahrnuté všetky segmenty. Pre mňa nie sú regionálnou kultúrou iba zriaďované inštitúcie – múzeá, galérie, divadlá a knižnice, ale aj nezávislé kultúrne centrá. Odkedy funguje FPU, je týchto centier už okolo štyridsať-päťdesiat po celom Slovensku, čo je už takmer viac ako počet osvetových centier,“ hovorí Jozef Kovalčík.
 
Jeden z najväčších mýtov podľa neho hovorí o tom, že tieto centrá sú elitárske a robia akúsi alternatívu. „Nie je to pravda – neraz suplujú aj činnosti zriaďovaných organizácií a robia program pre všetky vekové skupiny, často aj v spolupráci s kamennými inštitúciami,“ hovorí Kovalčík.
 
Regióny sú zatiaľ iba kroje
Za rozhodnutím podporiť mimoriadnou sumou práve tradičnú kultúru a folklór je podľa ministerstva polročný participatívny proces, ktorý sprevádzal tvorbu vstupnej správy stratégie pre regionálnu kultúru.
 
„Identifikoval množstvo problémov v regiónoch, okrem iného masívny zánik telies v oblasti udržiavania tradičnej kultúry a primárneho folklorizmu,“ napísala Barbora Palovičová, nová riaditeľka komunikačného odboru ministerstva.
 
Je teda známy presný počet fungujúcich folklórnych súborov a počet tých, ktoré v posledných rokoch zanikli?
 
Ministerstvo kultúry prostredníctvom Národného osvetového centra eviduje len dáta od roku 2015, kde je približne 1200 súborov. Údaje podľa ministerstva nie sú kompletné, lebo súbory a jednotlivci sa nahlasujú dobrovoľne. „Preto komplexná štatistika v podstate neexistuje. Existencia a pôsobenie tradičných ľudových remeselníkov a výrobcov chýba v databáze úplne,“ napísala Palovičová.
 
Ministerka Laššáková podľa hovorkyne absolvovala takmer dvesto výjazdov po všetkých regiónoch Slovenska „a vo väčšine z nich počuť apely na ministerstvo ako najvyššiu štátnu inštitúciu zastrešujúcu kultúru, aby bola viac podporená regionálna tradičná kultúra, ktorá má tendencie rozvíjať sa v každej malej obci“.
 
Ministerstvo je pritom stále zriaďovateľom mnohých organizácií a inštitúcií v regiónoch, pričom organizácie ako Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK) a jeho Centrum tradičnej kultúry alebo Národné osvetové centrum (NOC) sa venujú práve tradičnej a ľudovej kultúre a ich pôsobenie nie je len záležitosťou pre hlavné mesto.
 
Ministerka kultúry folklórne súbory podporuje aj pri častých výjazdových rokovaniach vlády: napríklad v Rimavskej Sobote podporila sumou 10-tisíc eur folklórne súbory a skupiny Vepor, Lieščina, Lieskovček a Zrkadieľko Hnúšťa; 12-tisíc eur dostali súbory v Snine a Levoči; a 10-tisíc eur dostali aj súbory Lykovec a Lykovček v Revúcej.
 
Na februárovom stretnutí s predstaviteľmi Matice slovenskej ministerka zdôrazňovala význam folklóru. „Uvedomujem si, že dnešná doba trpí úpadkom tradícií, a nesmierne ma teší záujem Matice slovenskej o aktivity a podujatia národného charakteru, ktoré majú osloviť všetky generácie a majú posilniť vzťah k Slovensku a jeho kultúrnemu dedičstvu. Výkladnou skriňou tejto inštitúcie je vyše dvestoštyridsať folklórnych a umeleckých kolektívov,“ povedala Laššáková.
 
Peniaze chýbajú nielen regiónom, ale aj celej kultúre
Ak ide o celkovú podporu regionálnej kultúry, tak štatistiky Fondu na podporu umenia hovoria, že dve tretiny všetkých dotácií putujú do regiónov.
 
„Pre nás sú regióny dôležité, v žiadnom prípade ich nepodceňujeme. Po vyhodnotení predložených a podporených žiadostí idú dve tretiny financií do regiónov, reálne to však môže byť ešte viac, keďže viaceré organizácie majú sídlo v Bratislave, ale ich aktivity sa uskutočňujú v regiónoch,“ hovorí Jozef Kovalčík.
 
Je fakt, že ministerstvo má pomerne malý priamy riadiaci dosah na fungovanie kultúry v regiónoch. Decentralizácia kultúry spod ministerstva sa odohrala v roku 2002, keď drvivá väčšina úloh, financovania a inštitúcií prešla pod správu žúp. Ako si ministerstvo predstavuje opätovný zásah do riadenia a rozvoja kultúry v regiónoch, zatiaľ vôbec nie je jasné, až na zrejmú podporu folklóru a tradičnej kultúry.
 
FPU však chystá vlastnú stratégiu, ktorá by mapovala potreby kultúrnej scény na celom Slovensku. Už teraz na základe dát hovoria, že kľúčové je zvýšenie rozpočtu. „Dvadsať miliónov eur na podporu kultúry na celom Slovensku zďaleka nepostačuje ani na to, aby boli podporené všetky naozaj kvalitné projekty,“ hovorí Jozef Kovalčík.
 
Ministerstvo tento rok hospodári s rozpočtom 255 miliónov eur, ktorý je o 25 miliónov eur nižší oproti pôvodne schválenému rozpočtu. Peniaze musia ísť na meškajúce veľké rekonštrukcie Krásnej Hôrky, Slovenskej národnej galérie alebo historickej budovy Slovenského národného divadla.
 
Jana Močková
 
Zdroj:
https://dennikn.sk/1418299/ministerka-kultury-lassakova-naplna-svoje-prisluby-o-kulture-v-regionoch-zatial-tym-mysli-iba-na-kroje-a-folklor/?ref=list

Foto: TASR
www.rusyn.sk
Naspäť na aktuality