Lesy majú za humnami. Aj tak im však nemal kto predať palivové drevo

Lesy majú za humnami. Aj tak im však nemal kto predať palivové drevo

Trom obciam ho dodajú ochranári.

ULIČSKÁ DOLINA. „Máme voziť drevo z mesta do lesa? Absurdné,“ reaguje starosta obce Zboj v Sninskom okrese Ladislav Ladomirjak (Smer-SD) na otázku, odkiaľ si Zbojčania zabezpečovali palivové drevo na nadchádzajúcu zimu.

Obec Zboj spolu s Uličským Krivým a Novou Sedlicou totiž ostali na jar bez dodávky palivového dreva pre domácnosti.

Zo zoznamu štátneho Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič vypadli, do zoznamu štátnej Správy Národného parku Poloniny sa zatiaľ nedostali.

Po transformácii oboch podnikov Lesopoľnohospodársky majetok prišiel o časť lesných pozemkov a zamestnancov.

„Nemohol už ťažiť toľko, koľko predtým, musel si plniť záväzky voči veľkým zmluvným odberateľom dreva a preto zastavil dodávku palivového dreva pre miestnych odberateľov. Boli sme v pomykove a neistote, ako budeme zabezpečovať túto dôležitú surovinu pre našich ľudí. Obyvatelia sa chodili pýtať na úrad, dožadovali sa odpovede,“ hovorí starosta Uliča Ján Holinka (SNS).

Drevo sa chystá na jar
„Ľudia sú zvyknutí chystať drevo na nadchádzajúcu zimu už na jar. V lete musí preschnúť, aby sa dalo použiť na kúrenie. Vtedy sa dozvedeli, že predaj palivového dreva je pozastavený, že ho niet. Nevedeli sme, ako dlho treba čakať,“ zdôvodňuje starosta Ladomirjak, prečo v obci zavládla nervozita a nespokojnosť.

Zbojčania totiž inú alternatívu, ako kúriť v zime drevom, nemajú.

„Kúrenie elektrinou neumožňuje chýbajúci požadovaný výkon transformátorov, navyše jej ceny išli hore. Plyn tu nemáme a ani mať nebudeme. Sme závislí od dreva a voziť ho z mesta do lesa je 'na hlavu',“ zdôrazňuje.

Mnohí obyvatelia obce sa pre neistú situáciu radšej zásobili drevom zo Sniny z urbariátu či od súkromníkov, objednávali si ho v stavebninách hoci aj za cenu zvýšených nákladov za dopravu.

Zbojčan Marek Taranda (28) naposledy za desať kubíkov bukového dreva zaplatil vyše 600 eur.

„Musel som ho porezať, porúbať, narobím sa okolo toho a mám tiež náklady na benzín,“ hovorí.

Riešenie sa našlo
Starostovia obcí Uličskej doliny sa so žiadosťou o vysvetlenie, od koho získajú palivové drevo, obrátili na lesopoľnohospodárov aj ochranárov, ale aj na ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo životného prostredia.

„Dostali sme odpoveď, že sa hľadá riešenie a napokon sa aj našlo. Ak by sme hneď na začiatku dostali takéto ubezpečenie, predišli by sme zbytočným problémom,“ myslí si Ladomirjak.

Čakajú na vtáky
Správe Národného parku Poloniny po transformácii pribudli lesné pozemky s výmerou 8 200 hektárov v treťom, štvrtom a piatom stupni ochrany.

„Tieto lesy prešli pod nás, sme legálne vedení ako obhospodarovatelia pozemkov. Dokumenty už máme pripravené. Po tom, ako nám vydajú živnostenský list a odovzdajú lesnú hospodársku evidenciu z Lesopoľnohospodárskeho majetku, začneme aj my uspokojovať dopyt miestneho obyvateľstva po palivovom dreve,“ tvrdí riaditeľ Správy Miroslav Buraľ.

Stane sa tak po prvom júli.

„Dovtedy sme viazaní ochranárskymi obmedzeniami, ide o hniezdenie vtákov,“ dodáva.

Stromy už vyznačujú v teréne
Zásobovanie palivovým drevom obyvateľov obcí Uličské Krivé, Zboj a Nová Sedlica, kde správa prebrala majoritné pozemky, pokladá riaditeľ Buraľ za dôležité.

„Na základe našich predbežných štatistík hovoríme o množstve 1 400 metrov kubických pre obyvateľov týchto obcí, približne 15 kubíkov na domácnosť,“ zdôrazňuje.

Lesníci, ktorí z Lesopoľnohospodárskeho majetku prešli pod Správu Národného parku Poloniny, už priamo v teréne vyznačujú v porastoch stromy určené na ťažbu.

Buraľ: Dreva bude dostatok
Buraľ uisťuje, že problém s palivovým drevom by spomínané obce Uličskej doliny v budúcnosti mať nemali.

„Hospodáriť v lese budeme. V prípade Uličskej doliny končí platnosť lesného hospodárskeho plánu. Musíme vypracovať nový na nasledujúci rok. Uvidíme, aké množstvá na najbližších desať rokov budeme schopní dodať. Keďže nie sme hospodárska organizácia a nemusíme predávať drevo 'cudzím' mimo regiónu, obyvatelia sa nemusia obávať jeho nedostatku,“ zdôrazňuje.

Ťažba by nemala prekročiť šesťtisíc kubíkov dreva.

Dotkne sa len tretieho stupňa ochrany na približne piatich tisícoch hektároch.

Komerčný predaj príde na rad až potom, keď uspokoja miestnych obyvateľov.

V lese budú hospodáriť inak
Obavy, že ochranári chcú „v lesoch všetko zakázať“, nie sú podľa Buraľa opodstatnené.

V lese budú hospodáriť inak ako doterajší obhospodarovateľ.

„Nebudeme robiť obnovné ťažby, čo znamená, že nebudeme rúbať staré lesy, ale iba tzv. prebierkové. Práve takéto drevo je ideálne ako palivové. Ide nám o prírode blízke hospodárenie,“ hovorí.

Zóny pokoja a oddychu
Jedným dychom dodáva, že treba brať ohľad aj na návštevníkov národného parku.

„Niektoré časti budú zónami pokoja a oddychu, ako napríklad grófske chyžky v Novej Sedlici. Práce v lese sústredíme mimo turistických chodníkov,“ zdôrazňuje.

Upozorňuje, že ľudia si nebudú môcť drevo „nahotoviť“ sami.

„Nepustíme ľudí s ich strojmi do lesa, umožníme im nákup dreva na odvoznom mieste. Snažíme sa v prvom rade zazmluvniť ťažiarov, ktorí majú kone. Ceny nastavíme 'regionálne' a predaj dreva musí byť transparentný,“ uzatvára Buraľ.

Dobré riešenie
Zbojčan Marek kvótu 15 kubíkov na domácnosť kvituje.

Na rok zvykne kupovať desať až dvadsať kubíkov.

Myšlienka vziať si drevo z odvozného miesta a zabezpečiť transparentnosť, aby sa s drevom ďalej nekšeftovalo, sa mu pozdáva.

„Ísť do lesa rezať na vlastnú zodpovednosť znamená isté riziko. Je to správne,“ dodáva.

„Je to dobré riešenie. Som rád, že dodržali slovo,“ uzatvára starosta Ladomirjak.

Jana Otriová 

Zdroj: 
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/22932568/lesy-maju-za-humnami-aj-tak-im-vsak-nemal-kto-predat-palivove-drevo.html

Foto: Guľatina
Zdroj: Korzár/Jana Otriová