List Andreja Hlinku Alexejovi Ilkovičovi, redaktorovi Karpatoruského Golosu z 2. marca 1934

16.08.2018


List Andreja Hlinku Alexejovi Ilkovičovi, redaktorovi Karpatoruského Golosu z 2. marca 1934

(preklad z ruského jazyka)

Vážený pán redaktor!
Poctili ste ma listom a oboznámili ma s plánom Vašej redakcie vydať jubilejné číslo Vašich novín. Nakoľko som Slovan a zaujíma ma každý prejav slovanskej duše, samo sebou rozumie sa, zaujímajú ma v nemalej miere verejné, sociálne, náboženské i národnostné okolnosti pre nás najbližšieho národa. Na Slovensku žijú medzi nami Rusíni, hory Spiša, Šariša a Zemplína sú obývané rusínskym i slovenským národom, preto aj ja považujem ako svoj dlh zaujímať sa o osud karpatského národa. To sme my, ako som prejavil na schôdzach našej strany, na ktorých sme podporovali autonómiu Karpatorusov.

Po voľbách v 1924 roku som cestoval osobne do Užhorodu, Prešova a iných miest. Zoznámil som sa s rusínskymi kňazmi. Poznám ich priania, biedu i smútok. V Užhorode som zhromaždil anketu duchovenstva, od ktorej sme očakávali veľký úspech. Očakávali sme, že bude nasledovať vzájomné porozumenie, že podáme priateľ priateľovi ruky, na ochranu našich spoločných záujmov. No čakali sme márne – spolupráca sa neuskutočnila. Často som sa exponoval v parlamente za práva o atonómiu Podkarpatskej Rusi, zvlášť v tom čase, keď Karpatorusi nemali svojich parlamentných zástupcov v Prahe. Naši rečníci bojovali za právo na autonómiu Karpatorusov bez akýchkoľvek postranných plánov. My sme boli ďaleko od plánov rozpínavosti, my sme sa nechceli obohatiť ani jednou karpatoruskou, maďarskou alebo nemeckou dušou. My si vážime práva všetkých. My vieme, v národnostných a náboženských záujmoch, prinášať obete. Ešte počas maďarského režimu nás nazývali netrpezlivými a netolerantnými, my sme ale naopak prinášali, veľkými skutkami, veľké obete. V 1896 roku sme kandidovali za národnú stranu, v breznianskom obvode, Dr. Jozefa Buriana, ružomberského lekára. Naši katolíci sa nepýtali, kto to je, či je katolík alebo protestant. Všetci dobrí národniari – katolíci hlasovali vo voľbách za protestanta Buriana. Katolíci z Polhory išli proti strelám a padlo tam sedem obetí. Slovák vie byť šľachetným. V kubínskom obvode bolo treba postaviť kandidáta proti liberálnej maďarskej strane statkárov Cillagiho, Kubíniho a Zmeškala. V kubínskom obvode boli protestanti v menšine. Aby sme ich získali na kresťanský svetonázor, kandidovali sme delegáta za Kubín, protestantského riaditeľa oddelenia Tatra banky, Rudolfa Krupca. Oduševnenie bolo veľké, nádej na víťazstvo isté. V poslednej chvíli nás protestanti opustili počnúc pánom Škrecenom až po pána Laca, okrem Groboňa, všetci hlasovali proti nám. Groboň prišiel na voľby so svojím kostolníkom.

Katolíkov prenasledovali, boli vyhnaní za mesto na kapustné polia, na 36 hodín. Nedali im ani jesť ani piť, kým neurobili z väčšiny menšinu. Kňazov Klocháňa, Čižmára z Lokče obvinili. Národ stál 36 hodín ako stena a vydržal. Bol šťastným, že mohol za svoj jazyk a vieru trpieť. Podobným spôsobom sme sa správali v 1906 roku v Magure, starovesského obvodu. Kandidovali sme tam prešovského advokáta Antona Beskyda, neskôr gubernátora Podkarpatskej Rusi. Hoci starovesský obvod je na 80 % slovenský, my sme nikdy nežiarlili. Na Magure má Prešovská grécko-katolícka eparchia svoje miesto, aj lesnú pílu, nachádza sa tam Červený Kláštor a prešovský biskup sa javí ako patrón starovesského obvodu. Za Magurou sú aj rusínske dediny a my sme hľadali vhodného kandidáta, Karapatorusína. Našli sme ho v osobe Beskyda. V biednom haligovskom obvode učinkoval vtedy Ladislav Mojš, v Rychvalde František Klein. Mojš slovenskej národnosti, Klein nemeckej národnosti. Obaja vodcovia a buditelia Magury sa pridali k dielu, prešli všetky dediny, nešetriac ani práce, ani výdavkov a konali v prospech Antona Beskyda, vtedy ešte neznámeho prešovského advokáta. Jeho jedinou zásluhou bol rusínsky pôvod. Za magurských katolíkov nakoniec zvolili Antona Beskyda. Beskyd neskôr prešiel do robotníckej strany Tisovej.

Po prevrate v roku 1918 pricestoval Mojš do Ružomberka a po prijatí Martinskej deklarácie sme presvedčili Dr. Beskyda, aby v mene karpatoruského národa a v mene Ruskej Národnej Rady odcestoval do Paríža a žiadal o pripojenie Podkarpatskej Rusi k ČSR, no zároveň s tým aj autonómiu pre neveľkú, národnostne ešte nevzniknutú Podkarpatskú Rus. Beskyd odporúčanie prijal a z Ružomberka do Paríža vycestoval.

My sme od tejto aliancie a slovanskej spolupráce, pre nás nič nečakali. My sme predpokladali len slovanskú solidárnosť a svedomitú prácu. Snívali sme, v tomto období, o panslavizme. Náš Mudroň, Hurban aj Vajanský vychovávali ruských obdivovateľov. Pre nich bolo Rusko všetko a od Rusov veľa očakávali. Pravoslávie pre nich malo byť mostom, ktorý nás Slovákov, na 85 % praktických a živých katolíkov, malo zblížiť so slovanským východom.

Oni ako laici a protestanti nevideli nebezpečenstvo tohoto plánu. Vtedy sme nemysleli na Marxa a nepredpokladali, že príde Hitler a Musolini, dokonca sme nemysleli na možnosť svetovej vojny. Nikto si nemyslel, že v Rusku budú vládnuť boľševici. Zabúdali sme na našich západných bratov. Nechceli sme nič vedieť o Chorvátoch, o Slovincoch, o Poliakoch a o Čechoch. Našim ideálom bol všemocný otec cár na bielom koni. O dnešnej situácii a o katastrofe sme nikdy nerozmýšľali.

Pre nás boli dobre známe okolnosti na Javorine aj akcia a smrť Egana. Vedeli sme, že Karpatorusi nemajú vhodnú vedúcu osobnosť. Gréckokatolícki kňazi boli v maďarskom otroctve, ani nemohlo inakšie byť. Ženatí kňazi! Dom, manželka, hŕba detí a v kostole chudobný ľud. My sme Karpatorusov poznali podľa ich nedostatkov. Maďarizmus a schudobnenosť boli vždy údelom Karpatorusov. Národ nebol schopný platiť dane. Národ kladie odpor ku kobline a rokovine, pozerá na hory a odtiaľ očakáva prostriedky pre svoju existenciu.

Preto aj karpatoruské kňažstvo v minulosti vždy podporovalo maďarskú vládu v Pešti. Nebolo škôl, nebola kultúra. Nebolo ani náboženskej jednoty. Niektorí pozerali na Moskvu a čakali od nej spásu, druhí na Budapešť, vysoká hierarchia tradične na Viedeň. Perspektíva do budúcnosti bola slabá. Veď celé územie Podkarpatskej Rusi zaberá 12 656 km2. To znamená 4-krát menej ako Slovensko. Národ bez vzdelania, bez škôl, kníh a novín.

Karpatorusi neboli nábožensky jednotní, presne ako my. No my máme silné katolícke tradície, latinskú liturgiu, rímsky obrad. Toto nás chránilo pred nemeckým protestantizmom, maďarským kalvinizmom, českým husitstvom. Latinský jazyk nás ochránil pred protestanskou agresívnosťou. Náš národ sa nenadchýnal ani českou „bibličtinou“, ani nemeckým, ani maďarským jazykom. Všetci sme sa cítili Slovákmi. Zanechali sme spoločný písomný jazyk s Čechmi a do literatúry sme zaviedli mäkkú, zvučnú slovenskú reč. My sme sa nebáli ani Riegra, ani Palackého, ani výčitok Kollára. Spojili sme sa s národom, prispôsobili sa jeho možnostiam a viedli ho až k martýrstvu.

Na Podkarpatskej Rusi nie je ani národnostná jednota. Mnohí sa boria o Veľké Rusko, iní za ukrajinizmus. Dnes máme za sebou silnú armádu 450 000 voličov – autonómistov, ktorých nemôže nikto a nič naľakať. Máme národ, máme jazyk, máme parlamentných predstaviteľov.

Na Podkarpatskej Rusi žije 440 500 chudobných Rusínov, 160 000 Maďarov, 10 500 Židov a nakoniec tam žije aj 60 000 Čechov – úradníkov, učiteľov, novinárov a vôbec inteligencie. Len tak sa mohlo stať, že v Užhorode, v štátnom gymnáziu, v týchto dňoch prebehlo 5 minút ticha na počesť rakúskeho socialistického povstania.
Karpatorusi sú verní nie Čechom, nie Maďarom, nie Židom ale nám Slovákom. Všetci sme prírodou, Bohom, slovanským spojenectvom ponechaní na seba a je potrebné zísť sa a vytvoriť spoločný blok.

Karpatorusi sa s nami sporia o hranice Podkarpatskej Rusi, ktoré mestá, dediny, župy, združenia im prináležia a akým jazykom majú rozprávať. Karpatoruská inteligencia a duchovenstvo namiesto toho, aby sa zišli a založili silnú karpatoruskú politickú stranu, ktorá by s nami kooperovala v boji za svoju i našu autonómiu, rozišla sa do rôznych českých politických strán.

Beskyd nám pred časom povedal: „My neuznávame súčasné hranice. Naše srdcia nemožno rozdeliť hranicami. Vy našu mládež poslovenčujete“. Toto vravel pred rokom Sidorovi. Beskyd sa nebál terajších nebezpečenstiev, ale bál sa svojich najbližších priateľov (bratov). „Vy poslovenčujete rusínsku mládež... My nie sme v stave dať chlieb našim!“ Beskyd nevidel naše ťažkosti a našu krížovú cestu. Karpatorusi odmietajú spolu s nami bojovať za práva Slovákov a Karpatorusov, vyhlasujú, že po uskutočnení autonómie budú definitívne utvorené hranice. Proti tlakom, cudzím karpatoruskému národu a maďarskej expanzii sa nič nepodniká.

Čo si želajú Karpatorusi, to si želáme aj my. Spojte sa v karpatoruskej strane a podáme priateľ priateľovi pomocnú ruku. Nerobte politiku za našim chrbtom, nerobte politiku osobných záujmov. Bojím sa, že tým, že my budeme určovať hranice medzi sebou, veľa stratíme. „Discordia maximae res dilabuntur.“

Andrej Hlinka, poslanec

Zdroj: http://www.novinar.ilkovic.eu/

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

DUCHOVNÉ STRETNUTIE NA TÉMU “LADOMIRSKE MNÍŠSTVO” 

V nedeľu víťazstva pravoslávia sa uskutočnilo s požehnaním Jeho Blaženosti Rastislava arcibiskupa prešovského a metropolitu českých krajín a Slovenska duchovné stretnutie mládeže a veriacich na tému “Ladomirske mníšstvo” v chráme sv. archanjela …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

Ako dopadli voľby v Prešovskom kraji

Pellegrini získal v Prešovskom kraji o 35-tisíc hlasov viac hlasov než minule Čaputová V Harabinovom okrese vyhral Korčok. PREŠOV. V minulých prezidentských voľbách dostala v Prešovskom kraji v prvom kole najviac hlasov Zuzana Čaputová, kr…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Moskva žiada Berlín, aby uznal blokádu Leningradu za genocídu

Chce aj peniaze Ruská diplomacia žiada Nemecko, aby uznalo 900-dňové obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu. V pondelok ho k tomu vyzvala v diplomatickej nóte, v ktorej zároveň požaduje od Berlína ďalšie odškodnenie pre…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Rozhovor. Slovenský venkov nikdy sounáležitost s Čechy necítil

Společný národ byla idea elit, říká historik Jan Rychlík S profesorem Janem Rychlíkem, který právě teď o dějinách Slovenska vydává knihu, o českých četnících na Muráni, o Svaté říši římské, o Masarykově konceptu čechoslovakismu, trochu i o ko…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.03.2024

V Prešove rokovali biskupi na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov

Gréckokatolícki biskupi sa v utorok 19. marca zišli na arcibiskupskom úrade v Prešove na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov. Zasadanie tohto zákonodarneho zboru sa uskutočnilo po dvoch rokoch, nakoľko po zrieknutí sa úradu prešovského arcibi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Fotbalovyj suďa/rozhodca Vasyľ soj rano na budiľnyku/buďiku prydav 5 mynut. bo v noči byv 3x na toaleťi...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať