Ľudovít Džubák prišiel do Chemlonu spievať ako desaťročný. Zotrval tam dodnes

Rád by naspieval spoločné cédečko s najbližšími.

HUMENNÉ. Sólista a organizačný vedúci mužskej speváckej skupiny Hačure Ľudovít Džubák si v tomto roku pripomenul tri významné jubileá.

Oslávil ich koncertom.
Môže sa pochváliť vernosťou
Ľudovít Džubák v tomto roku oslávil viacero jubileí. Okrem dvadsaťročnice s Hačurami tiež svoje 50. narodeniny a 40 rokov nepretržitého spievania vo FS Chemlon Humenné.

„Je to výnimočné, lebo takouto vernosťou sa nemôže pochváliť hocikto. Stal sa nosným pilierom občianskeho združenia FS Chemlon Humenné, kde pôsobí vo vedení od roku 1999,“ hovorí umelecký vedúci súboru Miroslav Kerekanič.

„Ľudo i Hačure už majú svoju umeleckú históriu a sú pre humenský región veľmi významní, sú jeho reprezentantmi a zároveň i vzorom pre mladú generáciu spevákov,“ dodáva.

Pochodil kus sveta
Ľudovít Džubák má za sebou tisíce vystúpení na Slovensku a stovky v zahraničí.

Medzi jeho najväčšie úspechy patrí viacnásobná účasť v celoštátnej súťaži hudobného folklóru v kategórii sólo spev, je laureátom festivalov ľudových spevákov Zempľin špiva a Spevy môjho rodu, reprezentoval Slovensko na Dňoch európskej hudby v Aténach v Grécku, na medzinárodných festivaloch v Paríži a Poitiers vo Francúzsku, Bibione v Taliansku a Ženeve vo Švajčiarsku.

Spolu s ľudovou hudbou FS Chemlon vydal svoje profilové CD Dolu našim valaľikom.

Do Chemlonu prišiel ako desaťročný
K spevu ho ako nadaného chlapca priviedol otec, tiež aktívny spevák.

„Ako malého chlapca ma brával do kostola a čas, ktorý som tam strávil, bol ako hodiny na základnej umeleckej škole. Tam som vnímavo počúval krásny spev ľudí v sprievode organu, obzvlášť ma fascinovali mužské viachlasné spevy na chóre kostola, ku ktorým som sa postupne pridával,“ spomína Ľudovít.

„Otec ma ako 10-ročného chlapca z valala zobral do veľkého Folklórneho súboru Chemlon a tam sa začala moja profesionálna kariéra,“ dodáva.

Počas študentských rokov na strednej škole v Michalovciach pracoval v divadielku Spektrum, kde svojím hlasovým prejavom zaujal profesorku Jelu Timkovú.

„Videla vo mne určitý hlasový potenciál a priviedla ma k ruskej piesni, ktorú som si veľmi obľúbil. Úspešne som reprezentoval školu na speváckych súťažiach Melódie priateľstva,“ hovorí.

Po skončení strednej školy a vojenčiny sa oženil a do rodiny pribudli mladí folkloristi, dcéra Dominika a syn Samuel, ktorí pokračovali v otcových šľapajach.

Vedie Hačurov
Ľudovít Džubák sa do povedomia verejnosti dostal svojím prvým videoklipom v speváckom duete s Natáliou Mihaličovou v piesni Keď čerešne kvitli, ktorá odznela v Slovenskej televízii. Ďalej to boli relácie Naše naj či Anderov rebriňák, kde účinkoval s mužskou speváckou skupinou FS Chemlon.

„Svoj vzor som v tom čase videl v Mikulášovi Petrašovskom a Ivanovi Mihaličovi, s ktorými som účinkoval doma aj v zahraničí. Pred dvadsiatimi rokmi som sa ujal funkcie vedúceho novovzniknutej mužskej speváckej skupiny Hačure. Vytvorila sa nová partia spevákov, ktorí sa stali významným speváckym telesom známym nielen v regióne Zemplína, ale aj za jeho hranicami,“ hovorí.

Skupina spolu s Chemlonom účinkovala v takmer celej Európe, v Egypte a Turecku.

Je viacnásobným účastníkom a laureátom celoštátnej súťaže hudobného folklóru v kategórii spevácke skupiny v Banskej Bystrici.

Samostatne reprezentovala Slovensko na podujatiach v Poľsku, Česku, Srbsku, Chorvátsku, Francúzsku a na Ukrajine.

Spolu s ľudovou hudbou FS Chemlon vydala počas 20 rokov päť CD s piesňami z Horného Zemplína.

Pôsobilo v nej viacero vynikajúcich spevákov Štefan Jusko, či už nebohí Miroslav Macko a Miroslav Čabák.

Nebolo toho málo
Aj pre Ľudovíta Džubáka je päťdesiatka príležitosťou na bilancovanie.

„Už od detstva som mal svoje sny a túžby. A ako som rástol, tak sa menili aj moje priority. Stále však platí to, čo mi vštepovali odmalička moji rodičia. Byť čestným, pracovitým, skromným, láskavým a vďačným za všetko, čo mi život prinesie. A určite toho nebolo málo,“ hovorí.

„Mám milú, chápavú a tolerantnú manželku, deti a rodinu, ktorá mi fandí a podporuje ma v mojej práci. Počas mojej speváckej kariéry som precestoval nespočetne veľa kilometrov a navštívil nezvyčajne krásne miesta a spoznal veľa zaujímavých ľudí,“ dopĺňa.

Rád by spieval s najbližšími
Hoci ďalšie sny a túžby prezradiť nechcel, s jedným sa predsa len podelil.

„Rád by som uchoval naše krásne ľudové piesne na ďalšom albume, na ktorom by som si zaspieval s mojimi najbližšími, s otcom a so synom. Inak si do budúcnosti neželám nič neobvyklé. Iba to, aby som sa so svojimi priateľmi i ľuďmi okolo seba vedel vždy porozprávať, aby mi zachovali svoju priazeň a aby stáli pri mne v dobrom i v zlom,“ uzatvára.

Na koncerte si Ľudovít Džubák zaspieval s hosťami, ale aj s otcom Albertom i synom Samuelom. Dokázal, že je nielen interpret ľudových piesni, ale spevák so širokým žánrovým diapazónom.

Na záver koncertu Jela Timková a Štefan Jusko pokropili vodou z potoka Ptava jeho profilové cédečko. Akože ináč, keď práve chotárom jeho rodiska táto riečka tečie.

JANA OTRIOVÁ

Zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/22291810/ludovit-dzubak-prisiel-do-chemlonu-spievat-ako-desatrocny-zotrval-tam-dodnes.html

Foto:
Jubilant Ľudovít Džubák (v strede) s otcom Albertom (77) a synom Samuelom (25).
Zdroj: Jana Otriová