Malŷj istoričnŷj luksus na knyžnim rŷnku

12.11.2020


Tekst v azbuci:
Малый історічный луксус на книжнім рынку

Vecej o knyžki TU:   
Ivan Pop: Malé dejiny Rusínov, 2020

https://www.rusyn.sk/ivan-pop-male-dejiny-rusinov-2020/


Іšči hor’ača i novotov pachňača distala s’a nam do ruk knyžka, kotroj vŷdavateľom je Združiňa inteligenciji Rusyniv Sloveňska (ZІRS). Іde o Malu istoriju Rusyniv (Malé dejiny Rusínov) od jednoho iz najvŷznačnišŷch sučasnŷch rusyňskŷch naukovciv, renesančoho čolovika što do znaň i fachovoj dijalnosty – Іvana Popa.

Choc’ knyžka ne je novotov na slovac’kim knyžnim rŷnku, novotŷ predci lem dakus prynosyť. Malu istoriju Rusyniv vže ZІRS vŷdalo u 2010-im roci, jednako jak teper’ pered spysovaňom ľudej. Teper’ vŷšla v novim, a to barz jakostnim dizajni.

Sumarizacija i odbur’aňa mifiv
„Monografija sumarizačnoho charakteru Mala istorija Rusyniv predstavľuje rezultativnu robotu o istoriji Rusyniv v pererizi istoriji toho maloho seredňoevropskoho naroda. Karpaťskŷ Rusynŷ naležať geopolitično i geografično do centralnoj Evropŷ, do jij navŷchodnišoj časty, kotra s’a vže dotuľať pomsŷlenoj istorično-civilizačnoj čarŷ rozdiľujučoj svit na zapadnŷj – svit latyňskoj kulturŷ, i vŷchodnŷj – svit ortodoksnŷj, svit vizantijskoj kulturŷ,“ pyše s’a v anotaciji knyžkŷ Іvana Popa.

Jak dalše mož dočitaty s’a o novij publikaciji, istorijov karpaťskŷch Rusyniv zapodivala s’a nelem rusyňska istoriografija, ale i maďar’ska, avstrijska, rosijska, slovac’ka, soviťska i ukrajins’ka.

„Rozdumŷ maďar’skŷch, avstrijskŷch, čes’kŷch i slovac’kŷch istorikiv o tim, že Rusynŷ suť časťov seredňoevropskoj istoriji, suť logičnŷ. Na druhim boci dnešňa beletrizovana, nadmiru spolitizovana i nacionalistična ukrajiňska istoriografija ne pryznavať Rusyniv jak samobŷtnŷj narod, any okremosť jich istoriji.“

ZІRS vŷrišŷlo vŷdaty knyžku jednako jak pered des’aťoma rokamy pered spysovaňom ľudej, kotre teper’ odbude s’a na Slovakiji u februari i marci 2021-ho roku. Vŷdavateľ tŷm sliduje jakraz pered spysovaňom rozšŷryty informovanosť o Rusynach, jak medži samŷma Rusynamy, tak i medži majoritov. A nelem to.

„Vŷdaty knyžku mŷ vŷrišŷly zo zamirom prezentovaty ucilenŷj i objektivnŷj pohľad na istoriju maloho seredňoevropskoho naroda – karpaťskŷch Rusyniv, i z ohľadom na problematiku s’me maly za potribne, žebŷ publikacija na jednim boci vŷpovňala vakuum v malo probadanij i publikovanij temi, a na druhim boci, žebŷ bur’avala romantičnŷ mifŷ o istoriji Rusyniv,“ pyše za vŷdavateľa predseda ZІRS Jan Lypyňskŷj.

Knyžka prynosyť osnovnŷ faktŷ o istoriji Rusyniv od praviku – keď bisidujeme o teritoriji, na kotrij dnes’ žŷjuť Rusynŷ, až po doľu toho naroda v Evropi po Druhij svitovij vojni.

Mala, no luksusna
Jak už s’me spomynaly, knyžka ne je novŷm textom, a jakraz text sam o sobi naležŷť medži toto najlipše, što z rusyňskoj istoriografiji mož na knyžnim rŷnku distaty. Ale nove vŷdaňa prynosyť pro ľubyteliv knyžok i bonus.

Tŷm je grafična obrobka perevŷdanoj publikaciji Іvana Popa. Vŷdavateľ zvolyv šŷkivnŷj do rukŷ, malŷj format, a naperek tomu, že knyžka maje ponad 230 storinok, vŷbratŷj jakostnŷj papir’ ne robyť knyžku any hrubov, any ťažkov. Chosnovanŷ suť tak samo na oko dobri s’a čitajuči i šumnŷ šryftŷ, text je elegantno pererŷvanŷj obrazkovov dokumentacijov, kotra maje tak samo vŷsoku jakosť.

Okladka knyžkŷ, na kotrij je na stribernij foliji vtysnutŷj medviď – simbol z rusyňskoho erbu, je už lem potverdžiňom toho, že grafika publikaciji bŷla roblena na vŷsokij urovny i v modernim štili, što ne vydity často pry publikacijach na temu Rusyniv.

Knyžka je zato dobra nelem jak „obovjazkovŷj“ element bibliotekŷ každoho Rusyna, no i jak šumnŷj, luksusom pachňačij, navece chosennŷj podarunok pro blyzkŷch. Može jakraz tota knyžka pomože mnohŷm rozpamjataty s’a na svoje rusyňske pochodžiňa, a ony pak na to ne zabuduť any pry spysovaňu ľudej u 2021-im roci.

PETRO MEDVІĎ

Žridlo: 
https://www.lem.fm/malyj-istorichnyj-luksus-na-knizhnim-rynku/

 

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
25.04.2024

Virológ Borecký – vedec, profesor, akademik  s rusínskymi koreňmi

25. apríla uplynie sto rokov od narodenia významného virológa, imunológa a dlhoročného šéfa Virologického ústavu SAV Ladislava Boreckého, ktorý pochádzal z Uble, z rusínskej rodiny na Hornom Zemplíne. V lete 1904 prišiel do Uble na Hornom Zempl…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka. RUSÍNSKÝ DEN v Lužickém semináři v Praze

Společnost přátel Lužice a Společnost přátel Podkarpatské Rusi vás zvou na RUSÍNSKÝ DEN v sobotu 20. 4. 2024 v Lužickém semináři v Praze. Na programu, který začíná v 10 hodin dopoledne, jsou přednášky, beseda, divadlo i ochutnávka tradi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka na premiéru do DAD

Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne (Tlačová správa) Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.04.2024

Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU

Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU. V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.04.2024

Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?

Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Marčika-sestrička robyť na polyklinyci u Labirci. Prychodyť ku nym chlop:
-Prošu soj skorotšaty p****s, zavadžať mi, ne hoden jem chodyty...!
Smotryť dochtor, smotryť sestrička i hvaryť:
-Velyka škoda, pan dochtor, naťahnyjme mu radšej nohy...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať