Marka Staviarska: Loli paradička 2 nebude, s novým filmom ostavame na vichodze

Ťažko zohnať peniaze ďalej od Bratislavy.

PREŠOV. Je tvorivou umelkyňou, ale zároveň aj racionálnou členkou rodinného klanu Staviarskych, ktorá drží kasu. Marka Staviarska je filmovou producentkou, ktorá stála za úspešnou komédiou Loli paradička.

Režíroval ju jej brat Richard, ktorý spolu s otcom Víťom pripravil i scenár a na strihu sa podieľal ďalší brat Juraj, známy prešovský hudobník. Film získal cenu diváka na Art Film Feste.

Mladá filmová producentka Marka Staviarska je zároveň úspešnou spisovateľkou kníh pre deti a matkou troch detí. Tém na rozhovor teda bolo viac než dosť. Zvlášť preto, že situáciu v kultúre a nielen v nej za posledný rok a pol silno poznačila pandémia koronavírusu.

Ste multifunkčná umelkyňa. Píšete knihy, robíte filmovú producentku. Ako sa žije filmovej producentke na východe?

- Je to komplikovanejšie, v tom zmysle, že hlavná produkcia sa tvorí v Bratislave. Každopádne to tak býva v každom štáte, že hlavné mesto je vždy najvyťaženejšie. Keď je človek vo filmovo menej rozvinutej časti Slovenska, je to náročnejšie, musí si sám neustále vytvárať prácu, tak presne o to sa pokúšam.

Vaším hlavným počinom bola Loli paradička, čo bol, dá sa povedať, rodinný podnik Staviarskych. Ako ho hodnotíte s odstupom času? Komerčne bol, čo vieme, úspešný. Dlho na Slovensku nebola natočená komédia, hoci toto bola smutná komédia. Ako ju vnímate?

- Máme teraz projekt storočnice slovenského filmu, chodíme po východnom Slovensku premietať rôzne filmy slovenskej kinematografie a akurát teraz sme, okrem iných, premietali aj Loli paradičku. Musím povedať, že celkom fajn sa mi naňho pozeralo. Čo je možno zvláštne, lebo niekedy sa človek dlho nevie pozrieť na svoju tvorbu. Nechce ju ani vidieť, ale teraz sa na to dívalo celkom dobre. Hlavne preto, že reakcie ľudí sú stále pozitívne. Smejú sa na mnohých miestach, atmosféra je uvoľnená. Mám dobrý pocit.

Dá sa to vyčísliť, koľko ľudí tento film videlo? A ako je na tom v porovnaní s inou slovenskou produkciou?

- Náš film videlo 123-tisíc divákov, čo je naozaj veľmi dobré číslo.

Bez televízie? Lebo už aj tam bol uvedený.

- Áno, hovorím o kinách. Naozaj mal veľmi pekné umiestnenie v rebríčkoch návštevnosti. Je to skvelé, ani náhodou sme to neočakávali. Ešte keď som chodila na Vysokú školu múzických umení v Bratislave, tak v tých obdobiach chodilo na slovenské filmy celkovo dvetisíc, tritisíc divákov. Takže z nášho čísla som úplne odpadla. Východ to potiahol.

Vyštudovali ste priamo filmovú produkciu, že?

- Áno.

Ak by sa vás niekto opýtal, čo to je filmová producentka: Čo robí?

- Mám knižku pre deti o Marínke Somarinke, o tom, ako nakrútiť film, aj keď nie si dospelák: A tam to vysvetľujem deťom, že kto je producent. A kto je produkčný, čo je niečo úplne iné, to je taký ten vybavovač na mieste. Producent to celé zastrešuje, vrátane zháňania financií. Vyberá si štáb, scenár. Toto si ja nemusím, keďže to mám u otca a u brata.

Herec Michal Šoltés zo Štátneho divadla v Košiciach (hral aj v Loli paradičke) sa pre krajské noviny Rozhýbaný kraj vyjadril, že podpora lokálnej produkcie zo strany fondov nie je dobrá. Vaše skúsenosti?

- V rámci Loli paradičky bolo tým, že je to náš debutový film, obtiažnejšie niekoho presvedčiť, že sme schopní niečo nakrútiť. Predsa len, dať peniaze niekomu, kto ešte len prvýkrát niečo robí, je rizikové. Stále je to ošemetné, nájsť financie na film vôbec nie je jednoduché, aj keď už máte za sebou úspešnú produkciu. Aj tak musíte podstupovať znova a znova dookola tie isté procesy, zložité a prísne, či spĺňate všetky požiadavky. Niekedy to môže padnúť na osobnom vkuse, ale tak uvidíme. Znova sme tento proces rozbehli a budem sa veľmi snažiť, aby sa to nejakým spôsobom podarilo.

Je to aj pri iných druhoch umenia tak? Ide o menej peňazí, ale princíp je asi podobný.

- Asi hej. Je to podobné. Tým, že filmy sú kolektívnym dielom mnohých ľudí, je tam strašne veľa zložiek rôznych umení, tak je to naozaj jedna z finančne najnáročnejších záležitostí. O to je to ťažšie. Ale áno, v každom umení musí byť nejaké financovanie, pretože aj tí umelci musia niečo jesť, z niečoho žiť, nedá sa žiť iba z tvorby. Také scenáre sa nedajú postrihať, opiecť a zjesť.

U vás v rodine máte podelenú pri filme praktickú a kreatívnu časť. Vy ako kreatívna duša sa potom realizujete v literárnej tvorbe?

- Presne tak. Inak, pôvodne som sa hlásila na scenáristiku. Produkcia bola druhá cesta, lebo na scenáristiku ma nezobrali. Takže nejaké moje tvorivé ambície tam boli. Som veľmi rada, že sa môžu pretvárať do tých knižiek. Aj teraz idem do Bratislavy predstaviť moju novú knižku Akos Avoláš - Dobrodružná cesta malého citrónového dinosauríka. V súčasnej dobe môžem tvorivú energiu pretaviť už aj do scenárov. Pracujem na scenároch pre detské seriály, čo ma teší.

O aké seriály pôjde?

- Keď sme sa bavili o financovaní z fondov, tak akurát som bola podporená Audiovizuálnym fondom na napísanie scenára k detskému seriálu podľa mojej prvej knižky Marínka Somarinka. Budem sa veľmi snažiť, aby to bol naozaj dobrý scenár, z ktorého by v budúcnosti mohol byť dobrý seriál. Mimochodom, fond podporil aj premietania filmov k storočnici, vďaka čomu môžeme premietnuť krásne slovenské filmy vo východoslovenských obciach a mestách a vstup na ne je voľný. Naozaj je to tak, že raz to vyjde, inokedy nevyjde.

Stále platí, že Loli paradička 2 sa nechystá?

- Stále to platí. Nikdy sme ani nemali pohnútku urobiť dvojku. Nad koncom filmu Rišo s otcom dlho premýšľali. Tento otvorený koniec sa mi veľmi páčil. Bola som tehotná, čítala som scenár a plakala som. Som otvorená rôznym pocitom pri filme, že sa človek najprv smeje ako blázon a potom plače.

Aj ste ho kritizovali, ako dušou scenáristka?

- Nie, práveže sa mi páčil ten koniec, bez klasickej happyendovej štruktúry. Bola som spokojná.

Nebola to len prvoplánová komédia, ale malo to ďalšie rozmery.

- Ako komédia to bolo označené distribútorom. My sme to vždy plánovali ako akúsi tragikomédiu, alebo dramedy. Predsa len, ten život nie je len veselý a bol to film zo života, o živote.

Čo robia bratia a otec? Rišo - Ďodik spomínal, že mu prišlo vhod, že v tomto korona čase získal možnosť natáčať tie svoje vtipné videá pre jednu internetovú televíziu.

- Rišo pre nich začal robiť tie žartíky a dabingy a naozaj mu to prišlo vhod. Toto obdobie je veľmi náročné na umelecko-tvorivé projekty. Je komplikované udržať aj projekty, ktoré človek vytvorí. Nie je isté, či sa budú realizovať, či budú pokračovať, či sa bude nakrúcať. Stále je to také čakanie na niečo. Veľká neistota, keď chce človek normálne žiť, platiť hypotéku. Je to neustály strach.

Máte tri deti, celá rodina ste napojená na kreatívny priemysel a umenie, ako ste prežívali pandémiu? Myslíme na bežné prežívanie, finančné, ale aj pracovné. Ako to fungovalo za posledný rok?

- Mnohí ľudia v kreatívnom priemysle to pocítili oveľa viac ako my. Ale tiež sa nás to dotklo. Tým, že projekty nie sú isté, nerobia sa. Človek má hypotéku, treba tri deti živiť, i chladnička musí byť naplnená. Ťažké to bolo v tom, že človek v kuse musel vymýšľať niečo nové, ako keby každý mesiac nastupoval do novej práce, stále si hľadal svoje miesto. Stále to pretrváva. Je to neustále napätie, ale určite sa nechcem sťažovať.“

Stále ste v tom umeleckom svete, neuvažovali ste nad takpovediac civilným povolaním?

- Keď už je v niečom človek doma, venuje sa tomu profesionálne dlhé roky a je už trochu vycvičený, že musí neustále vymýšľať sám sebe prácu, má návyk, tak sa to ťažko mení. Ale áno, boli úvahy, že čo teraz, či niekam nenastúpiť. Povedali sme si, že sa to skúsime nejako udržať, zatiaľ to držíme. Klopem do dreva, aby to pretrvalo.

Nedopovedali sme ešte, čo robí váš otec Víťo.

- Otec s Rišom píšu nový scenár. Zase to bude z východného Slovenska, sčasti podľa knižky Kivader. Bol to otcov literárny debut. Od toho sa to odvíja, i keď to nebude doslovné.

Postavy budú z Kivadera?

- Áno. Ten príbeh Kivadera tam je, ale takých jarmočných postavičiek bude viac. Tiež by to chcela byť taká dramedy, komédia s rôznymi vážnejšími prvkami. Oni tie dialógy vedia písať fakt super. Už teraz sa hrozne teším. Keď si čítam tie veci, ktoré majú napísané, tak aj sa nasmejem, aj posmutniem. Takže dúfam, že sa to dokončí a zoženiem na to dostatok financií a koproducentov, aby sa to mohlo točiť.“

Čiže opäť budete osvedčená rodinná zostava ako pri Loli paradičke?

- Jednoznačne. Ostavame na vichodze.

Kivader je super kniha, aj Loli paradička bola inšpirovaná týmto prostredím. Teraz vlastne Víťovi odišiel biznis, keďže je predajca na jarmokoch, trhoch a festivaloch, ale skoro žiadne akcie sa nekonajú.

- Je to tak. Jarmočníctvo stojí. Veď aj Rišo sa tým živil, celá fajta Staviarskych sa tým dlho živila a teraz nie je ani toto. To bola druhá podpásovka (úsmev), o to ťažšie sa vyskladáva, ako prežiť.

O to viac sa otec môže venovať tvorbe.

- Viac, než pred pandémiou, to asi nie je, ale dokončil jednu knižku, ktorú by sme radi vydali budúci rok, má rozpísanú novú knižku, plus spomínaný scenár a tiež dramaturguje moje detské scenáre.

MICHAL FRANK

Zdroj:
https://presov.korzar.sme.sk/c/22701635/marka-staviarska-loli-paradicka-2-nebude-s-novym-filmom-ostavame-na-vichodze.html?ref=njctse

Filmová producentka Marka Staviarska s manželom a deťmi.
Zdroj: archív