Matematik Kollár: Denné rekordy nových prípadov neznášam. Kolaps zdravotníctva nepredpokladám

Východiskom z pandémie bude kombinácia vakcinácie a testovania, myslí si Richard Kollár, obáva sa však „dystopickej vízie budúcnosti“ spojenej s pravidelným testovaním populácie: „Tak, ako sme si po roku 2001 zvykli, že na letisko si nesmieme vziať fľašu vody, a teraz sa nám to zdá samozrejmé, my a ďalšie generácie si možno budeme musieť zvyknúť na to, že budeme veľmi často testovaní.“

„Aktuálna hrozba nie je, že by nám skolabovalo zdravotníctvo, ale to, že budeme musieť prijať také tvrdé opatrenia, aby neskolabovalo,“ vraví vedec Richard Kollár. V rozhovore sa dočítate aj:
-ako sa bude líšiť jeseň a zima od jari s ohľadom na pandémiu;
-či ľudia podcenili šírenie infekcie, lebo intuitívne nevieme pracovať s exponenciálnym rastom;
-ako ľuďom vysvetliť, že práve proti korone sa prijímajú také prísne opatrenia, ak na rakovinu či srdcovo-cievne ochorenie umierajú tisíce ročne;
-či sme v lete zanedbali prípravu na testovanie.

Pred pár dňami ste napísali článok o pandémii COVID-19 s názvom „pokazili sme si to“. Čím?

Nehádzal by som vinu na nejakú skupinu ľudí, o ktorej sa povie, že sú „nezodpovední“. Omnoho závažnejším problémom je, že sme premrhali letné obdobie. Na dnešok sme mohli byť oveľa lepšie pripravení a čísla, ktoré vidíme, mohli byť nižšie.

Ako sme sa mohli pripraviť?

Jedným z pilierov je trasovanie kontaktov. V lete sme nezvýšili kapacitu regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré dnes nie sú pripravené na to, aby dostatočne trasovali kontakty. Čísla nových infikovaných za deň sú dnes (vo štvrtok 1. 10. – pozn. red.) viac ako dvojnásobné oproti minulému týždňu. Už vtedy hygiena vraj stíhala na 72 percent. Ak by to aj bolo naozaj tak, dnes by už potrebovali stíhať na 144 percent, čo asi nie je realistické.

V zahraničí dokázali takých ľudí na trasovania nabrať. Prečo to u nás nešlo?

Mám iba sprostredkované informácie. Z toho, čo viem, vyplýva, že ide o dlhodobý problém. Za ostatné roky klesal počet zamestnancov úradu verejného zdravotníctva. Hovorili, že boli zdecimovaní. Úroveň, na ktorú ich znížili, postačuje za normálnych okolností, ale nie v situácii, keď čelíme pandémii. Boli nastavení na stav, keď nemáme veľkú hrozbu. Nezmenili sa ich platové podmienky, ktoré sú podľa všetkého veľmi slabé. Ľudia tam zarábajú menej ako vysokoškolskí učitelia, čo nie je žiadna sláva. Navyše, sú pomerne prestarnutí a veľkú časť zamestnancov tvoria ľudia, ktorí sú blízko dôchodkového veku alebo už sú v dôchodkovom veku. Možno tých ľudí nevedia nájsť, keď im ponúknu tie platové podmienky. Keby prijali nových ľudí, nie je jasné, čo s nimi po skončení pandémie. Navyše, každé RÚVZ je samostatná organizácia, ktorá sa riadi sama. Keď to všetko dáme dokopy, vytvára to tlak na to, aby sa veci nemenili. (Podľa informácií z piatka pomôže vyhľadávať kontakty infikovaných armáda aj medici. – pozn. red.)

Prečo na trasovaní tak záleží?

Jedeným z kľúčových faktorov šírenia je, ako dlho sa infekčná osoba pohybuje v spoločnosti a môže infikovať ďalších. Tento čas je niekde medzi piatimi až štrnástimi dňami, v priemere zhruba týždeň. Keď nájdeme infikovaného a upozorníme jeho kontakty a pretestujeme ich, tento čas sa výrazne skracuje. Ak sa infikovaní nepohybujú v spoločnosti sedem dní, ale povedzme dva dni alebo nula dní, má to výrazný vplyv na spomalenie šírenia nákazy. Šírenie sa dá zastaviť aj tým, že sa všetci zavrieme doma, zatvoria sa obchody a vypne sa verejná doprava, ale trasovanie je najlacnejšia možnosť, lebo nemení správanie spoločnosti, len „chirurgicky“ zasahuje tých, ktorí sú najväčšími možnými nositeľmi. Keď skrátime čas, počas ktorého je infekčný človek vonku, zo siedmich dní na jeden deň, znížime šancu šírenia rádovo sedemkrát, čo je obrovské zlepšenie. Trasovanie je efektívne riešenie, lebo nevypína celú krajinu.

Máme na Slovensku komunitné šírenie nákazy?

Podľa epidemiologičky Alexandry Bražinovej ho máme už niekoľko mesiacov. Komunitné šírenie znamená, že vírus sa šíri v populácii – teda nielenže jedna osoba nakazí druhú, ale aj to, že tá druhá nakazí ďalšiu a tak ďalej. Definícia však nie je úplne presná a ja si pod komunitným šírením predstavujem to, že už nestíhame sledovať priebeh epidémie ani v tej časti, ktorú vidíme. Epidemiologické stromy sa vetvia a už ich nestíhame prehľadávať. Prišlo k tomu zrejme už počas leta.

Zanedbala sa počas leta aj príprava na testovanie?

Áno, dostatočne sme nezvýšili kapacity testovacích laboratórií a odberových miest. Neskôr sa objavili veľkokapacitné odberové miesta, ale veľmi by pomohlo, ak by sme to urobili skôr. Ak by sme mali pred mesiacom 7-tisíc testov denne, zachytili by sme väčšie percento infikovaných a dnes by sme mali nižšie čísla. Jeden dôvod bol logistický – že sme nemali odberové miesta a laboratóriá majú obmedzenú kapacitu. Druhým problémom bolo, že sa včas nezabezpečil nákup dostatočne kvalitných testov. Obstarávali sa aj také, ktoré neboli certifikované. Dnes by sme potrebovali väčšiu kapacitu testovania. Teraz sa to asi bude riešiť antigénovými testami, ale zatiaľ nie sú stanovené protokoly, ako ich používať (konzílium to už riešilo – pozn. red.). Na niektorých miestach určite pomôžu, ale pomohlo by aj väčšie testovanie PCR testami. Na najbližšie týždne by mohol postačovať dvojnásobok.

Správajú sa počas pandémie Slováci zodpovedne, ak si spomenieme napríklad na mestského poslanca Adama Berku, ktorý sa nakazil pri nočnom ťahu mestom? Či ide o výnimku?

Dáta ukazujú, že väčšina sa zďaleka nespráva ako on. Nepovedal by som, že ľudia boli nezodpovední, a skôr si myslím, že sa správali primerane a zariadili sa podľa komunikácie z médií a podľa toho, ako vyhodnotili riziko. V každej spoločnosti sú ľudia ako Adam Berka, ktorí riziko vyhodnocovať nedokážu. Pri absencii letných opatrení ľudia využili všetky možnosti, ktoré im vtedajší stav dovoľoval. Čo nie je zakázané, je povolené. Zo zahraničia poznáme podobné prípady oveľa závažnejšieho charakteru, keď aj pozitívne testovaní vyhľadávali hromadné podujatia. To sa u nás nestalo. Ak sú ľudia pozitívne testovaní, zvyčajne sa izolujú. Človek by sa mal izolovať aj v prípade, že má urobený test, ale ešte nemá výsledok, no toto nebolo jednoznačne komunikované a mnohí možno ani nevedeli, že to treba. Na Adamovi Berkovi však pozitívne vnímam to, že verejne vystúpil, čo mohlo pomôcť iným, aby sa okoliu nebáli povedať, že sú pozitívne testovaní.

Podľa aprílového prieskumu SAV a ďalších by sa očkovať proti koronavírusu dala menej ako polovica Slovákov. Na Facebooku sú skupiny, kde sa o korone šíria najrôznejšie hoaxy a dezinformácie. Sme naozaj takí zodpovední?

Ten prieskum robili sociológovia a ukazuje, aké dôležité sú všetky vedné odbory vrátane sociálnych. Čo sa týka stavu spoločnosti, záleží na tom, kam sa pozeráme. Pri sociálnych sieťach je obrovské nebezpečenstvo, že keď sa pozrieme zlým smerom, môže sa nám zdať, že v skutočnosti menšia skupina je väčšia. Na skutočný odhad spoločnosti by som sa nepozeral na Facebook, ale do reálneho sveta. Osobne sa nestretávam s tým, že v obchodoch, kde nakupujem, ľudia nenosia rúška. Nosia ich poctivo a nevidel som, že by niekto protestoval. Zaznamenali sa aj také situácie, ale sú veľmi výnimočné. Oveľa väčšia časť slovenskej populácie ako v Rakúsku alebo Česku si uvedomuje ohrozenie a zodpovednosť, ktorú majú za ochranu ostatných.

Prečo si myslíte, že sme zodpovednejší?

Nie som sociológ, ale môj tip by bol, že to súvisí s tým, že máme omnoho väčšiu mieru podriaďovania sa autorite ako v iných krajinách. V čase pandémie je táto vlastnosť – ktorú inak nepovažujem za dobrú – veľmi užitočná.

Slovenskí vedci ukázali, že existuje vzťah medzi dôverou v štátne inštitúcie a dodržiavaním preventívnych opatrení. Zvláda štát komunikáciu o korone a pomáha nám, aby sme mu dôverovali a dodržiavali navrhnuté opatrenia?

Verejná politika je založená na dôvere občanov, vyžaduje však dve veci – nariadenia štátu by mali byť rozumné, aby proti nim ľudia neprotestovali, a treba ich komunikovať zrozumiteľne.

Ako hodnotíte komunikáciu štátnych orgánov o korone?

Na jar bola komunikácia jednoznačná a správa, ktorú sme dostali, bola zrozumiteľná. Obe vlády komunikovali, že krajina je v stave ohrozenia. Ľudia sa okamžite zmobilizovali a veľmi rýchlo sme znížili rýchlosť šírenia. Mobilitné trendy ukazujú, že už na začiatku pandémie okolo 10. marca sme výrazne obmedzili pohyb a veľa ľudí zostávalo doma, napríklad na home officeoch. Krajina sa vypla, vďaka čomu sme jarnú fázu zvládli.

Neskôr sa komunikácia zmenila?

V lete nebola žiadna komunikácia – či už od politikov, alebo z úradu verejného zdravotníctva. Ubezpečovali nás, že všetko je v poriadku, niet sa čoho báť, a otvárali sme hranice. Hovorilo sa, že všetko je pod kontrolou a máme sa vrátiť k bežnému životu. Veľa ľudí to prijalo, bolo uvoľnenie a mnohí si mysleli, že sme za vodou. Chýbala komunikácia, že v princípe to tak nemusí byť. Videli sme, že na južnej pologuli sa situácia zhoršovala, a dalo sa očakávať, že sa to na jeseň prenesie aj do Európy. Mali sme síce nízke čísla, ale rýchlosť rastu bola vysoká. Komunikácia sa zanedbala, hlavný hygienik nebol v médiách niekoľko týždňov. Hovorkyňa úradu verejného zdravotníctva vystupovala, ale správy boli vždy rovnaké – komunitné šírenie nemáme a všetko je pod kontrolou. Bolo to nešťastné, lebo mohli pripravovať ľudí na to, že sa situácia zhorší. Považujem za komunikačnú chybu, že počas leta štát mlčal, takže si ľudia miesto oficiálnych informačných kanálov našli tie neoficiálne, ktoré sú často veľmi skresľujúce. To, čo vidíme teraz, je úplný zmätok. Ak by sme mali vopred premyslené kroky, opatrenia by sme dnes nemuseli zo dňa na deň meniť. Zmätok, ktorý panuje medzi politikmi, sa prenáša aj do ich komunikácie. A keď je zmätená populácia, je zmätené aj dodržiavanie opatrení.

Ako sa bude líšiť jeseň a zima od jari s ohľadom na pandémiu?

Rozdiel ťažko posúdiť, lebo počty infikovaných sa nedajú veľmi porovnávať. Dôvodom je, že teraz testujeme viac a veľmi pravdepodobne zachytávame väčšie percento tých, ktorí sú infikovaní. Na druhej strane hospitalizácie by mohli byť porovnateľným údajom. Je pravda, že ešte donedávna boli na úrovni z jari, ale dnes už sme v horšej situácii. Posledným údajom, ktorý sa sleduje, je smrtnosť, čiže koľko ľudí na chorobu umiera. Choroba sa nezmenila, no máme menej mŕtvych.

Prečo je menej mŕtvych?

Je na to viacero vysvetlení. Prvá vec je, že sa zlepšili medicínske postupy a lekári v nemocniciach lepšie vedia, ako liečiť hospitalizovaných. Čoraz viac hypotéz hovorí aj o tom, že veľmi záleží na vírusovej dávke, ktorou sa nakazíte. Je možné, že používanie rúšok systematicky znižuje túto dávku. Na druhej strane nárast úmrtí môže ešte prísť.

Ako sa na Slovensku evidujú úmrtia na COVID-19?

Len dôkladná pitva môže potvrdiť, či osoba naozaj zomrela na COVID-19, ktorý bol hlavnou príčinou smrti. Až potom sa také úmrtie započíta do štatistík. Poznáme aj počet ľudí, ktorí boli indikovaní na pitvu, to znamená, že mali pozitívny test a zomreli. Ich počet je len asi dvakrát väčší ako počet smrtí, ktoré oficiálne hlásime. V princípe je to dobrá správa, lebo to znamená, že smrtnosť u nás je pravdepodobne o niečo nižšia ako v iných krajinách.

Prečo je smrtnosť u nás nižšia?

To sa nevie. Vo veľkej časti sveta sa smrtnosť správa úplne rovnako, no sú regióny – ako je Slovensko alebo regióny v juhovýchodnej Ázii –, kde je smrtnosť systematicky nižšia. Do hry môžu vstupovať genetické faktory. Môže to súvisieť aj s predchádzajúcimi očkovaniami v populácii. Uvažuje sa aj o skríženej imunizácii s inými koronavírusmi – strednej Európe mohlo na jar pomôcť, ak sme mali skríženú imunitu, no tá má len dočasné trvanie a dnes už možno nie je účinná. Je veľmi ťažké identifikovať jednotlivé faktory, lebo veľa vecí sa len odhaduje. Viac informácií budeme vedieť až po skončení pandémie, čo bude síce neskoro, ale snáď sa to dozvieme.

Je problém, že sa v rôznych krajinách nahlasujú úmrtia odlišným spôsobom?

Je to obrovský problém. Náš postup je veľmi rigorózny. Podľa všetkých informácií je to práve Slovensko, ktoré čo najpresnejšie dodržiava odporúčania WHO, ako klasifikovať úmrtia. Postup, ktorý sme prijali, vedie k tomu, že znižuje počet úmrtí na čo najnižšie čísla. Každá krajina ich nahlasuje inak a všade treba sledovať, akým spôsobom to robia. Ak sa nahlasuje odlišne, čísla sa nedajú porovnávať.

Čo spravilo so šírením nákazy na Slovensku otvorenie škôl a zafungovali rúška?

Otvorenie škôl bolo kľúčové, aby spoločnosť mohla fungovať. Je to riziko, ktoré musíme podstúpiť. Podobne postupujú aj ďalšie európske krajiny. Momentálne nie je žiadna krajina EÚ, ktorá by plošne zatvorila školy. Deti do 10 rokov postihuje ochorenie menej ako ostatných. Niežeby sa neinfikovali, ale majú mierny priebeh a registrujeme iba minimálny počet ich hospitalizácií. Deti v tomto veku infikujú podľa odhadov menej ako 0,5 ďalšieho človeka, čiže nepredstavujú veľké riziko. No deti staršie ako 11 rokov sa s ohľadom na šírenie nákazy od dospelých príliš nelíšia a v tomto ohľade predstavujú nebezpečný faktor. Sú zdrojom nárastu a v priemere nakazia viac ako jedného človeka. Pri takýchto deťoch je nebezpečné aj to, že väčšina priebehov je asymptomatická.

Tie štúdie sa robili na školákoch, ktorí nosili rúška?

Nie, uvedené poznatky sú zo štúdií, kde školáci nepoužívali ochranné pomôcky. Na školách, kde sa používajú rúška, sa šírenie výrazne znižuje a virálna dávka, ktorou sa infikujú, je pravdepodobne omnoho nižšia, čo znižuje ich potenciál byť šíriteľmi. Na Slovensku je momentálne (vo štvrtok 1. 10. – pozn. red.) zatvorených 46 škôl. Zvyčajne to znamená, že v škole nastalo šírenie. Vzhľadom na počet škôl na Slovensku je to strašne málo. Zatvorených tried bolo zhruba 500. To je už väčší počet, ale ide o to, že infikovaní sú jeden alebo dvaja žiaci v triede alebo učiteľ. Devätnásťtisíc školákov je v nariadenej karanténe. Tieto čísla sa mi zdajú stále nízke, no očakávam zhoršovanie. Ohniská, ktoré pozorujeme na Slovensku, zatiaľ nie sú spájané so školami, čo je dobrá správa. Tu sme urobili dobré kroky.

Počet nových prípadov koronavírusu rastie. Čo očakávate v ďalších dňoch a kedy prekročíme tisícku?

Neznášam denné rekordy nových prípadov, lebo sú ovplyvnené mnohými faktormi. Záleží na tom, koľko testov sa spravilo, kto sa testoval, či sme v daný deň objavili staršie ohniská a tak ďalej. Samotné denné číslo nehovorí nič – o danom dni ani o predchádzajúcom období, lebo závisí od faktorov, ktoré ovplyvňujú daný dátový bod. Oveľa lepšie je hovoriť o sedemdňových priemeroch, lebo nám poskytujú lepšiu informáciu. Jednak sú tam vyvážené výpadky testovania cez víkend, jednak je to dlhšie obdobie, takže nám dáva presnejšiu informáciu. Denné rekordy ma ako matematika vôbec nezaujímajú, a ak čísla vyskočia, považujem ich za nebezpečné strašenie. Lebo na druhý deň to nemusí byť 800, ale 100 alebo 200.

Máme sa teda orientovať podľa 7-dňových priemerov?

Áno. Nárast 7-dňových priemerov nových prípadov ma znepokojuje. V ostatných troch týždňoch rastú nielen u nás, ale aj v iných stredoeurópskych krajinách. Rast je rýchly, ale zdá sa, že je lineárny, čo nie je také hrozivé ako exponenciálny rast. Ale problém je, že exponenciálny rast, ktorý má základ len o trochu vyšší ako 1, sa na krátkej časovej škále správa veľmi podobne ako lineárny rast, takže z dostupných dát na Slovensku nevieme rozlíšiť, či ide o rast lineárny, mocninový alebo exponenciálny. Dáta zo všetkých stredoeurópskych krajín, kde očakávame istú homogénnosť, však naznačujú, že rast nie je exponenciálny, čo nám dáva trochu viac času.

Ak máme uvedené poznatky o raste nových prípadov, čo môžeme očakávať v budúcnosti? 

Vieme určiť, ako to bude vyzerať najbližší týždeň či dva týždne; dlhšie predikcie sa nedajú robiť. Na čísla tisíc prípadov a viac denne by sme sa mali pripraviť. Zrejme to nastane skoro. Ale aby sme našli tisíc pozitívnych osôb za deň, musíme mať aj dostatok testov. Lebo ak spravíme povedzme 800 testov, tisíc infikovaných nenájdeme nikdy. Záleží aj na tom, ako budeme nahlasovať antigénové testy, ktoré by mali prísť. Krajiny ako India nahlasujú aj antigénové testy. Pritom medzinárodná metodika je, že by sa mali nahlasovať len PCR testy. Ale vieme o tom, že v USA nahlasovali aj protilátkové testy. Je možné, že ak budeme vedieť rýchlo a efektívne testovať, čísla môžu narásť omnoho rýchlejšie, hoci to nebude skutočný rast, ale prejav toho, že budeme lepšie zachytávať väčšie percento infikovaných.

Je dôležitejším indikátorom stavu, v akom sa nachádzame, počet hospitalizovaných?

Áno. Trend je, že hospitalizácie rastú a aj budú rásť. Dôležitá informácia je, že aj keby sme súčasným tempom rástli ešte ďalší mesiac, nemocnice budú stále stíhať, aj keď by už neposkytovali najlepšiu možnú starostlivosť, lebo by sa minuli infektológovia a zastúpili by ich pľúcni či iní lekári. Behom mesiaca môže nastať situácia, že sa nemocnice zahltia pacientmi, ale epidémiu podľa mňa kapacitne zvládneme. Sledovať treba aj počet infikovaných zdravotných pracovníkov. V Českej republike začal veľmi rýchlo rásť, pravdepodobne aj preto, že viac testujú. Tento trend už dnes vidíme aj v niektorých slovenských nemocniciach, ktoré museli zatvárať oddelenia, lebo sa infikovalo veľké množstvo personálu. (Podľa informácií z piatka je na Slovensku nakazených zhruba 550 zdravotníkov. – pozn. red.)

Na jar hovorili najhoršie scenáre o kolapse slovenského zdravotníctva. Viacerí očakávajú, že najhorší mesiac v Európe a USA bude december. Nehrozí nám kolaps o dva až tri mesiace?

Jarné odhady boli pomerne skeptické. V správach sme videli situáciu v Bergame a Miláne, Madride a neskôr v New Yorku, kde sme videli kolaps zdravotníctva. Niektorých chorých už ani nebrali do nemocnice. V lete sa slovenské nemocnice pripravovali na reprofilizáciu a podľa zverejnených informácií sú pripravené oveľa lepšie ako na jar. Na jar sa nevedelo, aké percento ľudí sa hospitalizuje. Použili sa údaje, ktoré zodpovedali iným koronavírusom. No neskôr sa ukázalo, že nový koronavírus má nižšiu smrtnosť aj percento hospitalizácií ako MERS a SARS.

Ak vychádzame z týchto nových údajov, potom by kapacita lôžok na Slovensku mala postačovať, aj keby sa vírus výrazne rozšíril. Z jari však vieme, že prísne opatrenia spôsobujú, že šírenie sa zníži. Aktuálna hrozba teda nie je, že by nám skolabovalo zdravotníctvo, ale to, že budeme musieť prijať také tvrdé opatrenia, aby neskolabovalo. Ak teraz prijmeme silnejšie opatrenia, znížime potrebu silných opatrení neskôr. Štandardný postup, minimálne v európskych krajinách, je zavádzať prísnejšie opatrenia, aby sme sa vyhli kolapsu zdravotníctva. Kolaps nášho zdravotníctva preto nepredpokladám a neobávam sa ho, zhorší sa však dostupnosť bežnej zdravotnej starostlivosti.

1. februára mali v USA osem potvrdených prípadov nového koronavírusu, o dva mesiace nato 200-tisíc. Podcenilo sa šírenie, lebo intuitívne nevieme pracovať s exponenciálnym rastom?

Veľké čísla, s ktorými máme skúsenosť, sú zvyčajne peniaze. Aj pri peniazoch nastáva exponenciálny rast napríklad pri úročení v banke. Každý rok nám pridajú päť percent, lenže vďaka tomu, že sú tie percentá nízke, exponenciálny rast možno veľmi dobre aproximovať lineárnym rastom. Preto sa nám môže zdať, že ten rast nie je veľmi rýchly. Oveľa lepšiu skúsenosť s exponenciálnym rastom majú tí, ktorí sa dostali do styku s úžerníkmi. Takí ľudia vedia, že ak majú o týždeň vrátiť dvojnásobok pôvodnej sumy a o ďalší týždeň dvakrát toľko, ocitli sa v bezvýchodiskovej situácii. Pri vírusových ochoreniach sa vie, že na počiatku je rast exponenciálny. Exponenciála je charakterizovaná práve tým, že čas, kým sa počet ľudí zmení zo 100 na tisíc, je rovnako dlhý ako čas, kým sa počet ľudí zmení z tisíc na 10-tisíc, z 10-tisíc na 100-tisíc a zo 100-tisíc na milión. My však predpokladáme, že náš rast bude ako na jar skôr mocninový, kde sa tento čas predlžuje.

Ďalšia vec je, že ľudia nevedia vyhodnocovať riziko udalostí. Potom sa obmedzujú aj tam, kde by nemuseli. Napríklad v situáciách, kde sa netvorí aerosól a kvapôčky klesajú dole, je veľmi nízke riziko nákazy. Spomínam si na jednu oslavu, ktorú som pozoroval. Pred reštauráciou boli dôchodcovia, vonku si dávali pozor, nosili rúška a dodržiavali odstup. No keď prišla rodina, vošli dnu, rúška šli dole a všetci sa vybozkávali. Úplne zle odhadli riziko – vonku dodržiavali prehnané opatrenia, dnu žiadne.

Na srdcovo-cievne ochorenia či rakovinu zomierajú na Slovensku každý rok tisíce, na COVID-19 zomrelo dosiaľ 54 ľudí. Ako ľuďom vysvetliť, že práve proti korone sa prijímajú také prísne opatrenia?

Pri korone je veľmi ťažké posúdiť riziko. Pri chrípke, rakovine, kardiovaskulárnych ochoreniach či cukrovke vieme pomerne dobre vyhodnotiť riziko, lebo sú to ochorenia, s ktorými máme dlhodobú skúsenosť. Problémom tejto pandémie je, že hrozba, ktorá tu nad nami visí, je neuveriteľne vážna. To, že máme iba 54 úmrtí, vyplýva z toho, že sa spravili opatrenia. Ak by sme ich neurobili, určite by ich bolo oveľa viac. Nevieme, koľko by to bolo, lebo je to iba eventuálny scenár, a jediný spôsob, ako to odhadnúť, je, že by sme sa pozreli na krajiny, kde sa opatrenia neprijali alebo sa prijali neskoro. Keď sa pozrieme do Brazílie, severného Talianska, do štátu New York, Madridu, Peru alebo Ekvádoru, vidíme, že mali neuveriteľné množstvo úmrtí vo veľmi krátkom čase. Oveľa väčšie ako na ostatné ochorenia. Tomuto sme sa chceli vyhnúť. Scenár bez opatrení je katastrofický. Ani scenár s úplne tvrdými opatreniami nie je správny – na Mauríciu zavreli aj potravinové obchody a ľudia dlho nemali čo jesť. Čiže hľadáme cestu niekde medzi. Každá krajina potrebuje inú cestu, lebo má napríklad iný stav zdravotníctva. Z môjho pohľadu boli opatrenia, ktoré sme prijali, absolútne nevyhnutné a hrozba, ktorej sme čelili, bola obrovská.

Dokedy bude krajina v stave, že sa opatrenia budú uvoľňovať a zase sprísňovať? Aké sú východiská, aby sme sa vrátili do normálu pred koronou?

Jedným z východísk je vakcína. Ale polovica mojich študentov by sa nedala zaočkovať. Majú pochybnosti o účinnosti a bezpečnosti. Ak sa polovica študentov mat-fyzu nechce dať zaočkovať, tak pochybujem o tom, že vakcína bude tým klincom, ktorý pandémiu ukončí, lebo si myslím, že ochota zaočkovať sa bude v populácii veľmi nízka. Dúfam, že vakcíny to ukončia, ale myslím si, že reálne sa to nestane. Úplne najlepšie by bolo, ak by vírus zmutoval, stal by sa menej nebezpečným a zmenil sa na iné bežné koronavírusy. To by znamenalo skutočné uvoľnenie, ale je to len želanie.

Ďalším východiskom by mohla byť kolektívna imunita, že sa infikuje dostatočný počet ľudí. Kolektívna imunita však neznamená, že sa vírus nešíri, ale to, že nehrozí exponenciálny rast. Momentálne sú k tomu odborníci skeptickí – iba v niektorých regiónoch sa nameralo dostatočné množstvo protilátok. Zatiaľ to nevyzerá, že by sa v horizonte niekoľkých rokov globálne vytvorila imunita.

Čo by s pandémiou spravila lepšia diagnostika?

Považujem ju za možné východisko zo situácie, hoci aj tu sú skeptici. Momentálne nie je diagnostika nastavená tak, aby sa dala škálovať na celú populáciu. Ale sú štúdie, že ak by sme dokázali testovať ľudí dvakrát týždenne a vedeli sme selektovať a izolovať tých, ktorí sú zdrojom najväčšieho možného šírenia, mohlo by to stačiť na to, aby sme problém s pandémiou marginalizovali. Lenže dvakrát týždenne by sme museli byť schopní testovať celú populáciu. Je otázka, či to je reálne.

Ako by vyzerala diagnostika budúcnosti?

Veľa sa hovorí o testoch zo slín, ktoré možno robiť bez väčšieho laboratórneho vybavenia. To by mohol byť dobrý krok. Ukazuje sa aj to, že psy na letiskách dokážu na základe ľudského pachu z potu vyhodnotiť, kto má väčšie riziko, že je infikovaný. Očakávam preto, že sa vyvinú diagnostické metódy, ktoré budú založené aj na metabolizme, čiže na tom, ako telo reaguje na vírus. No jednej veci sa bojím.

Akej veci sa bojíte?

Je to moja totálne dystopická vízia budúcnosti, že nás budúci rok čaká pravidelné testovanie. Keď sa masovo naškálujú testy, zrejme nebudú až také spoľahlivé a bude veľa falošne pozitívnych, takže karanténa postihne aj tých, ktorých by nemala. Ešte viac sa však bojím toho, že ak sa raz začne s niečím takýmto a ukáže sa, že je to užitočné, zostane to. Tak, ako sme si po roku 2001 zvykli, že na letisko si nesmieme vziať fľašu vody, a teraz sa nám to zdá samozrejmé, my a ďalšie generácie si možno budeme musieť zvyknúť na to, že budeme veľmi často testovaní. Čo to spraví so spoločnosťou? Takéto veci sa omnoho ťažšie rušia, ako zavádzajú. Myslím si, že sa uplatní kombinácia vakcinácie s testovaním. Preto som presvedčený, že po budúcom lete už nebudeme hovoriť o pandémii. Nebude to skvelá budúcnosť, no náš problém to vyrieši.

Richard Kollár (46)
Je aplikovaný matematik. Pôsobí na Katedre aplikovanej matematiky a štatistiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. V minulosti pôsobil aj na amerických univerzitách v Michigane a Minnesote. Zaoberá sa matematickým modelovaním biologických, chemických a fyzikálnych procesov a ich matematickou analýzou. Podieľal sa na príprave druhej a tretej verzie štúdie Inštitútu zdravotnej politiky o vývoji pandémie na Slovensku.

Otakar Horák

Zdroj:
https://dennikn.sk/2057603/matematik-kollar-denne-rekordy-novych-pripadov-neznasam-kolaps-zdravotnictva-nepredpokladam/

Foto:
Vedec z UK sa zaoberá matematickým modelovaním biologických, chemických a fyzikálnych procesov a ich matematickej analýze. 
Foto N – Vladimír Šimíček