Matovič aj Heger sľubovali zákon o menšinách 

Potom prišiel Gyimesi a návrh vraj skončil v koši.

Vláda Igora Matoviča sa v roku 2020 zaviazala prijať nový ucelený zákon o národnostných menšinách a tento záväzok prevzala aj vláda Eduarda Hegera v roku 2021. Úlohou poverili úrad splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny, ktorý návrh aj vypracoval, proces sa však v istom momente zasekol.

Návrh menšinového splnomocnenca Lászlóa Bukovszkého počítal so zriadením úradu pre národnostné menšiny a s vytvorením systému menšinových samospráv, ako aj so zlepšením postavenia národnostných škôl a znížením kvóra na používanie jazykov národnostných menšín.

Koaličná rada sa menšinovým zákonom zaoberala aj v novembri a decembri minulého roka. Koncom novembra spôsobilo neistotu to, že zákon nebol zaradený do legislatívneho plánu vlády na rok 2023.

Úrad podpredsedu vlády pre legislatívu Štefana Holého (Sme rodina) vtedy informoval, že to nie je problém a zákon môže byť v roku 2023 prijatý, keďže úloha z roku 2022 zostala aktuálna.

V decembri k zákonu zasadala nová pracovná skupina, ktorú de facto riadil poslanec za OĽaNO György Gyimesi. Povedal vtedy, že zákon by predložil hoci aj ako poslanecký návrh.

Potom však došlo k dvom veľkým zmenám. Prvou bolo, že pracovná skupina zamietla návrh zákona, ktorý vypracoval úrad splnomocnenca vlády pre menšiny. Druhou zmenou bol pád vlády, po ktorom sa budúcnosť zákona stala definitívne neistou.

Prípravy napriek tomu pokračujú a prijatie zákona urgujú aj menšinové organizácie.

Bukovszky: Ani obraz, ani zvuk
Splnomocnenec vlády pre menšiny László Bukovszky počas minulého roka viackrát hovoril o tom, že príprava menšinového zákona sa zadrhla a jeho ako splnomocnenca vlády odstavili na vedľajšiu koľaj. Bukovszky obviňoval z blokovania zákona najmä ministerstvo zahraničných vecí. Na čele ministerstva došlo v septembri k zmene a nový minister Rastislav Káčer povedal, že nemá v úmysle nič blokovať, len sa k nemu konkrétny text ešte nedostal.

Bukovszky tvrdí, že na decembrové zasadnutie pracovnej skupiny ho ani len nepozvali. Boli tam však dvaja zamestnanci jeho úradu, ktorí boli konfrontovaní s tým, že návrh vypracovaný úradom splnomocnenca nie je dobrý. Okrem Gyimesiho boli súčasťou pracovnej skupiny hlavne predstavitelia rôznych ministerstiev.

Bukovszky vraví, že sa objavili najmä výhrady k štruktúre návrhu, respektíve že text nevyhovuje legislatívnemu zámeru, ktorý vznikol pred pár rokmi.

György Gyimesi povedal, že o výsledku stretnutia bude informovať koaličnú radu. „A odvtedy ani obraz, ani zvuk,“ hovorí Bukovszky, ktorý sa mal s Gyimesim stretnúť deň pred hlasovaním o vyslovení nedôvery vláde, poslanec však stretnutie zrušil a odvtedy neboli v kontakte.

Splnomocnenec vlády nedostal žiadne informácie o tejto veci ani od svojho priameho nadriadeného vedúceho úradu vlády Júliusa Jakaba.

Gyimesi: Museli sme to hodiť do koša
Podľa Gyimesiho mali v decembri „veľmi užitočné stretnutie“ o menšinovom zákone, ktorého hlavného výsledkom bolo, že návrh zákona vypracovaný Bukovszkého úradom je „úplne nepoužiteľný“.

Aké problémy sa objavili? Prijatie zákona by si údajne vyžiadalo zmenu ďalších 30 zákonov, v súčasnej forme by teda nemohol byť predložený v parlamente. Podľa Gyimesiho je však ešte väčším problémom to, že zákon „nebol napísaný jazykom slovenskej legislatívy“, teda použili v ňom výrazy, ktoré slovenský právny poriadok nepozná, respektíve sa v ňom nachádzali aj časti, ktoré boli v rozpore s ústavou.

„V takej podobe, ako bol, sme ho museli hodiť do koša,“ povedal pre Napunk Gyimesi a dodal, že hneď začali rozmýšľať, ako ďalej.

Iní účastníci stretnutia to videli trošku inak. Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Edita Pfundtner pre Napunk povedala, že návrh zákona bol „maximalistický“, na zasadnutí pracovnej skupiny však podľa nej nezaznelo, že by ho bolo treba hodiť do koša. Za najväčší problém považuje to, že zákon nemá gestora a nehlási sa k nemu žiadne ministerstvo. Pfundtner nevidí dostatočnú politickú vôľu na to, aby zákon prešiel ešte v tomto volebnom období.

Aj ďalší účastník decembrového stretnutia pre Napunk potvrdil, že tam nezaznelo, že Bukovszkého návrh treba kompletne vyhodiť, aj keď pripravený text bol naozaj maximalistický a v aktuálnej podobe nevhodný na okamžité predloženie pred vládu alebo parlament.

Kollár povedal, čo bude
Gyimesi vraví, že túto otázku predložil ešte v deň zasadnutia pracovnej skupiny aj koaličnej rade, kde povedal, čo všetko by chcel mať v zákone. Išlo najmä o vytvorenie úradu pre národnostné menšiny, ako aj o zriadenie menšinových rád, teda samosprávnych orgánov na úrovni krajov a obcí.

Na zasadnutí koaličnej rady Boris Kollár povedal, že touto otázkou sa budú môcť zaoberať vtedy, ak vláda nepadne alebo ak padne, no „ostaneme tu“, tvrdí Gyimesi.

Keďže momentálne nevedno, aká vláda môže vzniknúť, na túto otázku zatiaľ neexistuje odpoveď. Podľa Gyimesiho – hoci to nie je celkom jednoznačné – by mala odvolaná vláda o tomto zákone rokovať aj s Prezidentským palácom.

Ak bude môcť pokračovať príprava zákona, jeho gestorom by sa mal stať úrad Štefana Holého, podpredsedu vlády pre legislatívu, a jednotlivé časti zákona by vypracovali zainteresované ministerstvá. Napríklad ministerstvo vnútra by malo pripraviť časť, ktorá sa týka zriadenia menšinových rád a ich fungovania.

Ak by vznikol ďalší kabinet Eduarda Hegera, podľa Gyimesiho by sa prijatie menšinového zákona mohlo opäť dostať do jeho programu.

Menšinové organizácie namietajú
Inštitút Mateja Bela, ktorý vedie expolitik strany Most-Híd Ábel Ravasz, poslal v utorok úradu vlády otvorený list, v ktorom vedúceho úradu Júliusa Jakaba vyzývajú, aby vyjasnil situáciu okolo menšinového zákona.

Podľa otvoreného listu skutočnosť, že na Slovensku nemáme menšinový zákon, sťažuje uplatňovanie menšinových práv a formovanie národnostnej politiky vlády.

Ravasz pripomenul sľub vlády, že zákon bude prijatý už v máji 2022, k čomu však dodnes nedošlo. Ravaszova inštitúcia zozbierala viac ako 600 podpisov k svojej pripomienke, o ktorej rokovali aj s úradom pod vedením Štefana Holého. Keďže toto rokovanie výsledok neprinieslo, teraz sa obrátili na vedúceho úradu vlády, aby vyriešil patovú situáciu a zaradil menšinový zákon do legislatívneho plánu na rok 2023 alebo zrušil v minulosti prijatú úlohu, ktorá sa naň vzťahovala.

Ravaszovci žiadajú aj zverejnenie návrhu zákona, aby o ňom mohla prebiehať verejná diskusia.

Pripomienky Inštitútu Mateja Bela podporilo 14 ďalších organizácií, medzi nimi české, moravské, rómske, rusínske, srbské, ukrajinské a maďarské organizácie.

Na vedľajšej koľaji sa ocitol aj zoznam obcí
Zaujímavo sa vyvíja aj osud nariadenia vlády, ktoré malo aplikovať výsledky posledného sčítania obyvateľstva z roku 2021 v oblasti používania menšinového jazyka. Ide o zoznam menšinových obcí, ktorý legislatívna rada vlády v novembri napadla. Spochybnila, že po tom, ako si v sčítaní mohli ľudia uviesť dve národnosti, tieto odpovede spočítali a takto môže pomer jednotlivých národností v jednotlivých obciach prevyšovať aj 100 percent.

Rada nesúhlasila ani s tým, aby nové nariadenie rátalo s kvórom používania jazyka 15 percent, ako to umožnila novela zákona prijatá v roku 2011.

Bukovszky na tieto argumenty odpovedal a čakal, kedy sa môže nariadenie dostať pred vládu. Ak by ho vláda prijala, značne by vzrástol počet obcí oprávnených používať jazyk menšiny. Presnejšie, zavedením prahu 15 percent by 87 obcí dostalo možnosť používať rusínsky, 64 rómsky, päť maďarský a jedna nemecký jazyk.

Zároveň by sa v prípade 126 obcí mohol používať názov miestnych častí v menšinovom jazyku. Táto posledná zmena sa týka najmä Maďarov: v 107 obciach by to bolo spolu 302 miestnych častí.

Bukovszkého v utorok informovali o tom, že na stredajšom zasadnutí vlády môže byť nariadenie zaradené do agendy, to sa však z neznámych dôvodov napokon nestalo.

Zoltán Szalay, autor

zdroj:
https://dennikn.sk/3188451/matovic-aj-heger-slubovali-zakon-o-mensinach-potom-prisiel-gyimesi-a-navrh-vraj-skoncil-v-kosi/?ref=list

Foto: László Bukovszky
zdroj: Magyar Interaktív TV