Môj ruský príbeh

27.03.2022


Rusko sa dlho cítilo ponížené a teraz je hrdé. Konečne ich berú vážne 

Som polovičný Rus. Moja mama pochádza z Nižného Novgorodu. Chodil som tam na prázdniny celé detstvo, až kým som nemal pätnásť rokov. Ako dospelý občan cudzej krajiny som do zatvoreného mesta (vtedy sa volalo Gorkij) nemal prístup.

So starou mamou som sa odvtedy mohol stretávať už len v Moskve. O roku 1968 sa v našej rodine nikdy nehovorilo ako o okupácii, ale ani ako o bratskej pomoci. Udalosť bola vytesnená. Rusi majú schopnosť ignorovať nepríjemné pravdy, najmä keď sa každé rodinné alebo priateľské stretnutie začína pohárom vodky.

Môj dedo Leonid Jerlygin bojoval v druhej svetovej vojne, dostal vyznamenanie Rad červenej hviezdy za statočnosť. Hrdosť na víťazstvo Červenej armády žije v Rusoch dodnes.

Ako malý chlapec som si predstavoval, ako hrdinsky zomieram v druhej svetovej vojne, keď vlastným telom zastavujem guľky fašistov smerujúce väčšinou na nejaké dievča, ktoré sa mi práve vtedy páčilo.

Romantizujúce predstavy malých ruských chlapcov výdatne podporovala sovietska kinematografia, ale aj hudobná scéna. Až neskôr sa vo filmoch začali objavovať aj opatrné náznaky o ženách znásilnených ruskými vojakmi a surovostiach vojny. Rusi majú pocit, že zachránili Európu pred fašizmom a Európa sa im za to dostatočne nepoďakovala.

Považujú sa za národ víťazov. Ak vidia pomaľovaný ruský tank alebo bratislavský Slavín, vidia v tom vzmáhajúci sa fašizmus Európy. Nerozumejú tomu a sú presvedčení, že v Európe naozaj narastajú fašistické tendencie.

Najväčším paradoxom je, že práve extrémistické hnutia a fašisti vidia v Putinovi alternatívu k demokratickému usporiadaniu spoločnosti.

Marian Kotleba nechápe, že ak by Rusi opäť získali túto časť Európy, jeho partia by bola prvá na rade, nech mu dnes spodné poschodia putiniády hovoria čokoľvek. Ruský antifašizmus je autentický a presne s týmto naratívnom pracuje Vladimir Putin.

Označuje Ukrajincov za nacistov, fašistov a nacionalistov. Ruské médiá opakujú rovnakú propagandu, lebo dnes už inak ani nemôžu, a mnohí novinári dokonca veria, že je to pravda.

Rád by som ponúkol niekoľko obrazov, ako sme dospeli až sem, k imperiálnej vojne na Ukrajine, ktorá šokovala všetkých Rusov nezmasakrovaných propagandou a dezinformačnou kampaňou, ktorú Rusko roky viedlo a v podstate aj ďalej vedie, pričom verí, že utečeneckou krízou ešte viac podlomí demokracie v strednej a východnej Európe.

Odesa, júl 1988 - Sovietsky zväz
Stojíme v dnes ukrajinskej, vtedy sovietskej Odese s budúcou manželkou v dlhom rade na večeru. Po polhodine čakania nás usadia k stolu s ďalšími šiestimi ľuďmi a nalejú nám bez opýtania vodku akosi automaticky, hoci je prohibícia.

Jedlo servírujú na tanieroch, nie ako deň predtým v "stolovoj", kde nám kura so zemiakmi dali priamo na tácku. Moja budúca manželka vraví, že do ZSSR už nikdy nepríde a naozaj to dodrží.

Pivo pijú z pouličných automatov, kde si len tak vymývajú rovnaký pohár, všade sa strašne dlho čaká, ekonomika je rozvrátená a Gorbačov robí perestrojku, ktorej všetci tlieskame.

Sovietsky zväz síce lieta do kozmu, ale v podstate je to zaostalá krajina.

Moskva, 1991 - augustový prevrat
V Moskve sledujeme s kolegom Pavlom Juračkom zo Smeny pokus o vojenský prevrat a odstránenie prvého a onedlho posledného prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova, ktorého internovali na Kryme. Sme priamo pri ruskom parlamente, ktorý obkľúčili vojaci.

V uliciach Moskvy sa strieľa, desaťtisíce obyvateľov bránia parlament a Borisa Jeľcina, ktorý je ruským prezidentom a odmietol sa podvoliť pučistom, ako ich tu volajú.

Ak zaútočia, pravdepodobne zomrieme, Rusi sa s nejakými novinármi zdržovať nebudú, hovorím. Prevrat sa vďaka odporu civilného obyvateľstva nepodarí, desaťtisíce Moskovčanov sa lúčia na Vagaňkovskom cintoríne s obeťami puču.

Chvíľu sa zdá, že v Rusku sa začal demokratizačný proces, Sovietsky zväz sa rozpadá, čím vyvierajú na povrch dlhoročné nacionálne krivdy medzi sovietskymi národmi. Rusko nie je mentálne pripravené na rozpad Sovietskeho zväzu, krátko po tom vypuknú lokálne vojny, sám som sa ako novinár na niektorých zúčastnil. Odvtedy je náš hrdina Gorbačov antihrdinom pre Rusov, hoci zmluvu o zániku Sovietskeho zväzu iniciuje najmä Boris Jeľcin.

Rozpad sovietskeho impéria vnímajú Rusi ako svoju prehru a výhru Západu. Západ. To sú tí zvláštni ľudia, ktorí majú pochopenie napríklad pre homosexuálov, práva žien a menšiny. V Rusku sa menšinový názor vytláča na okraj spoločnosti. Napríklad homosexualitu definitívne dekriminalizovali v Rusku až v roku 1993.

Bandery, Moldavsko, 1992 - vojna v Podnestersku
"Otvor kamión a ukáž im toho bez hlavy." Nákladné auto je plné mŕtvych ľudí. Podnesterský konflikt, ktorého rukopis budú niesť všetky ďalšie akcie Ruska na území neposlušných štátov, kde žije kompaktná ruská minorita alebo minorita, ktorá sa hlási k Rusku.

Rusi využijú občiansky konflikt medzi lokálnymi Rusmi a ostatnou časťou obyvateľstva. S podporou ruskej armády (bez priameho zapojenia sa do vojny, stačí tým hroziť) vzniknú lokálne vlády, ktoré sú závislé od Moskvy a vyhlásia nezávislosť príslušného územia.

Tak vznikne samostatné Abcházsko, Podnesterská republika aj Južné Osetsko, ale už s priamym angažovaním sa ruskej armády. To už vládne Vladimir Putin v tandeme s Dmitrijom Medvedevom. A musí ich zastaviť Angela Merkelová, aby ruská armáda nedorazila až do Tbilisi.

Rusi tlieskajú Putinovi, ktorý jasne dáva najavo, že bude chrániť ruských občanov, kdekoľvek sa nachádzajú, a že má problém s tým, aby bývalé krajiny Sovietskeho zväzu vôbec uvažovali o vstupe do NATO.

V podstatne sa začala politika popierania práva štátov bývalého Sovietskeho zväzu slobodne sa rozhodnúť, kam budú patriť. Rusko chce rozhodovať o ich smerovaní v mene vlastnej obrannej doktríny.

Ešte v roku 2014, keď je už v Podnestersku mier a ja smerujem za zápas predkola ligy majstrov Tiraspoľ – Slovan, mi ruský taxikár hovorí, že by bol najradšej, keby sa znovu obnovil Sovietsky zväz. Pýtam sa prečo. "Lebo to bol náš domov, tam nám nikto nevyčítal, že hovoríme po rusky, nikto nás neponižoval."

Gagra, Abcházsko, október 1992 – ďalšia vojna
Spíme s kolegom Ivanom Drábekom na poschodí s čečenskými bojovníkmi po ich víťaznom ťažení proti gruzínskym jednotkám. Bojujú na strane separatistického Abcházska podporovaného Ruskom.

Robíme rozhovor so Šamilom Basajevom, vodcom čečenských jednotiek. Rusi ich bez problémov pustili cez horské hranice do Gruzínska. Basajev počas interview leží celý čas v posteli, o ktorú má opretý guľomet a samopal. Vraví, že bude ochraňovať moslimov kdekoľvek na svete, niečo podobné nám neskôr hovorí kozácky ataman, ale o pravoslávnych.

Toto sú paradoxy, ktoré sú len ťažko pochopiteľné, Basajev, ktorý v rokoch 1992 – 1993 bojuje v Abcházsku na strane Rusov, je o niekoľko rokov neskôr strojcom teroristických útokov na nemocnicu v Buďonnovsku, na divadlo Dubrovka a takisto na beslanskú školu.

Každá z týchto drám priniesla stovky civilných obetí. Vojna v Čečensku je v plnom prúde, tam už ako novinár nie som. Ruská Federálna služba bezpečnosti zabije Basajeva až v roku 2006.

Ľvov, rok 2001 - Ukrajina má dve rôzne časti
Už ako riaditeľ denníka SME spolu s partnermi rokujeme o kúpe tlačiarne vo Ľvove. V reštaurácii si chcem objednať po rusky, ale odpovedajú mi po ukrajinsky. Musím čašníkovi vysvetliť, že nie som Rus, ale Slovák a nerozumiem dobre po ukrajinsky, aby so mnou začal hovoriť po rusky.

Ukrajina má dve časti - prevažne po rusky hovoriacu na juhovýchode a čisto neruskú na západnej Ukrajine, a množstvo zmiešaných území.

Moskva, 90. roky
Sedíme na terase luxusnej reštaurácie na ulici Arbat v Moskve. Staršia pani, ktorá ide okolo, na nás kričí, že sme svine fašistické, keď môžeme chodiť do takých drahých reštaurácií.

O pár rokov neskôr Rusi velebia Putina za to, že im zvýšil životnú úroveň a Rusko zaznamenáva kontinuálny rast a znižovanie štátneho dlhu. Všetko najmä vďaka rastúcim cenám ropy a plynu.

Ako hovorí môj kolega, Rusi potrebujú silnú armádu, aby ochránili svoje nerastné zdroje, z toho žijú. Nič viac nepotrebujú. A ešte vysoké ceny ropy a plynu.

Rusko, nové tisícročie
Hrob neznámeho vojaka a večný oheň pri múre Kremľa. Mladomanželia sa chcú odfotiť priamo pri večnom ohni. Ženích prekračuje reťaz, ale nevesta váha. Vraví jej, neboj sa, poď za mnou.

Čestná stráž ho upozorňuje, nech sa vráti za reťaz, odmieta, hovorí im, že aj on je hrdina, slúžil v Čečensku, neuposlúchne. Z neďalekej búdky vybehnú ďalší dvaja vojaci, dokopú mladého muža a zatknú ho, žena plače, ale všetci okolo rozumejú tomu, že pamätník neznámeho vojaka nemôže byť zhanobený fotografiou novomanželov priamo pri ohni.

Moskva, 2007 - hokejový šampionát
Statný chlap prichádza k VIP salóniku, kde stojíme v rade po prvej tretine zápasu, aby nám skontrolovali náramok umožňujúci vstup. Muž všetkých predbieha, ochrankár ho nechce pustiť, a tak mu otrieska hlavu o veraje dverí, vstúpi a vraví mu: "Ešte raz ma zastavíš a zabijem ťa." Asi to myslí vážne.

Všetci sme šokovaní, ale mlčíme, domáci aj zahraniční hostia. V Moskve sa ešte stále nosia šuštiakové kombinézy. U nás ich už mafiáni nosiť prestali. Na cintorínoch ruských miest je plno hrobov s mladými mužmi, nad ktorými sa týčia náhrobné kamene s vyrytou postavou zosnulého opierajúceho sa o svoje BMW alebo mercedes. Ruská hudobná formácia Dymovaja zavesa (Dymová clona) vydala rok pred tým album Etaži (Poschodia), kde v jednej piesni ospevuje mafiánov.

Podľa mnohých Rusov Putin postupne spacifikoval mafiu. No v podstate ju nahradil štátny aparát. Putinovci ovládali prokuratúru aj súdy a, samozrejme, tajné služby. Prestala existovať deľba moci typická a potrebná pre demokratické krajiny. Putin dal ekonomickú moc "svojim" oligarchom, zbohatli "jeho" ľudia a za to požadoval úplnú lojalitu. V spravodajskom bloku Ostankina 1 rozdáva oligarchom úlohy, aby bolo jasné, kto je pánom krajiny.

Vzbúrenci ako Chodorkovskij a Berezovskij dopadli zle. Jeden si odsedel desať rokov vo väzení a druhého život sa skončil záhadnou samovraždou v exile vo Veľkej Británii. Tí, ktorí počítali s tým, že bude rovnako slabý prezident ako Jeľcin, sa mýlili. Čoraz viac si uvedomujem, že Rusko v podstate neprestalo byť silovou krajinou.

2008 - prezidentské voľby
Vladimir Putin nechce odovzdať moc a vymení si s Medvedevom posty, aby sa mohol vrátiť a opäť vládnuť, vzápätí parlament predlžuje prezidentské obdobie zo štyroch na šesť rokov, tak má Putin zabezpečenú možnosť vládnutia až do roku 2024. Civilizované krajiny chápu, aká je moc návyková, najmä v prezidentskom systéme, a preto obmedzujú dĺžku obdobia vládnutia jedného človeka. Rusom to však opäť neprekáža.

Neprekáža im ani to, že postupne strácajú nezávislé médiá, že stratili Annu Politkovskú z Novoj gazety (ale jej vražda nevyvolala taký masívny odpor verejnosti, ako keď sa stala podobná udalosť u nás).

V Rusku sa šepkalo, že jej smrť bol darček čečenského prezidenta Razmana Kadyrova Putinovi k jeho narodeninám. Putin vyhlási, že cieľom vraždy v deň jeho narodenín bolo vyvolať vo svete vlnu protiruských nálad.

Niečo podobné zaznelo v ruských médiách aj po vražde opozičného politika Borisa Nemcova o sedem rokov neskôr, podľa generála Markina z ruskej prokuratúry to mohla byť provokácia s cieľom destabilizácie krajiny.

Dva roky predtým zavraždili v Londýne bývalého dôstojníka FBS Alexandra Litvinenka, neskôr zomrel vo väzbe právnik Sergej Magnitskij a prišli aj pokusy o vraždu Sergeja Skripaľa a Alexeja Navaľného.

Režim začal drzo vraždiť svojich oponentov a už vtedy sme to mali pochopiť. A mnohí to chápali, ale Rusi si opäť hovorili, že za zradu sa musí platiť, a niekedy aj najvyššia cena. Vladimir Putin, ktorý sa na kameru usmieval, sa vykrútil z každého obvinenia.

Ale na pozadí treba stále vidieť dennú mašinériu, ktorá spracováva verejnú mienku v jeho prospech, opozičné hlasy sú v diskusiách prítomné, ale vypískané, a nad všetkým kraľuje estráda. Popoví speváci ako Máša Rasputina, Valerij Leontiev či Filip Kirkorov lejú do domácností umelecký gýč. Krajina, ktorej obyvatelia sa nepostavia za slobodné médiá, ich nakoniec celkom stratí.

Soči, 2014 – olympiáda a veľké športové podujatia
Cestujem na olympiádu. Zahraniční hostia vravia, že Rusi zimnú olympiádu zorganizovali vynikajúco, Putin postavil veľkolepý olympijský areál na brehu Čierneho mora v Soči. Rusi nechápu, prečo zahraničné médiá informujú svojich čitateľov, že olympiáda má organizačné nedostatky.

Neustále negatívne PR (často, samozrejme, oprávnené) priviedlo Rusov pod tlakom kampaní štátnych médií k tomu, že prestali veriť zahraničným zdrojom a prestali vnímať kritiku ako relevantnú. Rovnako prívetivú tvár Ruska cez mladých dobrovoľníkov ukazujú organizátori na futbalovom World Cupe 2018, do Nižného Novgorodu príde na zápas Argentíny s Chorvátskom aj Diego Maradona, dokonca sa ruský tím dostane až do štvrťfinále.

Mnohí novinári upozorňujú na to, že Putin si takto posilňuje pozíciu vo verejnosti a buduje si kult osobnosti, pričom ukazuje Rusom, že svet ich akceptuje ako veľmoc. V roku 2021 je Putinovo mesto Petrohrad súčasťou miest, kde sa hrá EURO 2020. Je to môj posledný pobyt v Rusku.

Krym, 2014 – anexia krátko po olympiáde
Rusi mali vždy pocit, že polostrov Krym je ich, chodili na Jaltu na dovolenku, opájali sa výhľadom z Lastočkinho hniezda. Bolo jasné, že obsadenie Krymu je porušením medzinárodného práva.

Akosi sme však neoficiálne tolerovali, že ten Krym nejako možno aj patrí Rusku a keby sa konalo referendum, určite by Rusi, ktorých je na Kryme väčšina, hlasovali za pripojenie k Ruskej federácii aj bez prítomnosti vojakov.

Ak bude chcieť Ukrajina toto územie naspäť, s veľkou pravdepodobnosťou sa stretne s odporom obyvateľov, no šok, ktorý pripravil Putin útokom na celú Ukrajinu, zmenil u mnohých aj akýsi zhovievavý postoj k anexii Krymu.

Rusko, 2016 - tretí sektor pod tlakom
V roku 2016 spúšťajú ruské televízie kampaň proti MDIF (dnes je to aj jeden z minoritných akcionárov denníka SME prostredníctvom fondu Pluralis). Na rozdiel od Roberta Fica nespomínajú organizáciu v súvislosti s Georgeom Sorosom, ale tvrdia, že MDIF podporuje opozičné médiá s cieľom narušiť ruský ústavný systém.

Reportáž obsahuje nepravdivé informácie, že MDIF dáva ruským médiám dotácie v amerických dolároch, pričom všetky transfery ruským médiám boli v realite len úvery, ktoré museli ruskí vydavatelia vracať. Nikto z MDIF nedostane v reportáži slovo, aby to vysvetlil. Tvrdia aj to, že tréningy dostávajú opoziční novinári po celom svete, dokonca aj v Bratislave.

Vzápätí ruský generálny prokurátor označuje MDIF ako nežiaducu zahraničnú organizáciu a zakáže ju, pretože je hrozbou pre bezpečnosť štátu. MDIF sťahuje z krajiny svoje aktivity, ako aj ruský manažment. Odporúča členom svojho Boardu necestovať do Ruska pre možné konflikty s justíciou. Začal sa boj proti ďalšiemu pilieru demokratickej spoločnosti, proti NGO.

O pár rokov neskôr ide Maroš Žilinka, slovenský generálny prokurátor oslavovať 300. výročie ruskej generálnej prokuratúry a podpisuje zmluvu o spolupráci. Proste – jemne povedané - má zlý odhad, ešteže v programe nefiguroval žiadny pozývací dekrét.

Ukrajina, 2022 - Putin šokuje Európu
Útok na Ukrajinu je pre mňa absolútnym šokom. Pochopil som, že Putin k tomu nezadržateľne smeroval, len sme si to neuvedomovali, pretože považoval Západ za slabý, neschopný bojovať, bez jednotiacej idey.

Putin dal Rusom hrdosť, zlepšil ich životnú úroveň, zorganizoval olympiádu, futbalové majstrovstvá, bojoval proti teroristom z Čečenska, prisvojil si Krym, to všetko posilňovalo jeho pozíciu. Rusi mali konečne pocit, že majú lídra, ktorý nie je senilný ako Brežnev, slabý ako Gorbačov alebo alkoholik ako Jeľcin. Putin sa chce zapísať do dejín, chce Rusom vrátiť to, čo si myslia, že je ich bývalý Sovietsky zväz.

Putinova motivácia je čisto materialistická. Má všetko, čo môže mať svetský človek - bohatstvo, moc, obdiv väčšiny Rusov, mladú milenku, resp. dnes už partnerku, hoci moja mama tvrdí, že sa rozviedol, pretože má veľa práce, a že ho iba ohovárajú jeho nepriatelia. A teraz chce obnoviť Veľké Rusko ideálne v hraniciach Sovietskeho zväzu.

Je to šialená idea z minulého storočia, akoby nechápal, že svet sa dnes dobýja modernými technológiami a ekonomickým úspechom, že konkurencia na trhoch je to, čo má nahrádzať idey spred sto rokov. Putin má suroviny a armádu, nepotrebuje konkurenčné prostredie, ale zabudol, ako s touto výbavou dopadol Sovietsky zväz. Rusom bude trvať dlho, kým pochopia, kam ich tento líder dostal. Do minulého storočia.

Rusko, 2022 - verejná mienka
Opýtal som sa mamy, čo hovorí na Putina, a ona, osemdesiatšesťročná vdova, ktorá má jednostaj pustenú ruskú televíznu stanicu, mi odpovedá, že dobre urobil, veď Ukrajinci zabíjali našich ľudí a bombardovali nás. Vravím jej, to je čistá lož.

Píšem svojim príbuzným do Ruska a vysvetľujem im, že ruské televízie im klamú, že Rusko vedie agresívnu vojnu a Ukrajina sa bráni a že ich vojakov nevítajú ako osloboditeľov a budú mať veľa obetí.

Zo slušnosti mi odpíšu, že "privét, Aleksej, ako sa máte? A čo mama?" A potom ešte dodajú, že informácie sú nejednoznačné a každá strana má svoju pravdu. Majú strach a zároveň sú zasiahnutí obrovskou propagandistickou mašinériou ruských televízií a médií.

Rusov nepresvedčia ani sankcie, sú pripravení žiť v chudobe, veď vždy tak v podstate žili. Keď som priniesol mojej ruskej rodine na obed v deväťdesiatych rokoch nemecké pivo v plechovkách, mali sviatok, lebo vraj nikdy také dobré pivo nepili.

Rusi akceptujú kastovnícky systém vládnutia, nadávajú naň, ale sú mu v podstate lojálni. Ak sa tam niekto z rodiny dostane do "verchušky", sú šťastní, nepotrebujú konkurenciu, nepotrebujú západnú demokraciu, ignorujú ju.

A všetky ďalšie sankcie ich len utvrdzujú v tom, že svet sa spojil proti nim. Ako na olympiádach, keď nemohli štartovať pod ruskou vlajkou, takmer nikto z nich neverí, že je to preto, že ruskí športovci dopovali.

Kombinácia frustrácie a veľkého národa, ktorý bol po roku 1991 pričasto predmetom žartov a kritiky. Nebude ľahké sa z tejto situácie dostať, pretože vnútorná opozícia Putinovi rýchlo nevyrastie a hrdinov, ktorí protestujú na námestiach, okamžite zatknú a spacifikujú.

Ťažko sa to vysvetľuje, ale Rusko sa cítilo ponížené a teraz je hrdé. Je hrdé na to, ho konečne berú vážne. Lož však nakoniec bude vždy len lžou a ja verím, že dnešný systém sa nakoniec začne rozpadať. Otázkou ostáva, čo ho nahradí, pretože Európa nepotrebuje Rusko ako nepriateľa, ale ako kooperujúceho partnera.

Zapol som si na dva dni opäť ruskú televíziu. Masaker. Podľa RT Ukrajinci obstreľujú vlastné civilné objekty, niekto z obyvateľstva hovoriaceho po rusky to aj potvrdí.

Ukrajinci vyhodili do vzduchu most, aby civili nemohli odísť z mesta, Ukrajinci používajú civilné obyvateľstvo ako ľudské štíty a rozmiestňujú bojovú techniku v civilných domoch a zdržiavajú sa na strechách bytoviek, kde žijú civilní obyvatelia. A kde tak majú byť, keď bojujú v meste? Zajatý veliteľ ruskej armády je vlastne chorvátsky herec.

Zábery horiacich miest sú údajne spred siedmich rokov. Propagandistická mašinéria beží na plný plyn, Európa odmietla vakcínu Sputnik, ktorá mohla zachrániť milióny životov a to len preto, že je ruská.

Vylúčenie Rusov zo všetkých významných športových súťaží ešte umocňuje pocit krivdy veľkého národa a to, že svet sa spojil proti nim. Putin ohlasuje kompenzácie pre zranených a padlých vojakov, na pár sekúnd sa aj postaví, aby im vzdal hold.

Pôsobí to cynicky. Neustále opakuje ten nezmysel o denacifikácii Ukrajiny. Komentátor zdôrazňuje, že špeciálna operácia ruskej armády nie je zameraná proti Ukrajincom, ale proti potomkom banderovcov (ukrajinská povstalecká armáda, ktorá bojovala proti Červenej armáde za samostatnosť Ukrajiny počas druhej svetovej vojny).

Možno vám to niečo pripomína. Je to vlastne rovnaký recept ako používa v miernejšej verzii Robert Fico. Nepíšem to preto, že by som ho chcel za každú cenu spomenúť, ale aby som vysvetlil, aké je to nebezpečné.

Čistá lož odvolávajúca sa na neexistujúce nebezpečenstvá takmer vždy ústi do nacionalizmu. Nacionálne konflikty odvolávajúce sa na nejakú časť histórie, pokojne aj tisíc rokov starú, ničia životy ľudí. Lož, ktorú šíria politici vedome.

Robert Fico je natoľko inteligentný, aby vedel, že naše noviny nevlastní Soros a že ja nie som "Sorosov sluha", ako ma svojho času označil na jednej zo svojich tlačových konferencií.

Za vyše polstoročie som si vypočul mnoho charakteristík, raz som ruský agent, agresor, okupant, od slovenských nacionalistov sa mi dostalo prívlastku maďarský agent, hoci neviem po maďarsky a neskôr americký či židovský prisluhovač.

Princíp je rovnaký, poukázať na to, že človek nemá rozhodnutia vo vlastných rukách, ale riadi ho niekto iný, mocnosť, ktorá má nečestný zámer. Je to nebezpečný nástroj na potláčanie správnych inštinktov spoločnosti.

Napriek tomu to Fico tvrdí vrátane útokov na štandardnú mediálnu scénu napríklad slovami, že novinári sú prostitútky. No nie sú. Naopak sú jednou z bariér, aby sa nestalo to, čo sa deje v Rusku.

Väčšinu téz, ktoré počujete od Roberta Fica, stvorili výsledky prieskumov verejnej mienky, Fico netvorí v pravom zmysle politiku budúcnosti, ale konzervuje stav frustrácie a podozrievania. To isté robí a robil Vladimir Putin. Všetci sme šokovaní, že je to možné dotiahnuť až tak ďaleko a že zrazu preto zomierajú ľudia vo vojne, ktorá je postavená na čistej lži.

Volodymyr Zelenskyj neurobil žiadnu z chýb, ktoré urobil gruzínsky prezident Michail Saakašvili v roku 2008. Zelenskyj komunikoval pokojne a nedal Rusom žiadnu zámienku na vpád. A predsa sú tam. Toto bude mimoriadne čierna kapitola ruských dejín a drahá daň za súčasnú ruskú politickú reprezentáciu. Daň za to, že zlyhala politická intuícia národa.

Ak Putin niečo dokázal, tak spojiť Európu v obrovskom solidárnom geste a uvedomiť si, že demokracia a mier zďaleka nemusia byť samozrejmosťou.

Alex Fulmek

Zdroj:
https://komentare.sme.sk/c/22858215/rusko-ukrajina-vojna-putin.html

Foto: Krajina optimistov
zdroj: regnum.ru

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

DUCHOVNÉ STRETNUTIE NA TÉMU “LADOMIRSKE MNÍŠSTVO” 

V nedeľu víťazstva pravoslávia sa uskutočnilo s požehnaním Jeho Blaženosti Rastislava arcibiskupa prešovského a metropolitu českých krajín a Slovenska duchovné stretnutie mládeže a veriacich na tému “Ladomirske mníšstvo” v chráme sv. archanjela …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

Ako dopadli voľby v Prešovskom kraji

Pellegrini získal v Prešovskom kraji o 35-tisíc hlasov viac hlasov než minule Čaputová V Harabinovom okrese vyhral Korčok. PREŠOV. V minulých prezidentských voľbách dostala v Prešovskom kraji v prvom kole najviac hlasov Zuzana Čaputová, kr…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Moskva žiada Berlín, aby uznal blokádu Leningradu za genocídu

Chce aj peniaze Ruská diplomacia žiada Nemecko, aby uznalo 900-dňové obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu. V pondelok ho k tomu vyzvala v diplomatickej nóte, v ktorej zároveň požaduje od Berlína ďalšie odškodnenie pre…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Rozhovor. Slovenský venkov nikdy sounáležitost s Čechy necítil

Společný národ byla idea elit, říká historik Jan Rychlík S profesorem Janem Rychlíkem, který právě teď o dějinách Slovenska vydává knihu, o českých četnících na Muráni, o Svaté říši římské, o Masarykově konceptu čechoslovakismu, trochu i o ko…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.03.2024

V Prešove rokovali biskupi na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov

Gréckokatolícki biskupi sa v utorok 19. marca zišli na arcibiskupskom úrade v Prešove na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov. Zasadanie tohto zákonodarneho zboru sa uskutočnilo po dvoch rokoch, nakoľko po zrieknutí sa úradu prešovského arcibi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Ujko Vasyľ:
-Borovička ďijať/posobyť i telepatičňi... Lem što zme soj kupyly fľašku, any zme ju ne otvoryly, no už i tak sja nam zlipšyla nalada...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať