Na konci Slovenska neveria vysokej politike

24.11.2022



Nežije sa tu ľahko, naše deti radšej odišli. Na východe sa cítia právom ukrivdení.

SNINA/ BRATISLAVA. Jeseň v Uličskej doline je podľa miestnych „rozprávkovo krásna“. Pri pohľade na sfarbené stromy Národného parku Poloniny im nejeden človek musí dať za pravdu.

Dolina má deväť dedín a končí sa najvýchodnejšou slovenskou obcou Nová Sedlica. Za ňou nasledujú už len prales a hranica s Ukrajinou, kde sa bojuje.

Dolina však podľa miestnych nie je koncom Slovenska len geograficky. "Sme tu ako odrezaní," vraví 75-ročná Mária Halaburková z dediny Kolbasov. "Po týchto cestách som 26 rokov jazdila na bicykli ako poštárka. Ale do kopca do dediny Ruský Potok to sa už nedalo utiahnuť," vraví.

Kus kondície ešte Halaburkovej vraj ostal. Na rozdiel od mnohých jej susedov a ich detí, ktorí sa už z obce odsťahovali, ona ostala.

Obec mala v 70. rokoch 400 obyvateľov, dnes ich je 62. Prváčku tu majú jedinú. Šesťročná žiačka je zároveň posledným dieťaťom, ktoré sa v obci narodilo.

Školu v Kolbasove zatvorili už pred 40 rokmi, budova dnes slúži ako obecná ubytovňa pre turistov. Bez internetu a televízie, čo si vraj rodiny s deťmi počas prázdnin pochvaľujú.

"V zime je to katastrofa," pokračuje Halaburková, ktorá si Uličskú dolinu pamätá ešte z čias, keď tu nestála vodná nádrž na pitnú vodu Starina. Pre jej výstavbu na hornom toku Cirochy vysťahovali koncom 70. rokov sedem rusínskych dedín.

Ponosy na to, ako Starina izolovala dolinu - keď v zime po snežení neraz ťažko prejdete autom po kľukatej ceste -, tu počuť pravidelne. Cestu nesmú posýpať technickou soľou, používať sa môže iba kamenný posyp.

"Nejako už bude," vraví Halaburková.

Bez kanalizácie a vodovodu
Neprávom prehliadnutí sa ľudia v Uličskej doline cítia aj z ďalšieho dôvodu.

Hoci Starina pitnou vodou zásobuje celé východné Slovensko vrátane Košíc, dediny v doline z nej vodu nemajú. Vodovod ani kanalizácia tu postavené nie sú. Ľudia majú vybudované studne a žumpy.

Aj počas tohtoročného suchého leta ľuďom voda v studniach mizla - najmä tým, ktorí domy využívajú ako rekreačné chalupy a nečerpajú ju pravidelne. "Ako v takom mieste budovať turizmus, ako by to chcel štát?" pýtajú sa niektorí miestni.

Už pred desiatimi rokmi Východoslovenská vodárenská spoločnosť vyhlasovala, že sa "dlhodobo zaoberá" napojením obcí v Uličskej doline na vodu zo Stariny.

Tento rok vo februári poslanci Prešovského samosprávneho kraja schválili, že na projektovú dokumentáciu budú žiadať nenávratný príspevok. Malé obce totiž nemali v rozpočtoch peniaze ani na projekt. O peniaze z eurofondov na výstavbu už budú žiadať obce, so spolufinancovaním projektu za desiatky miliónov eur tiež plánuje pomôcť kraj.

Dohromady pre 28 obcí so 7000 obyvateľmi v okrese Snina majú byť vodovod a kanalizácia hotové do konca roka 2029.

"Tam ani nechoďte, domy sú tam prázdne," upozorní nás cez plot v maličkej obci Príslop žena, ktorá tam jazdí za oddychom. Mnohé domy tu slúžia už len ako chalupy na víkendy a dovolenky, ich pôvodní obyvatelia bývajú inde.

Nikdy si však odtiaľto nevedela predstaviť odísť 74-ročná žena, jedna z mála obyvateľov, ktorú vidieť na dvore.

Opiera sa o palicu a po rusínsky vraví, že kým je zdravá, má sa dobre. Spolieha sa na synovu pomoc, keď potrebuje odviezť 21 kilometrov k lekárovi do okresného mesta Snina alebo do obchodu nakúpiť.

Nadpis na budove oproti "Rozličný tovar" v slovenčine aj ukrajinčine už pre miestnych roky význam nemá. Obchod je už desať rokov zatvorený a miestni si zvykli, že im dva razy do týždňa do obce privezú upečený chlieb, ktorý predávajú priamo z auta.

Zemiaky a fazuľu majú zo záhrad, vajíčka od svojich sliepok.

"Chlieb budeme kupovať raz za týždeň, budeme jesť, čo máme," vraví Halaburková z vedľajšej obce. "Veď nám tu chlieb - dlháň - išiel hore z eura 50 centov na vyše dve eurá."

Žijú inde ako pracujú
Kultúrnym, obchodným aj pracovným strediskom doliny je obec Ulič. Je tu škôlka, škola, obchody, lekáreň aj lekárske stredisko, kam prichádza lekárka pre dospelých dva razy do týždňa.

Ulič má ako jediná obec vybudovaný vodovod a kanalizáciu.

Viac ako polovica pracujúcich ľudí z obce odchádza za robotou na týždňovky či dvojtýždňovky, odhaduje starosta Ján Holinka (za SNS). Tamojší štátny podnik Lesopoľnohospodársky majetok a Lesy SR všetkých zamestnať nedokážu.

"Jasné, že si chýbame. Ale je to o zvyku," vraví Uličanka Mária Kačalová, ktorá sa s priateľom vidí dva týždne v mesiaci.

Ona odchádza pracovať ako opatrovateľka do Rakúska, on jazdí s kamiónom do Nórska. "Chceme si v Uliči postaviť aj dom a založiť rodinu," vraví Kačalová. Kde si potom zarobia? "Priateľ môže ešte jazdiť a ja si budem hľadať niečo tu. Niečo sa nájde," vraví.

Tridsať rokov sa u 60-ročnej Jarmily Jakubíkovej striedali obdobia, keď prácu získala s tými, keď o ňu prišla. Najťažšie bolo, keď sa rozviedla a dcéra ešte chodila do strednej školy.

"Mám takú teóriu, že nejdeme dopredu, ale vraciame sa späť," vraví Jakubíková. "Moji starí rodičia odišli do Ameriky za prácou. Dnes sme nútení odchádzať za hranice my."

Jakubíková v Nemecku pomáhala ako gazdiná a opatrovateľka, to sa však zmenilo počas pandémie. Keďže sa nedala zaočkovať proti covidu, čo pracovné agentúry vyžadovali, musela ostať doma.

Turistom v lete ponúka na ubytovanie svoj dvor. Môžu si na ňom rozložiť stany, dodá im aj nafukovacie matrace. Útulnú nocľaháreň pripravila Jakubíková z bývalého kurína. Turisti môžu zaplatiť, koľko chcú. Na dvore im postavila aj sprchu a suché WC.

Dovoliť si to mohla vďaka peniazom, ktoré zarobila v Nemecku, aj vďaka výhre v televíznej šou. Pred desiatimi rokmi vyhrala 50-tisíc eur v relácii TV Joj Recept na bohatstvo - kde varila rusínske trené pirohy.

Tento rok sa však u nej neubytoval nikto. Cestovatelia sa podľa Jakubíkovej radšej po pandémii vybrali k moru. Po tom, čo peniaze z výhry rozdala rodine a po oprave domu, sa opäť začína pozerať po možnosti, že za prácou vycestuje. Jej dcéra odišla žiť a pracovať do Košíc.

Tí, ktorí sa vracajú
V Prešovskom kraji s najnižšími zárobkami na Slovensku a najvyššou mierou nezamestnanosti vidia niektorí podnikatelia potenciál. Aj v okrese Snina, o ktorého severovýchode štát uvažuje ako o novom centre mäkkého turizmu pre Národný park Poloniny.

"Máme tu super čisté prostredie, kde nebol žiadny priemysel dlhé roky," hovorí Peter Vodal.

Po sedemnástich rokoch štúdia a práce v Bratislave sa vrátil pracovať do rodiska - obce Pčoliné. Spolu s rodinou tam začali s pestovaním technického konope, z ktorého vyrábajú oleje či kozmetiku. Stonky rastliny chcú využiť v stavebníctve.

Keďže si konope viac ako iné rastliny z pôdy zoberie "to dobré aj zlé", vrátil sa do regiónu, kde sú pre ekologické hospodárstvo dobré podmienky.

"Je to síce zabudnutá krajina, ale pre človeka ako som ja - ktorý žil vo veľkom meste, ale nebol na to zvyknutý - má svoje čaro," vraví Vodal.

Hoci pochádza z Pčoliného, teda zo Sninského okresu Prešovského kraja, s rodinou žije v Košiciach.

"Manželke z Bratislavy som nemohol urobiť to, že ju vezmem rovno do malej dediny," žartuje Vodal. "Košice sme si vybrali, lebo podnikáme a potrebujeme často cestovať do Bratislavy. Z Košíc to trvá štyri hodiny, odtiaľto je to šesť až sedem hodín, čiže cestovaním zabijete celý deň. V Košiciach je tiež väčšie kultúrne vyžitie, viac škôl," vymenúva vzápätí.

Priamo v obci Ulič s podnikaním začali ešte pred trinástimi rokmi sestry Nadežda Kovaľová a Anna Kušnírová. Ich Uličské pirohy pozná v doline každý.

"Denne vyrobíme od 250 do 300 kíl pirohov," hovorí jedna zo zakladateliek firmy Kušnírová. Sedemnástim ženám, ktoré pirohy lepia ručne, prejde denne od 25- do 30-tisíc kusov.

"Vyšlo lacnejšie kúpiť si nehnuteľnosť v Uliči, prerobiť ju a voziť tovar v mraziarenských autách ako dlhodobo platiť nájom v Snine," vraví.

Zemiaky do pirohov si vypestujú, zvyšok kúpia od miestnych pestovateľov, rovnako ako pohánkovú múku. Aj im sa občas stane, že auto plne naložené pirohami ostane v zime pre neprejazdnú cestu z doliny zaseknuté.

"Ale my sme tu žili ešte predtým, ako vymysleli reťaze na gumách," vraví Kovaľová. "Jasné, že sa tu nežije ľahko, ale to neznamená, že hodíme flintu do žita. Narodili sme sa tu, vyrástli sme tu a chceme tu žiť," dodáva.

K podnikaniu sa pridal aj jej syn, ktorý začal vyrábať ovocné sirupy. Dohromady zamestnávajú v rodinnej firme dvadsaťpäť ľudí. Pre vysoké ceny energií im klesla výroba o tretinu, zvládajú to však "s odrenými ušami".

"Je tu kde sadiť, je tu čistá dobrá pôda a príroda," vraví Kovaľová. "Syn sa chystá založiť si ovocné sady, v ktorých bude pestovať ovocie do sirupov."

"Tento región má potenciál aj na rozvoj turizmu," hovorí učiteľka a nadšená turistka Jana Kaščáková, ktorá sa zo Sniny presťahovala do chalupy v obci Runina a učí v Dlhej nad Cirochou.

"Počas pandémie to tu bolo zahltené turistami a ubytovanie nestačilo, ľudia sa aj sťažovali," vraví Kaščáková. "Teraz je to opäť hluché. My sme takí - nie, aby sme naše peniaze minuli doma, ale ideme k moru," dodáva.

Na prilákanie ľudí však treba dobudovať ubytovania, zlepšiť dopravu a cesty, na čo má dosah samosprávny kraj aj obce. Dva týždne pred komunálnymi voľbami bolo aj v Uličskej doline vidieť prípravy na položenie nového asfaltu.

Chýbajúcu prácu a odliv ľudí však už samosprávy sami nezvládnu - uznávajú aj miestni.

Plánu transformovať región z ťažby dreva na turizmus, na ktorý vláda v pláne obnovy pre Poloniny vyčlenila osem miliónov eur, sa však mnohí obávajú. A to aj napriek tomu, že stratový podnik Lesopoľnohospodársky majetok štát od januára zlúči s Lesmi SR, aby 155 ľudí neprišlo o prácu.

Smeru sa tu darilo, zmenil to Majerský
Spomedzi okresov Prešovského kraja bola v krajských voľbách v roku 2017 najnižšia účasť práve v okrese Snina - 26 percent.

Smeru sa tu dlhodobo darí, v parlamentných voľbách pravidelne získaval výrazne vyššiu podporu ako bol výsledok za celé Slovensko. V roku 2020 to bolo 33 percent, zatiaľ čo naprieč krajinou strana získala 18-percentnú podporu.

"Myslím, že je to preto, že tu ostali žiť najmä starší ľudia, ktorí tu chodia voliť a dajú na nejaký plagát alebo medové reči," myslí si Kaščáková.

Po 16 rokoch vedenia kraja však kandidáta Smeru Petra Chudíka pred piatimi rokmi porazil Milan Majerský z KDH. Podľa prieskumu z prvej polovice októbra pre TV Joj to v kraji aj teraz vyzerá na súboj Majerského, ktorého podporuje aj Sme rodina, Za ľudí a SaS, a Michala Kaliňáka, nezávislého kandidáta s podporou Hlasu, Smeru, SNS a Aliancie.

Viac tu však ľudí, podobne ako inde na Slovensku, zaujímajú voľby starostov a obecných poslancov. K týmto voľbám v roku 2018 prišla v Sninskom okrese polovica voličov.

"Pri voľbách starostu poznám človeka a hlasujem zaňho," hovorí Kovaľová, ktorá sa v sobotu voliť chystá. "Ale pri iných voľbách, ak aj niekomu dám svoj hlas a nebude si plniť program, kde ho budem naháňať," dodáva.

V Uliči aj v ďalších obciach sa ale súboj o post starostu neudeje. Kandidát je totiž len jeden.

"Budem aj vo volebnej komisii, ale ešte uvidím, či budem voliť," vraví Uličianka Jakubíková. "V obci je jeden kandidát na starostu a tých, čo kandidujú do VÚC, ľudia až tak nepoznajú," vraví s tým, že na akékoľvek voľby sa po rokoch, a najmä po tých parlamentných pred dvoma rokmi, díva "skepticky".

Voliť nepôjde ani Kačalová. Niežeby nechcela, hoci politika ju až tak veľmi nezaujíma. Bude v tom čase pracovať v Rakúsku.

Daniela Hajčáková, Tereza Tisová, redakcia

zdroj:
https://domov.sme.sk/c/23042350/posledne-dieta-sa-tu-narodilo-pred-siestimi-rokmi-na-samom-konci-krajiny-neveria-skor-vysokej-politike.html?

foto: Starina 
autor: SME/Marko Erd

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

DUCHOVNÉ STRETNUTIE NA TÉMU “LADOMIRSKE MNÍŠSTVO” 

V nedeľu víťazstva pravoslávia sa uskutočnilo s požehnaním Jeho Blaženosti Rastislava arcibiskupa prešovského a metropolitu českých krajín a Slovenska duchovné stretnutie mládeže a veriacich na tému “Ladomirske mníšstvo” v chráme sv. archanjela …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

Ako dopadli voľby v Prešovskom kraji

Pellegrini získal v Prešovskom kraji o 35-tisíc hlasov viac hlasov než minule Čaputová V Harabinovom okrese vyhral Korčok. PREŠOV. V minulých prezidentských voľbách dostala v Prešovskom kraji v prvom kole najviac hlasov Zuzana Čaputová, kr…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Moskva žiada Berlín, aby uznal blokádu Leningradu za genocídu

Chce aj peniaze Ruská diplomacia žiada Nemecko, aby uznalo 900-dňové obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu. V pondelok ho k tomu vyzvala v diplomatickej nóte, v ktorej zároveň požaduje od Berlína ďalšie odškodnenie pre…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Rozhovor. Slovenský venkov nikdy sounáležitost s Čechy necítil

Společný národ byla idea elit, říká historik Jan Rychlík S profesorem Janem Rychlíkem, který právě teď o dějinách Slovenska vydává knihu, o českých četnících na Muráni, o Svaté říši římské, o Masarykově konceptu čechoslovakismu, trochu i o ko…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.03.2024

V Prešove rokovali biskupi na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov

Gréckokatolícki biskupi sa v utorok 19. marca zišli na arcibiskupskom úrade v Prešove na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov. Zasadanie tohto zákonodarneho zboru sa uskutočnilo po dvoch rokoch, nakoľko po zrieknutí sa úradu prešovského arcibi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ

Ujko Vasyľ:
-Žena jak kava, kiď serce dovolyť - ta i try raz za deň...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať