Narodnostnŷj vŷbor zasidav u novim skladi

23.09.2021


Іstorično peršŷj raz na zasidaňu narodnostnoho vŷboru bŷv učastnŷj i pidpredseda parlamentu.

U vitorok 21-ho septembra 2021-ho roku v bratislavskim vladnim hoteli Bôrik prochodylo 42-he zasidaňa Vŷboru pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ Radŷ vladŷ Slovac’koj republikŷ pro ľuďskŷ prava, narodnostnŷ menšŷnŷ i rovodu rivnosť.

enšŷnovŷj vŷbor zasidav u novim skladi, keďže v juli prochodyly voľbŷ členiv na dalšŷj funkčnŷj period.

Za rusyňsku narodnostnu menšŷnu bŷly za členiv znova vŷbraty Petro Medviď i Milan Jan Pilip. Rusyňskŷ organizaciji, kotrŷ braly učasť na voľbach, vŷbraly i dvoch členiv – zastupnykiv, kotrŷma staly Martin Karaš i Petro Štefaňak. Totŷ suť učastnŷ na zasidaňu vŷboru, pokľa r’adnŷj člen ne može vz’aty učasť.

Vŷbraly novoho pidpredsedu
Zasidaňa začalo svjatočnŷm odkrŷťom, v ramkach kotroho bŷly členam vŷboru peredanŷ dekretŷ o jich zvoliňu. Dekretŷ peredavav Laslo Bukovskŷj, upovnomočenŷj vladŷ SR pro narodnostnŷ menšŷnŷ, jakŷj je jednočasno i predsedom narodnostnoho vŷboru.

Vŷbor u novim skladi mav pered sobov i voľbu pidpredsedu vŷboru. Tŷm doteper’ bŷv Milan Jakn Pilip, kotroho rusyňska narodnostna menšŷna nominovala i na dalšŷj funkčnŷj period. Druhŷm kandidatom bŷv Onrej Poss, člen za nimec’ku mešnŷnu, kotroho nominovaly čes’ka i moravska narodnostna menšŷna.

Keďže Poss zdobŷv vece holosiv, predstavyteľ karpaťskŷch Nimciv bude v slidujučim periodi na posadi pidpredsedu vŷboru, a tŷm stav i členom Radŷ vladŷ Slovac’koj republikŷ pro ľuďskŷ prava, narodnostnŷ menšŷnŷ i rovodu rivnosť.

Novŷm sekretar’om vŷboru, kotroho menuje predseda, stala Sofija Penerova Daskalova z Ur’adu upovnomočenoho pro narodnostnŷ menšŷnŷ. Vŷčer’ala na poziciji Alenu Kotvanovu, kotra nastupyla do funckiji dyrektorkŷ Fondu na pidporu kulturŷ narodnostnŷch menšŷn.

Členove narodnostnoho vŷboru tak samo vŷberaly jednoho člena dozornoj radŷ menšŷnovoho fondu. Na totu posadu kandidovala Klavdija Sekereš, nominantka maďar’skoj menšŷnŷ, i Marcel Fandak, kotroho nominovala žŷdivska narodnostna menšŷna. Tisne holosovaňa nakonec’ na totu poziciju vŷbralo Klavdiju Sekereš.

Učastnŷj i pidpredseda parlamentu
Vitorkove zasidaňa malo i istoričnŷj moment. Na zasidaňu bŷv učastnŷj i pidpredseda Narodnoj radŷ Slovac’koj republikŷ Gabor Grendel. To peršŷj raz, što pidpredseda parlamentu v cilij istoriji Vŷboru pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničŷ grupŷ brav učasť na zasidaňu.

Grendel pidkreslyv, že mnohoraz s’a bisiduje, že menšŷnŷ majuť na Slovakiji dobrŷ uslovija, no to any zdaleka ne je pravdov. Za joho slovamy, pokľa bŷ tak bŷlo, ne je nam potribnŷj any narodnostnŷj vŷbor, any funckija ombudsmana ci dalšŷ organŷ, keďže „všŷtko už bŷ bŷlo vŷrišeno“. Naopak, jak poviv Grendel, jakraz ur’ad ombudsamana može svidčity, že rišŷť mnoho prypadiv, kotrŷ dotuľajuť s’a diskriminaciji menšŷn.

Akcentovav i to, že vlada pidtrymuje prava narodnostnŷch menšŷn a prypomjanuv, že sučasna vlada s’a opravdala i za policajnu akciju v romskij osadi v Moldavi nad Bodvov.

Pidpredseda parlamentu učastnŷm poviv, že je radŷj, že može bŷty na zasidaňu i pozorno sobi vŷsluchaty spravŷ i problemŷ, kotrŷ rišajuť narodnostnŷ menšŷnŷ. Choc’ ne mih bŷty z robočich obovjazkiv na cilim zasidaňu, keďže v tot deň zasidav i parlament, dakiľko raz vstupyv do diskusiji ku okremŷm punktam zasidaňa. Jak sam poviv, viryť, že na narodnostnim vŷbori ne bŷv ostatnij raz.

Menšŷnovŷj fond znova temov
Nažaľ, i v ramkach toho zasidaňa bŷv jednov iz holovnŷch tem Fond na pidporu kulturŷ narodnostnŷch menšŷn. Choc’ fachovŷ radŷ, kotrŷ schvaľovaly žadosty o dotaciji zasidaly už v marci i apriľu, z cilkovo 1483 pidporenŷch projektiv za 13 menšŷn i interkulturnŷj dialog bŷlo zatľa pidpysanŷch lem 628 projektiv, a z toho lem 409 projektiv už bŷlo i vŷplačenŷch.

Іšči hirše vŷzerajuť čisla, keď s’a posmotryme, že fond tot rik pererozdiľovav kolo 9 milioniv evr, z toho je vŷplačenŷch lem dašto ponad 2 milionŷ.

Za rusyňsku narodnostnu menšŷnu, de bŷlo schvalenŷch 137 projektiv, je pidpysanŷch lem 49 projektiv, vŷplačenŷch je 29, v cilkovij sumi 96 670 evr. Prytim rusyňska menšŷna pererozdiľovala kolo 500 tis’ač evr na tot rik.

Členove vŷboru zvertaly uvahu na to, že sučasna situacija je vže kritična. Lem za rusyňsku menšŷnu mož povisty, ale toto same je i u druhŷch menšŷn, že vŷchodyť peridodična presa cilŷj rik, rosnuť dovhŷ v drukarňach, ale fakturŷ čekajuť na zaplačiňa i za kulturnŷ podiji a inšŷ aktivitŷ, na kotrŷ bŷly schvalenŷ hrošŷ i bŷly vže zrealizovanŷ.

Jak pidkreslyly i členove vŷboru za rusyňsku menšŷnu, taka sistema robyť z narodnostnŷch organizacij dovžnykiv, i toto s’a povtor’ať každŷj rik, što može vesty až ku likvidaciji menšŷnovoj kulturŷ obšče.

Ekonomična dyrektora fondu Dagmar Čerťaňska na zasidaňu povila, že fond maje malo ľudej, kotrŷ tot rik musyly navece rišŷty mimor’udnu vŷzvu, jaka bŷla realizovana z pryčinŷ pandemiji. Navece s’a v liti minylo vedžiňa fondu, keďže bŷv konkurz na novoho dyrektora, što tak samo za jij slovamy zapryčinylo spomaliňa robotŷ. Problemov suť i bjurokratičnŷ administrativnŷ procesŷ.

Vŷbor pryjav uznesiňa, v kotrim vŷslovyv nespokijnosť zo skorosťov administrativnŷch procesiv i procesiv vŷplačaňa projektiv. Rekomendovav Ministerstvu kulturŷ Slovac’koj republikŷ pryhotovyty zminu zakona o Fondi na pidporu kulturŷ narodnostnŷch menšŷn z ciľom uskoryty procesŷ, a tak samo probadaty možnosty zvekšiňa personalnoho zabezpečiňa fondu poserednyctvom evropskŷch projektiv, keďže zakon stanovľuje lem 5 procent financij fondu na zabezpečiňa joho chodu.

Menšŷnovŷj zakon finišuje
Na zasidaňu bisidovalo s’a i o legislativnŷch procesach, kotrŷ dotuľajuť s’a i narodnostnŷch menšŷn a z tŷm povjazanach aktivitach upovnomočenoho.

Bukovskŷj informovav, že v ramkach pryhotovliňa zakona o postavliňu narodnostnŷch menšŷn je hotovŷch v pragrafovij verziji pjať statej, dalšŷ štyry bŷ maly bŷty hotovŷ v najblyzšim časi.

V oktobri až novembri bŷ maly prochodyty konzultaciji o pryhotovlenim zakoni z predstavyteľamy narodnostnŷch menšŷn, na kinc’u roka bŷ mala bŷty pryhotovlena finalna verzija, kotra bude peredložena slovac’kij vladi. V povjazaňu zo zakonom s’a v maji 2022-ho roku odbude i medžinarodna konferencija, kotru bude organizovaty Ur’ad upovnomočenoho, i na kotrij s’a bude porivňaty slovac’kŷj zakon z prykladamy zo zahraniča.

Jakraz v sludijučim roci bŷ s’a zakon o postavliňu narodnostnŷch menšŷn mav distaty i do slovac’koho parlamentu.

Problematičnŷj škoľskŷj zakon
Bisida bŷla i o noveli zakona o vŷchovi a osviti – tzv. škoľskŷj zakon, kotru peredkladať rezort školstva.

Novela maje definovaty i narodnostnu školu a narodnostne škoľske zar’adžiňa. Problema v tim, že podľa novelŷ bŷ narodnostna škola i narodnostne škoľske zar’adžiňa maly bŷty lem takŷ, de cilŷj navčalno-vŷchovnŷj proces prochodyť v jazŷku narodnostnoj menšŷnŷ. To je ohrožiňa i pro rusyňskŷ školŷ, kotrŷ ne veduť cilŷj proces v rusyňskim jazŷku, ne majuť na to any učebnykŷ. V prypadi schvaliňa novelŷ u formi, jaka je peredložena, bŷ ne bŷly definovanŷ jak narodnostnŷ.

Upovnomočenŷj vladŷ dav u medžirezortnim prypominkovim procesi okrim inšoho i propoziciju, žebŷ definicija narodnostnoj školŷ i narodnostnoho škoľskoho zar’adžiňa bŷla rozšŷrena na totŷ, de i lem časť vŷchovno-osivitňoho procesu u všŷtkŷch klasach abo v dakotrŷch klasach prochodyť v jazŷku narodnostnoj menšŷnŷ. Prypominka ne bŷla akceptovana rezortom školstva.

Predstavyteľka ministerstva školstva na zasidaňu povila, že zatľa išči ne je jasne, v jakij verziji s’a zakon schvalyť, i ci nakonec’ ne bude termin narodnostnoj školŷ rozšŷrenŷj.

Členove vŷboru za rusyňsku menšŷnu maly tak samo vopros, ci to, že škola ne bude zapysana jak narodnostna, ovplyvnyť vekšŷj normativ na škoľar’a, kotrŷj teper’ isnuje pro školŷ z navčalnŷm jazŷkom narodnostnoj menšŷnŷ abo navčaňom jazŷka narodnostnoj menšŷnŷ. Odpoviď na to nateper’ ne je, keďže normativ ne je definovanŷj v zakoni.

Obhovoryly s’a i aktivitŷ deputata Dimešija
Členove vŷboru na zasidaňu obhovoryly i aktivitŷ deputata Narodnoj radŷ Slovac’koj republikŷ Ďorďa Dimešija. Tot peršŷj raz vŷklykav bur’u, keď dva tŷždni pered začatkom spysovaňa žŷteliv chotiv minyty voprosŷ, na kotrŷch robylo s’a dakiľko rokiv doperedu, i bŷv na naych dos’ahnenŷj konsenzus i v ramkach narodnostnŷch menšŷn.

Teper’ deputat okrim inšoho pryhotovľuje novelu zakona o vŷžŷvaňu jazŷkiv narodnostnŷch menšŷn, i bŷbor kritikovav, že ne komunikuje z predstavyteľamy menšŷn, any z upovnomočenŷm pro narodnostnŷ menšŷnŷ. V medijach s’a dokinc’a vŷslovľuje, že vin jidnaty z vŷborom i upovnomočenŷm ne potrebuje, i znevažuje jich roľ.

Vŷbor skritikovav deputata, že svojima aktivitamy nyčiť robotu volenŷch predstavyteliv narodnostnŷch menšŷn. Cilŷj vŷbor – i časť za menšŷnŷ, i časť za deržavnu spravu a samospravu – jednoholosno pryjav uznesiňa, v kotrim s’a vŷslovľuje nezhoda z aktualnov legislativnov aktivnosťov i dijaňom a puvličnŷma vŷslovamy deputata Dimešija, što do pryhotovľovanoj novelŷ zakona o vžŷvaňu jazŷkiv narodnostnŷch menšŷn.

Propoziciju deputata beruť členove vŷboru z meritoričnoho i obs’ahovoho pohľadu za plane rišiňa a kritikujuť, že propoziciju ne konzultovav z predstavyteľamy menšŷn, členamy menšŷnovoho vboru, any z gestorom odnosnoho zakona.

Vŷbor poviryv upovnomočenoho Lasla Bukovskoho informovaty o tim uznesiňu odnosnŷ vŷborŷ Narodnoj radŷ Slovac’koj republikŷ.

Petro Medviď

Žridlo:
https://www.lem.fm/narodnostnyj-vybor-zasidav-u-novim-skladi-uchastnyj-byv-i-pidpredseda-parlamentu/

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

DUCHOVNÉ STRETNUTIE NA TÉMU “LADOMIRSKE MNÍŠSTVO” 

V nedeľu víťazstva pravoslávia sa uskutočnilo s požehnaním Jeho Blaženosti Rastislava arcibiskupa prešovského a metropolitu českých krajín a Slovenska duchovné stretnutie mládeže a veriacich na tému “Ladomirske mníšstvo” v chráme sv. archanjela …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

Ako dopadli voľby v Prešovskom kraji

Pellegrini získal v Prešovskom kraji o 35-tisíc hlasov viac hlasov než minule Čaputová V Harabinovom okrese vyhral Korčok. PREŠOV. V minulých prezidentských voľbách dostala v Prešovskom kraji v prvom kole najviac hlasov Zuzana Čaputová, kr…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Moskva žiada Berlín, aby uznal blokádu Leningradu za genocídu

Chce aj peniaze Ruská diplomacia žiada Nemecko, aby uznalo 900-dňové obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu. V pondelok ho k tomu vyzvala v diplomatickej nóte, v ktorej zároveň požaduje od Berlína ďalšie odškodnenie pre…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Rozhovor. Slovenský venkov nikdy sounáležitost s Čechy necítil

Společný národ byla idea elit, říká historik Jan Rychlík S profesorem Janem Rychlíkem, který právě teď o dějinách Slovenska vydává knihu, o českých četnících na Muráni, o Svaté říši římské, o Masarykově konceptu čechoslovakismu, trochu i o ko…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.03.2024

V Prešove rokovali biskupi na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov

Gréckokatolícki biskupi sa v utorok 19. marca zišli na arcibiskupskom úrade v Prešove na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov. Zasadanie tohto zákonodarneho zboru sa uskutočnilo po dvoch rokoch, nakoľko po zrieknutí sa úradu prešovského arcibi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Prodavať Paraska na labirskim bazari/torhu jabka...
-Jabka, jabka z Čornobilu...!
-Parasko, što jes durna... To ti nychto ne bude kupuvaty...!
-O, čuduvav by jes sja... Chto pro šefa, chto pro svekru...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať