Nemka, ktorá vymyslela MDŽ
Kedysi boli po nej pomenované námestia a ulice, jedna aj v bratislavskej Petržalke. Po roku 1989 ich premenovali. Čo však nič nemení na tom, že Clara Zetkinová mala najväčšiu zásluhu na tom, že Medzinárodný deň žien (MDŽ) sa už 110 rokov pripomína u nás i v Európe.
Čo dnes o nej vie bežný občan Slovenska? Takmer nič. Za socializmu sa v školách učilo, že sa narodila v roku 1857, bola nemeckou sociálnou demokratkou, neskôr komunistkou, že ako prvá prišla s myšlienkou oslavovať MDŽ, že sa osobne poznala s Leninom a že zomrela v roku 1933 v Moskve, kde je aj pochovaná pri múroch Kremľa. To bolo asi všetko.
A čo sa môžeme dozvedieť, ak by sme chceli? Napríklad aj to, že nacisti o nej rozširovali, že bola židovka o čom vraj svedčí i to, že navrhla organizovať MDŽ 8. marca, na židovský sviatok Purim. Nič z toho nie je pravda. Zetkinová, rodená Eissnerová, mala nemeckých rodičov protestantov (matku s francúzskymi koreňmi), na kodanskej konferencii v roku 1910 nenavrhovala pre ženský sviatok žiaden presný termín a Purim je predsa pohyblivý sviatok. Napriek tomu dezinformácie naďalej kolujú na viacerých konšpiračných weboch.
Pravda je len to, že prvým životným partnerom vtedy 21-ročnej nemeckej študentky v Paríži bol ruský emigrant židovského pôvodu Osip Zetkin. Mali spolu dvoch synov a prijala jeho meno, hoci sa nikdy za neho nevydala. Nežili spolu dlho, lebo Zetkin zomrel na tuberkulózu vo veku 38 rokov.
Neskôr sa Zetkinová vydala za nemeckého maliara Georga F. Zundela, ktorý bol o 18 rokov mladší. Ich manželstvo vydržalo takmer 14 rokov. Na začiatku vzťahu oboch zblížili najmä socialistické myšlienky. Zundela za účasť v študentských protestoch dokonca vylúčili z výtvarnej akadémie. Rozišli sa po tom, čo Zundel opustil vo svojej tvorbe realistický štýl a začal sa v nej venovať náboženským motívom.
Zetkinová bola redaktorka socialistických novín a na začiatku prvej svetovej vojny zastávala pacifistické postoje. Známy bol jej výrok: „Keď muži zabíjajú, je na nás ženách, aby sme bojovali za záchranu života."
Po boľševickej revolúcii v Rusku sa zblížila s Leninom a priatelila sa s nemeckou revolucionárkou Rosou Luxemburgovou. Tá svojho času navrhla pre obe spoločný epitaf: „Tu ležia poslední dvaja muži nemeckej sociálnej demokracie." Luxemburgovú však zavraždili už začiatkom roku 1919.
Zetkinová potom vstúpila do Nemeckej komunistickej strany a pôsobila za ňu v parlamente až do roku 1932. Ako najstaršia odchádzajúca poslankyňa vtedy predsedala na prvom zasadnutí novozvoleného Reichstagu. Pri tejto príležitosti vyhlásila: „Požiadavkou chvíle je jednotný front všetkých pracujúcich proti fašizmu." Až potom odovzdala slovo – podľa protokolu – Hermannovi Göringovi, predstaviteľovi nacistickej strany, ktorá získala vo voľbách najviac hlasov.
Po prevzatí moci v Nemecku nacistami Zetkinová odišla v roku 1933 do moskovského exilu, kde čoskoro zomrela. V Berlíne má dodnes pamätník a ľavicová parlamentná strana Die Linke (takmer s 10 percentami mandátov v Bundestagu) každoročne udeľuje Cenu Clary Zetkinovej za vynikajúce úspechy žien v spoločnosti a politike.
Vladimír Jancura, Pravda
Zdroj:
https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/580266-nemka-ktora-vymyslela-mdz/?
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2024
2% z Vašich daní
Uchádzame sa o Vašu priazeň...
Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom.
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej právnickej osobe
Evidenčné čí…
24.03.2024
DUCHOVNÉ STRETNUTIE NA TÉMU “LADOMIRSKE MNÍŠSTVO”
V nedeľu víťazstva pravoslávia sa uskutočnilo s požehnaním Jeho Blaženosti Rastislava arcibiskupa prešovského a metropolitu českých krajín a Slovenska duchovné stretnutie mládeže a veriacich na tému “Ladomirske mníšstvo” v chráme sv. archanjela …
24.03.2024
Ako dopadli voľby v Prešovskom kraji
Pellegrini získal v Prešovskom kraji o 35-tisíc hlasov viac hlasov než minule Čaputová
V Harabinovom okrese vyhral Korčok.
PREŠOV. V minulých prezidentských voľbách dostala v Prešovskom kraji v prvom kole najviac hlasov Zuzana Čaputová, kr…
23.03.2024
Moskva žiada Berlín, aby uznal blokádu Leningradu za genocídu
Chce aj peniaze
Ruská diplomacia žiada Nemecko, aby uznalo 900-dňové obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu. V pondelok ho k tomu vyzvala v diplomatickej nóte, v ktorej zároveň požaduje od Berlína ďalšie odškodnenie pre…
23.03.2024
Rozhovor. Slovenský venkov nikdy sounáležitost s Čechy necítil
Společný národ byla idea elit, říká historik Jan Rychlík
S profesorem Janem Rychlíkem, který právě teď o dějinách Slovenska vydává knihu, o českých četnících na Muráni, o Svaté říši římské, o Masarykově konceptu čechoslovakismu, trochu i o ko…
22.03.2024
V Prešove rokovali biskupi na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov
Gréckokatolícki biskupi sa v utorok 19. marca zišli na arcibiskupskom úrade v Prešove na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov. Zasadanie tohto zákonodarneho zboru sa uskutočnilo po dvoch rokoch, nakoľko po zrieknutí sa úradu prešovského arcibi…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ zazerať v noči na pc porno.
Nespoďivaňi prychodyť ku ňomu Paraska. Nastavať ťjažke tycho. Odrazu Paraska:
-Zastav film...! Vernŷj iši kušťičko nazad...! Dobri...!
Takŷ firangŷ choču do kuchňi...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať