Nevynovatŷ

26.10.2018


V noči na 20-ho oktobra pojavyly s’a v Zakarpaťskij oblasty Ukrajinŷ bilbordŷ. Nit, ne proponovaly any tuňše telefonovaňa, any lipšu požŷčku v banci. Svidčily o tim, de vede politika Kyjeva v tij oblasty.

Dvadc’ať bilbordiv, jak pysaly ukrajiňskŷ mediji, na kotrŷch bŷly fotografiji tr’och politikiv maďar’skoj menšŷnŷ, davalo jasnŷj odkaz: Zastavyme separatistiv! Škandal, i dumam, že je to išči slabe slovo, komentovav minister zahraničnŷch dil Ukrajinŷ Pavlo Klimkin, ci holova Zakarpaťskoj oblastnoj administraciji Hennadij Moskaľ, kotrŷj za bilbordamy vydiv rosijsku bezpeku FSB. Všŷtkŷ mŷjuť rukŷ, hovoryť s’a o tim, že bilbordŷ bŷly zroblenŷ nelegalno, ne je vynovatoho, okrim rosijskoj bezpekŷ.

O paru dniv po tim v ramkach Varšavskoho bezpečnostnoho forumu minister zahraničnŷch dil Maďar’ska Peter Sijarto proponuje Pavlovy Klimkinovy dohovor o ochoroni narodnostnŷch menšŷn i hovoryť o tim, že dovira medži tŷma dvoma deržavamy musyť bŷty obnovlena. Proponujuť s’a i hrošŷ na budovaňa drah v Zakarpaťskij oblasty Ukrajinŷ. Za dumkamy Sijarta je v interesach Budapeštu, žebŷ konflikt dalše ne prodovžovav. Kyjiv obic’ať porozdumovaty nad propozicijov.

Medži tŷma podijamy, kotrŷ za ostatnij čas odbŷly s’a, i kotrŷ suť povjazanŷ iz Zakarpaťskov oblasťov, Karpaťska sič publično zaprošuje na svoji planovanŷ podiji, jij predstavyteli pošŷr’ujuť na svoich profilach na siti Facebook riznŷ fotografiji strič, pochodiv. Fotografiji, na kotrŷch majuť členove zakrŷtu tvar’, bihajuť zo zbrojov i „trenujuť“ molodŷch ľudej, fotografiji, kotrŷ nyjak ne rizňať s’a od fotografij inšŷch neonacističnŷch grup buďde v Evropi. Z tov riznic’ov, že v Evropi suť takŷ organizaciji mimo zakona, na Ukrajini Karpaťsku sič oficialno lem odzbrojily.

Ne dumam, že jakŷjs’ dohovor, kotrŷj teper’ proponuje Budapešt, bŷv zroblenŷj iz dňa na deň, no dumam, že joho publikovaňa mohly uskority i ostatni podiji na Ukrajini – holovno spomynanŷ bilbordŷ. І propozicija dohovoru o ochoroni narodnostnŷch menšŷn je pravylna. Bo jak raz spravovaňa s’a Ukrajinŷ odnosno narodnostnŷch menšŷn je žridlom toho, što vydyme v ostatnim časi. Pro mene v tim momenti ne je osnovnŷm, chto konkretno stojiť za škandaloznŷma bilbordamy, osnovnŷm je zadumaty s’a, chto tomu pryhotovyv urodžajnu zemľu, žebŷ to mož bŷlo schosnovaty.

Totu urodžajnu zemľu dovhodobo pryhotovľuje jak raz politika Kyjeva. Neberuči do uvahŷ teper’ cilu teritoriju Ukrajinŷ, a lem Zakarpaťsku oblasť, je spravovaňa s’a deržavŷ v oblasty narodnostnŷch menšŷn daleko od buďjakŷch evropskŷch štandardiv. Dokinc’a take spravovaňa s’a ne je lem v oblasty narodnostnŷch menšŷn, bo zadumaty s’a treba obšče nad charakterom deržavŷ i nad tŷm, ci to je pravna deržava.

Prykladŷ suť znamŷ i storaz povtor’anŷ. Ukrajina predci začala svoju puť v ramkach Zakarpaťskoj oblasty perestupliňom vlastnŷch norm i pryobic’aň, keď po uspišnim referendumi ne vŷpovnyla voľu naroda na avtonomiju. Kyjiv sistematično prodovžovav u nyčiňu rusyňskoj narodnosty prodovžovaňom nasylnoj ukrajinizaciji, nepryznaňom prav Rusynam. Po boroťbi iz Rusynamy pustyv s’a do dalšŷch menšŷn, v Zakarpaťskij oblasty Ukrajinŷ do Maďariv. Prypomjaňme sobi, že „problemŷ“ ne začaly rozdavaňom maďar’skŷch pasportiv i videozapysom iz konzulatu. Toto všŷtko začalo atakamy na kancelariji maďar’skŷch politikiv, pobihovaňom Karpaťskoj siči po zakarpaťskŷch ulic’ach, propozicijamy tipu, že treba ulic’u vojnovoho zločinc’a Šucheviča (najnoviše už treba v Užhorodi i ulic’u Banderŷ), prodovžovalo jazŷkovŷm zakonom ci zakonom o osviti.

І tak s’a vertame ku voprosu, chto za bilbordamy stojiť. Bilbordŷ suť efekt zasijanoho. Bilbordŷ suť lem nasiňa, kotre s’a uchopylo i teper’ vkazalo zo zemli. No sijav Kyjiv i por’adno hnojiv totu zemľu, žebŷ bŷv urodžaj, dakiľko rokiv i mnohŷma sposobamy. І je absolutno jedno, chto konkretno bilbordŷ zrobyv, bo usloviji na to zrobyv chtos’ inšŷj.

Pokľa choče Ukrajina zaboronyty takŷm i podobnŷm škandalam, kotrŷ bŷ mohly bŷty puťov do „adu“, potim i bez maďar’skoj propoziciji, i bez dovhoho rozdumavaňa mav bŷ Kyjiv pereocinyty i zminyty politiku odnosno narodnostnŷch menšŷn. Všŷtkŷch. І toj nevŷznanoj. Treba organizaciji jak Karpaťska sič, kotrŷ samŷ strašať ľudej i rozduvajuť iskerkŷ nebezpečnoho ohňa nacionalizma, postavyty mimo zakon i buďjakŷ aktivnosty takŷch radikaliv bezprecedentno karaty, namisto proslavľaňa jich jak dobrŷch patriotiv.

Treba perestaty hraty s’a na nevynovatoho, perestaty hľadaty vynovatŷch vs’adŷľ inde lem ne u sebe, i pryjaty zodpovidnosť za toto, što dije s’a v deržavi. Pokľa toto Kyjiv ne zminyť, potim je tot najvynovatišŷj.

Petro Medviď

Staťa bŷla napysana jak komentar’ „Vstupne do kontroľi“ lemkivskoho radija lem.fm. 

Žridlo:
http://www.lem.fm/nevinovatyi/

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka. RUSÍNSKÝ DEN v Lužickém semináři v Praze

Společnost přátel Lužice a Společnost přátel Podkarpatské Rusi vás zvou na RUSÍNSKÝ DEN v sobotu 20. 4. 2024 v Lužickém semináři v Praze. Na programu, který začíná v 10 hodin dopoledne, jsou přednášky, beseda, divadlo i ochutnávka tradi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka na premiéru do DAD

Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne (Tlačová správa) Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.04.2024

Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU

Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU. V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.04.2024

Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?

Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.04.2024

Ruský zlatý poklad a čs. legionáři

Pár slov úvodem V posledních letech se v médiích čas od času objevují zprávy k otázce ruského zlatého pokladu, které jsou buď přímým obviněním, nebo naznačují, že snad jeho část v letech 1918-1920 měli ukradnout čs. legionáři. Většina těchto rů…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Prychodyť Vasyľ pjanyj domiv o druhi hodyňi v noči. Paraska bars nahňivana.
-Iď soj tam, odkaľ jes pryšov...!
Vasyľ vyberať telefon, naberať nomer i pomalym holosom hvaryť:
-Petre, všytko v porjadku, už jem sja opravdav, vertam sja...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať