Odbŷlo s’a dalše zasidaňa narodnostnoho vŷboru

25.05.2021


V ponediľok 24-ho maja 2021-ho roku odbŷlo s’a 41-še zasidaňa Vŷboru pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ Radŷ vladŷ Slovac’koj republikŷ pro ľuďskŷ prava, narodnostnŷ menšŷnŷ i rodovu rivnosť.

Z pryčinŷ prodovžujučich protyepidemičnŷch nar’adžiň i toto zasidaňa prochodylo onljan formov. V programi maly členove vŷboru des’ať punktiv. Bisidovalo s’a o narodnostnŷch muzejach, školstvi, ci prypravach odnosno narodnostnoho zakona.

Rusyňskŷj muzej robyv i počas koronŷ
Členove vŷboru distaly išči pered zasidaňom Іnformaciju o ričnŷch spravach o dijalnosty narodnostnŷch muzejiv na Slovakiji za rik 2020. Tot dokument peredkladať Ministerstvo kulturŷ Slovac’koj republikŷ, keďže je zr’adžovateľom Slovac’koho narodnoho muzeja (SNM), pid kotrŷj naležať i narodnostnŷ muzeji.

Jak okremŷ špecializovanŷ inštituciji maje SNM visem narodnostnŷch muzejiv, meži nyma je i Muzej rusyňskoj kulturŷ v Pr’ašovi (SNM-MRK).

 dokumentu, kotrŷj bŷv peredloženŷj vŷboru, s’a dizname, že rusyňskŷj muzej any v mynulim roci ne rišŷv žadnŷ naučno-badateľskŷ zadači, no to ne značiť, že bŷv bez dijalnosty. Treba prypomjanuty, že v mynulim roci s’a po dovhim časi začala rišŷty rekonštrukcija cholem časty prostoriv, kotra je teper’ dokinčena i može konečno služŷty jak dostojnŷ vŷstavnŷ prostorŷ, i keď na velyku rekonštrukciju SNM-MRK išči vse lem čekať.

Okrim toho, že s’a robyly stavebnŷ robotŷ, rusyňskŷj muzej v časi pandemiji styhnuv u 2020-im roci zbohatyty svij zbirkovŷj fond, reinštalovav dovhodobu vŷstavku Іstorija Rusyniv na Slovakiji z roku 2013, zrealizovav pjať dočasnŷch vŷstavok, dalšŷ kulturnŷ podiji, de bŷlo mož čuty muzyku, ale i literaturne slovo, ale i ateľjerŷ narodnoj tvorčosty ci dramatičnoj tvorčosty.

Choc’ muzej mav cilkovŷj rozrachunok na 2020-ŷj rik vekšŷj jak v poperednim roci, treba pidkreslyty, že vŷsša suma bŷla z pryčinŷ schvalenoj rekonštruckiji spomynanoj časty prostoriv.

Na narodnostnim zakoni s’a robyť dalše
Slovakija bŷ mala podľa Programovoho vŷhološiňa vladŷ pryjaty Zakon o postavliňu narodnostnŷch menšŷn, kotrŷj doteper’ brakuje. Na tot zamir bŷla už zr’adžena i roboča grupa, kotru poklykav upovnomočenŷj pro narodnostnŷ menšŷnŷ i jednočasno predseda menšŷnovoho vŷboru Laslo Bukovskŷj.

Bukovskŷj poklykav do grupŷ i dvoch predstavyteliv Rusyniv, Martina Dufalu jak eksperta na pravo z Univerzitŷ Komeňskoho v Bratislavi, a Milana Jana Pilipa, pidpredsedu mešnŷnovoho vŷboru, dnes’ i u funkciji predsedŷ Ur’adu Slovakiv žŷjučich v zahraniču.

Od ostatňoho zasidaňa vŷboru, kotre odbŷlo s’a v marci, prochodyly 3 roboči striči pidgrup. Dvi zanymaly s’a školstvom narodnostnŷch menšŷn, treťa striča robočoj pidgrupŷ dotuľala s’a temŷ inštitucionalnoho i finačnoho zabezpečiňa i participaciji narodnostnŷch menšŷn.

Jak informovav Bukovskŷj, momentalno pryhotovľuje s’a striča ku vŷpracovaňu stati 4 propoziciji zakona, kotra upravľuje oblasť kulturŷ narodnostnŷch menšŷn.

V školstvi rekomendaciji i pro rusyňsku osvitu
Členove vŷboru v ramkach programu zasidaňa zanymaly s’a i problematikov narodnostnoho školstva. Toto s’a prysposobylo pandemičnij situaciji.

Z dokumentu pid nazvov Іnformacija o stani narodnostnoho školstva s’a dizname, že ku 15-mu septembru 2020-ho roku bŷly zaradženŷ do siti škol i škoľskŷch zar’adžiň v Slovac’kij republici try mater’skŷ školŷ z navčalnŷm jazŷkom rusyňskŷm. Ku tij samij dati isnovaly lem dvi osnovnŷ školŷ z navčalnŷm jazŷkom rusyňskŷm, jedna z toho v kombinaciji zo slovac’kŷm jazŷkom. Cilkovo na školach Rusynŷ majuť 67 škoľariv.

Tam s’a ne rachujuť školŷ, de s’a učiť rusyňskŷj jazŷk, ale navčalnŷj jazŷk je slovac’kŷj, a ne rachujuť s’a tam any školŷ, kotrŷ v ramkch kružkiv robyť Občaňske združiňa Kolŷsočka.

Rezort školstva u svojim dokumenti rekomenduje rozšŷryty ponuku rusyňskoho jazŷka v predškoľskij i primarnij urovny i sprystupnyty osnovnu časť osvitŷ v rusyňskim jazŷku v sekundarnim, techničnim i fachovim navčaňu. Dalšŷ rekomendaciji suť v napr’ami osvitŷ učiteliv, kotrŷ učať po rusyňskŷ, ale i zabezpečiňa navčaňa istoriji i kulturŷ, kotrŷ s’a dzerkaľať v rusyňskim jazŷku.

Dobrov novynov je, že narodnostne školstvo s’a prysposobylo pandemiji. Rezort školstva realizuje projekt EDU TV, do kotroho suť danŷ i menšŷnovŷ školŷ. Pro takŷ školŷ s’a pryhotovyť 200 video dištančnŷch hodyn, z toho 40 pro rusyňskŷ školŷ z predmetu rusyňskŷj jazŷk i litratura. Už teper’ suť peršŷ 4 rusyňskŷ hodynŷ dištančnoho navčaňa dostupnŷ na vebsajti projektu.

Transformaciju fondu menšŷnŷ ne pidporujuť
Jednov z tem ponediľkovoho zasidaňa bŷv i Fond na pidporu kulturŷ narodnostnŷch menšŷn. Vŷbor bŷv informovanŷj o tim, že v parlamenti choče vladna vekšŷna pryjaty novelu zakona o fondi.

Novelizacija bŷ mala zabezpečity, že jak volyteli do voleb, v kotrŷch s’a vŷberajuť členove fachovŷch rad za okremŷ menšŷnŷ, s’a hodnŷ buduť holosyty lem narodnostnŷ organizaciji, kotrŷ suť v registri narodnostnŷch organizacij. Novela zakona bŷ tak vŷlučila jak volyteliv napryklad privatnŷ firmŷ, ci inšŷ subjektŷ, kotrŷ s’a do voleb holosyly v mynulosty.

Podľa novŷch pravyl, koly buduť maty u voľbach holos lem registrovanŷ narodnostnŷ organizaciji, kotrŷ o to projavľať interes, bŷ s’a maly fachovŷ radŷ vŷberaty už v oseny, keďže mandat sučasnŷch rad kinčiť.

Druhov problemov odnosno menšŷnovoho fondu je zadum Ministerstva kulturŷ Slovac’koj republikŷ pid vedžiňom Nataliji Milanovoj, žebŷ Fond na pidporu kulturŷ narodnostnŷch menšŷn stav „šŷršŷm“. V takim prypadi bŷ s’a stvoryv fond menšŷnovŷch grup, de bŷ bŷla i pidpora znevŷhodnenŷch grup.

Členove vŷboru ostro kritikujuť takŷ zamirŷ, keďže to sprynymajuť jak ohrožiňa jakoj-takoj kulturnoj avtonomiji, kotru zdobŷly u 2017-im roci vŷtvoriňom sučasnoho menšŷnovoho fondu. Z toj pryčinŷ pryjaly uznesiňa, v kotrim svoju negativnu poziciju vŷslovľujuť, i kotre bude zahnane rezortu kulturŷ. Uznesiňa s’a musyť išči odholosovaty per rollam, keďže zasidaňa bŷlo onlajn.

Peršŷ rezultatŷ spysovaňa kinc’om roku
Na vŷbori bisidovalo s’a i spysovaňu žŷteliv, kotre tot rik prochodyť na Slovakiji. Elektronične spysovaňa tŷrvalo od polovynŷ februara do kinc’a marca. V nim s’a spysalo 86 procent žŷteliv. 3-ho maja začalo asistovane spysovaňa, kotre zakinčiť s’a 13-ho juna.

Jak informovav členiv vŷboru Šatističnŷj ur’ad Slovac’koj republikŷ, častkovŷ rezultatŷ asistovanoho spysovaňa vŷzerajuť dobri i je nadija, že tot rik vďaka novij metodi spysovaňa budeme maty točnišŷ rezultatŷ.

Što do publikovaňa rezultativ, peršŷ, osnovnŷ rezultatŷ buduť publikovanŷ kinc’om 2021-ho roku. Tam bŷ maly bŷty danŷ i o narodnosty a materyňskim jazŷku. Dalšŷ danŷ buduť publikovanŷ v roci 2022. Cilkovŷ rezultatŷ bŷ maly bŷty spracovanŷ v roci 2024.

Іnteresnŷm faktom je, že zatľa s’a ne rachuje z tŷm, žebŷ danŷ o „druhij“ narodnosty bŷly publikovanŷ v peršij fazi. Značiť, znova zistavať voprosom, jak s’a tota informacija bude aplikovaty na narodnostnŷ politikŷ.

Bude okruhlŷj stil ku odstraniňu nedostatkiv u chosnovaňu jazŷkiv
Na vŷbori bŷlo obhovorene i to, že Komitet fachovciv Radŷ Evropŷ vŷzvav Slovac’ku republiku, žebŷ zvekšŷla svoji namahŷ na blaho regionalnŷch i menšŷnovŷch jazŷkiv na svojij teritoriji. 

Іnformacija vŷchodyť iz Spravŷ o zaprovadžiňu bezodkladnŷch rekomendacij z pjatoho kola monitorovaňa urovny implementaciji Evropskoj chartŷ regionalnŷch abo menšŷnovŷch jazŷkiv u Slovac’kij republici, kotra bŷla publikovana v marci.

Keďže Komitet fachovciv mav pr’amŷ rekomendaciji ku konkretnŷm menšŷnovŷm jazŷkam, vkľučno rusyňskoho jazŷka, Laslo Bukovskŷj bude sklykavaty v liti okruhlŷj stil, na kotrim buduť učastnŷ predstavyteli narodnostnŷch menšŷn, i joho ciľom bude rišŷty problemŷ, na kotrŷ dokument vkazuje, i odstranyty nedostatkŷ podľa rekomendacij fachovciv z Radŷ Evropŷ.

Dalše zasidaňa vŷboru až v septembri
Dalše zasidaňa narodnostnoho vŷboru je naplanovane až na mis’ac’ september. Je jasnŷm, že už ne bude zasidaty v točno tim samim skladi, jak teper’.

Po štyr’och rokach kinčiť mandat členam vŷboru za narodnostnŷ menšŷnŷ i buduť s’a robyty novŷ voľbŷ. Totŷ suť naplanovanŷ na 1-ho jula. Jak informovav Bukovskŷj, o detajlach bude informovaty narodnostnŷ organizaciji.

Vŷberaty členiv vŷboru za narodnostnŷ menšŷnŷ možuť lem registrovanŷ narodnostnŷ občaňskŷ združiňa, kotrŷ proponujuť i svojich kandidativ. Je možlyve, že pered septembrom predci lem odbude s’a išči mimor’adne zasidaňa vŷboru, na kotrim buduť novovŷbratŷm členam peredanŷ jich mandatŷ.

Petro Medviď

Žridlo:
https://www.lem.fm/odbylo-sya-dalshe-zasidanya-narodnostnoho-vyboru-i-teper-lem-onlajn/

Aktuality

Zobraziť všetky
12.09.2021

Odbŷv s’a XVI. Svitovŷj kongres Rusyniv u Krynyci. Dišlo i ku neočekovanŷm zminam

Odbŷv s’a XVI. Svitovŷj kongres Rusyniv u Krynyci. Dišlo i ku neočekovanŷm zminam Po dvoch rokach znova strityly s’a Rusynŷ z ciloho svita. 10-ho i 11-ho septembra 2021-ho roku prochodyv u poľskim kupeľnim misti Krynyc’a XVI. Svitovŷj kongres …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
11.09.2021

11.09.2021 V ČÍSLECH

■ 19 mužů uneslo čtyři letadla. ■ 2977 lidí zemřelo při útoku a na následky zdravotních komplikací. ■ 2753 lidí zahynulo ve Světovém obchodním centru. ■ 343 z nich byli hasiči, 60 bylo příslušníků newyorské policie. ■ 157 pasažérů zemřelo na…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.09.2021

ANTON BESKID – POPREDNÝ RUSÍNSKY POLITIK PRVEJ POLOVICE 20. STOROČIA

V septembri 2020 uplynulo 165 rokov od narodenia jedného z najvýznamnejších rusínskych politikov vôbec– Antona Beskida. Pochádzal z malej šarišskej dedinky Hanigovce, ležiacej na južných svahoch Čergovských vrchov. Narodil sa 16. septembra 1855 …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.09.2021

10. septembra 1919 sa začlenila Podkarpatská Rus k ČSR

Dňa 10. septembra 1919 štáty Dohody podpísali s Rakúskom mierovú zmluvu v Saint-Germain-en-Laye. Súčasťou zmluvy bola aj tzv. Malá minoritná zmluva, ktorá potvrdila, že Podkarpatská Rus sa právoplatne začleňuje do ČSR. Šlo o územie s veľkosťou 1…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
09.09.2021

Kancelár gréckokatolíckej eparchie: Pápež František bude v Prešove počas byzantského obradu čelom k ľuďom, naši kňazi chrbtom

Pápež František niekoľkokrát aj verejne spomenul, že ako malý chlapec chodieval v Argentíne miništrovať do ukrajinského gréckokatolíckeho chrámu, hovorí kancelár, tajomník biskupa a tlačový hovorca Gréckokatolíckej eparchie Košice Martin Mráz. V…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
09.09.2021

ROZHOVOR. Vladyka Vasiľ o pápežovi Františkovi: Je to spontánny človek

Vladyka: Ohrozuje nás hnev, nie pandémia. Predtým, než sa súčasný košický gréckokatolícky eparcha CYRIL VASIĽ SJ vrátil na Slovensko, pôsobil v pápežskej kúrii vo Vatikáne na pozícii sekretára Kongregácie pre východné cirkvi. Jeho funkcia mu …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Kolo fryštyku hvaryť Paraska Vasyľovi:
-Ťamyš, kiď zme Marčiki zakazuvaly, že by soj dala zrobyty pirsing? Mušu ti, ale povisty, že odkoly mať kružok v nosi, tak ju znam oveľo lehše zobudyty rano do školy...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať