Odbŷlo s’a dalše zasidaňa narodnostnoho vŷboru
V ponediľok 24-ho maja 2021-ho roku odbŷlo s’a 41-še zasidaňa Vŷboru pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ Radŷ vladŷ Slovac’koj republikŷ pro ľuďskŷ prava, narodnostnŷ menšŷnŷ i rodovu rivnosť.
Z pryčinŷ prodovžujučich protyepidemičnŷch nar’adžiň i toto zasidaňa prochodylo onljan formov. V programi maly členove vŷboru des’ať punktiv. Bisidovalo s’a o narodnostnŷch muzejach, školstvi, ci prypravach odnosno narodnostnoho zakona.
Rusyňskŷj muzej robyv i počas koronŷ
Členove vŷboru distaly išči pered zasidaňom Іnformaciju o ričnŷch spravach o dijalnosty narodnostnŷch muzejiv na Slovakiji za rik 2020. Tot dokument peredkladať Ministerstvo kulturŷ Slovac’koj republikŷ, keďže je zr’adžovateľom Slovac’koho narodnoho muzeja (SNM), pid kotrŷj naležať i narodnostnŷ muzeji.
Jak okremŷ špecializovanŷ inštituciji maje SNM visem narodnostnŷch muzejiv, meži nyma je i Muzej rusyňskoj kulturŷ v Pr’ašovi (SNM-MRK).
dokumentu, kotrŷj bŷv peredloženŷj vŷboru, s’a dizname, že rusyňskŷj muzej any v mynulim roci ne rišŷv žadnŷ naučno-badateľskŷ zadači, no to ne značiť, že bŷv bez dijalnosty. Treba prypomjanuty, že v mynulim roci s’a po dovhim časi začala rišŷty rekonštrukcija cholem časty prostoriv, kotra je teper’ dokinčena i može konečno služŷty jak dostojnŷ vŷstavnŷ prostorŷ, i keď na velyku rekonštrukciju SNM-MRK išči vse lem čekať.
Okrim toho, že s’a robyly stavebnŷ robotŷ, rusyňskŷj muzej v časi pandemiji styhnuv u 2020-im roci zbohatyty svij zbirkovŷj fond, reinštalovav dovhodobu vŷstavku Іstorija Rusyniv na Slovakiji z roku 2013, zrealizovav pjať dočasnŷch vŷstavok, dalšŷ kulturnŷ podiji, de bŷlo mož čuty muzyku, ale i literaturne slovo, ale i ateľjerŷ narodnoj tvorčosty ci dramatičnoj tvorčosty.
Choc’ muzej mav cilkovŷj rozrachunok na 2020-ŷj rik vekšŷj jak v poperednim roci, treba pidkreslyty, že vŷsša suma bŷla z pryčinŷ schvalenoj rekonštruckiji spomynanoj časty prostoriv.
Na narodnostnim zakoni s’a robyť dalše
Slovakija bŷ mala podľa Programovoho vŷhološiňa vladŷ pryjaty Zakon o postavliňu narodnostnŷch menšŷn, kotrŷj doteper’ brakuje. Na tot zamir bŷla už zr’adžena i roboča grupa, kotru poklykav upovnomočenŷj pro narodnostnŷ menšŷnŷ i jednočasno predseda menšŷnovoho vŷboru Laslo Bukovskŷj.
Bukovskŷj poklykav do grupŷ i dvoch predstavyteliv Rusyniv, Martina Dufalu jak eksperta na pravo z Univerzitŷ Komeňskoho v Bratislavi, a Milana Jana Pilipa, pidpredsedu mešnŷnovoho vŷboru, dnes’ i u funkciji predsedŷ Ur’adu Slovakiv žŷjučich v zahraniču.
Od ostatňoho zasidaňa vŷboru, kotre odbŷlo s’a v marci, prochodyly 3 roboči striči pidgrup. Dvi zanymaly s’a školstvom narodnostnŷch menšŷn, treťa striča robočoj pidgrupŷ dotuľala s’a temŷ inštitucionalnoho i finačnoho zabezpečiňa i participaciji narodnostnŷch menšŷn.
Jak informovav Bukovskŷj, momentalno pryhotovľuje s’a striča ku vŷpracovaňu stati 4 propoziciji zakona, kotra upravľuje oblasť kulturŷ narodnostnŷch menšŷn.
V školstvi rekomendaciji i pro rusyňsku osvitu
Členove vŷboru v ramkach programu zasidaňa zanymaly s’a i problematikov narodnostnoho školstva. Toto s’a prysposobylo pandemičnij situaciji.
Z dokumentu pid nazvov Іnformacija o stani narodnostnoho školstva s’a dizname, že ku 15-mu septembru 2020-ho roku bŷly zaradženŷ do siti škol i škoľskŷch zar’adžiň v Slovac’kij republici try mater’skŷ školŷ z navčalnŷm jazŷkom rusyňskŷm. Ku tij samij dati isnovaly lem dvi osnovnŷ školŷ z navčalnŷm jazŷkom rusyňskŷm, jedna z toho v kombinaciji zo slovac’kŷm jazŷkom. Cilkovo na školach Rusynŷ majuť 67 škoľariv.
Tam s’a ne rachujuť školŷ, de s’a učiť rusyňskŷj jazŷk, ale navčalnŷj jazŷk je slovac’kŷj, a ne rachujuť s’a tam any školŷ, kotrŷ v ramkch kružkiv robyť Občaňske združiňa Kolŷsočka.
Rezort školstva u svojim dokumenti rekomenduje rozšŷryty ponuku rusyňskoho jazŷka v predškoľskij i primarnij urovny i sprystupnyty osnovnu časť osvitŷ v rusyňskim jazŷku v sekundarnim, techničnim i fachovim navčaňu. Dalšŷ rekomendaciji suť v napr’ami osvitŷ učiteliv, kotrŷ učať po rusyňskŷ, ale i zabezpečiňa navčaňa istoriji i kulturŷ, kotrŷ s’a dzerkaľať v rusyňskim jazŷku.
Dobrov novynov je, že narodnostne školstvo s’a prysposobylo pandemiji. Rezort školstva realizuje projekt EDU TV, do kotroho suť danŷ i menšŷnovŷ školŷ. Pro takŷ školŷ s’a pryhotovyť 200 video dištančnŷch hodyn, z toho 40 pro rusyňskŷ školŷ z predmetu rusyňskŷj jazŷk i litratura. Už teper’ suť peršŷ 4 rusyňskŷ hodynŷ dištančnoho navčaňa dostupnŷ na vebsajti projektu.
Transformaciju fondu menšŷnŷ ne pidporujuť
Jednov z tem ponediľkovoho zasidaňa bŷv i Fond na pidporu kulturŷ narodnostnŷch menšŷn. Vŷbor bŷv informovanŷj o tim, že v parlamenti choče vladna vekšŷna pryjaty novelu zakona o fondi.
Novelizacija bŷ mala zabezpečity, že jak volyteli do voleb, v kotrŷch s’a vŷberajuť členove fachovŷch rad za okremŷ menšŷnŷ, s’a hodnŷ buduť holosyty lem narodnostnŷ organizaciji, kotrŷ suť v registri narodnostnŷch organizacij. Novela zakona bŷ tak vŷlučila jak volyteliv napryklad privatnŷ firmŷ, ci inšŷ subjektŷ, kotrŷ s’a do voleb holosyly v mynulosty.
Podľa novŷch pravyl, koly buduť maty u voľbach holos lem registrovanŷ narodnostnŷ organizaciji, kotrŷ o to projavľať interes, bŷ s’a maly fachovŷ radŷ vŷberaty už v oseny, keďže mandat sučasnŷch rad kinčiť.
Druhov problemov odnosno menšŷnovoho fondu je zadum Ministerstva kulturŷ Slovac’koj republikŷ pid vedžiňom Nataliji Milanovoj, žebŷ Fond na pidporu kulturŷ narodnostnŷch menšŷn stav „šŷršŷm“. V takim prypadi bŷ s’a stvoryv fond menšŷnovŷch grup, de bŷ bŷla i pidpora znevŷhodnenŷch grup.
Členove vŷboru ostro kritikujuť takŷ zamirŷ, keďže to sprynymajuť jak ohrožiňa jakoj-takoj kulturnoj avtonomiji, kotru zdobŷly u 2017-im roci vŷtvoriňom sučasnoho menšŷnovoho fondu. Z toj pryčinŷ pryjaly uznesiňa, v kotrim svoju negativnu poziciju vŷslovľujuť, i kotre bude zahnane rezortu kulturŷ. Uznesiňa s’a musyť išči odholosovaty per rollam, keďže zasidaňa bŷlo onlajn.
Peršŷ rezultatŷ spysovaňa kinc’om roku
Na vŷbori bisidovalo s’a i spysovaňu žŷteliv, kotre tot rik prochodyť na Slovakiji. Elektronične spysovaňa tŷrvalo od polovynŷ februara do kinc’a marca. V nim s’a spysalo 86 procent žŷteliv. 3-ho maja začalo asistovane spysovaňa, kotre zakinčiť s’a 13-ho juna.
Jak informovav členiv vŷboru Šatističnŷj ur’ad Slovac’koj republikŷ, častkovŷ rezultatŷ asistovanoho spysovaňa vŷzerajuť dobri i je nadija, že tot rik vďaka novij metodi spysovaňa budeme maty točnišŷ rezultatŷ.
Što do publikovaňa rezultativ, peršŷ, osnovnŷ rezultatŷ buduť publikovanŷ kinc’om 2021-ho roku. Tam bŷ maly bŷty danŷ i o narodnosty a materyňskim jazŷku. Dalšŷ danŷ buduť publikovanŷ v roci 2022. Cilkovŷ rezultatŷ bŷ maly bŷty spracovanŷ v roci 2024.
Іnteresnŷm faktom je, že zatľa s’a ne rachuje z tŷm, žebŷ danŷ o „druhij“ narodnosty bŷly publikovanŷ v peršij fazi. Značiť, znova zistavať voprosom, jak s’a tota informacija bude aplikovaty na narodnostnŷ politikŷ.
Bude okruhlŷj stil ku odstraniňu nedostatkiv u chosnovaňu jazŷkiv
Na vŷbori bŷlo obhovorene i to, že Komitet fachovciv Radŷ Evropŷ vŷzvav Slovac’ku republiku, žebŷ zvekšŷla svoji namahŷ na blaho regionalnŷch i menšŷnovŷch jazŷkiv na svojij teritoriji.
Іnformacija vŷchodyť iz Spravŷ o zaprovadžiňu bezodkladnŷch rekomendacij z pjatoho kola monitorovaňa urovny implementaciji Evropskoj chartŷ regionalnŷch abo menšŷnovŷch jazŷkiv u Slovac’kij republici, kotra bŷla publikovana v marci.
Keďže Komitet fachovciv mav pr’amŷ rekomendaciji ku konkretnŷm menšŷnovŷm jazŷkam, vkľučno rusyňskoho jazŷka, Laslo Bukovskŷj bude sklykavaty v liti okruhlŷj stil, na kotrim buduť učastnŷ predstavyteli narodnostnŷch menšŷn, i joho ciľom bude rišŷty problemŷ, na kotrŷ dokument vkazuje, i odstranyty nedostatkŷ podľa rekomendacij fachovciv z Radŷ Evropŷ.
Dalše zasidaňa vŷboru až v septembri
Dalše zasidaňa narodnostnoho vŷboru je naplanovane až na mis’ac’ september. Je jasnŷm, že už ne bude zasidaty v točno tim samim skladi, jak teper’.
Po štyr’och rokach kinčiť mandat členam vŷboru za narodnostnŷ menšŷnŷ i buduť s’a robyty novŷ voľbŷ. Totŷ suť naplanovanŷ na 1-ho jula. Jak informovav Bukovskŷj, o detajlach bude informovaty narodnostnŷ organizaciji.
Vŷberaty členiv vŷboru za narodnostnŷ menšŷnŷ možuť lem registrovanŷ narodnostnŷ občaňskŷ združiňa, kotrŷ proponujuť i svojich kandidativ. Je možlyve, že pered septembrom predci lem odbude s’a išči mimor’adne zasidaňa vŷboru, na kotrim buduť novovŷbratŷm členam peredanŷ jich mandatŷ.
Petro Medviď
Žridlo:
https://www.lem.fm/odbylo-sya-dalshe-zasidanya-narodnostnoho-vyboru-i-teper-lem-onlajn/
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2024
2% z Vašich daní
Uchádzame sa o Vašu priazeň...
Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom.
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej právnickej osobe
Evidenčné čí…
16.04.2024
Pozvánka. RUSÍNSKÝ DEN v Lužickém semináři v Praze
Společnost přátel Lužice a Společnost přátel Podkarpatské Rusi vás zvou na
RUSÍNSKÝ DEN
v sobotu 20. 4. 2024 v Lužickém semináři v Praze.
Na programu, který začíná v 10 hodin dopoledne, jsou přednášky, beseda, divadlo i ochutnávka tradi…
16.04.2024
Pozvánka na premiéru do DAD
Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne
(Tlačová správa)
Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
15.04.2024
Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU
Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU.
V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
14.04.2024
Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?
Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
14.04.2024
Ruský zlatý poklad a čs. legionáři
Pár slov úvodem
V posledních letech se v médiích čas od času objevují zprávy k otázce ruského zlatého pokladu, které jsou buď přímým obviněním, nebo naznačují, že snad jeho část v letech 1918-1920 měli ukradnout čs. legionáři. Většina těchto rů…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Marčo, ty na mene smotryš tak, jak kiby vašy cez vikend na chatu odyšly..
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať