Odkaz Dňa ľudských práv. Všetci ľudia sú ľuďmi, so všetkými atribútmi, ktoré k tomu patria

10.12.2020


Žijeme turbulentné časy. Podľa niektorých politikov dokonca najťažšie od druhej svetovej vojny. Iste, pandémia, ako každá neznáma prírodná pliaga, vnáša do života ľudí a celej spoločnosti neistotu, obavy, strach, spôsobuje veľké škody a často aj smrť.

Nemali by sme však zabúdať na to, že najväčšie a najnenapraviteľnejšie škody dokáže človeku spôsobiť nie príroda, ale človek sám. Človek, ktorý si na seba natiahne uniformu moci. Človek, ktorý tú moc dokáže príšerne zneužiť.

Je dobré si túto pravdu, o ktorej nás učí história ľudstva, pripomenúť dnes, v Deň ľudských práv. V deň, keď bola v roku 1948 Valným zhromaždením OSN prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv, jeden z najvýznamnejších a najrevolučnejších dokumentov v dejinách.

Je dôležité si deklaráciu pripomenúť aj teraz, tridsať rokov od demokratického obratu vo vývoji našej strednej Európy. Zdá sa mi totiž, že mnohí, ktorí o ľudských právach hovoria, vlastne doteraz nepochopili skutočný význam tej deklarácie, nepochopili, čo je v nej podstatné, nepochopili, čo je vlastne tá kultúra ľudských práv.

Nepochopili, že ona nie je abstraktnou teóriou zaliatou do ústavy a zákonov, ktorú z času na čas, keď nevyhovuje aktuálnym mocenským záujmom, možno odložiť pekne nabok. Ľudské práva sú a musia byť neoddeliteľnou, praktickou, každodennou súčasťou života demokratickej spoločnosti.

Správnemu pochopeniu na Slovensku možno bráni aj nedokonalý preklad. Názov Všeobecná deklarácia ľudských práv nevyjadruje zmysel pôvodného anglického názvu Universal Declaration of Human Rights. Jej podstata totiž tkvie práve v koncepte univerzálnosti, ktorý slovo „všeobecná“ vôbec nedokáže plne postihnúť.

Ľudské práva sú univerzálne, pretože platia všade na svete, sú univerzálne, pretože všetkým ľuďom prináležia všetky ľudské práva. Sú univerzálne, pretože už nie sú výhradnou vnútornou záležitosťou jednotlivých štátov, ale podliehajú medzinárodnému dohľadu, dokonca aj medzinárodnému súdnemu vymáhaniu. Sú univerzálne, pretože tvoria kontinuum – sú neodňateľné, vzájomne prepojené a nedeliteľné.

Myšlienka, že všetkým ľuďom prináležia všetky práva, je vskutku revolučná. Podobné myšlienky sa síce v dejinách ľudstva v rozličných dokumentoch objavovali aj predtým, ale nikdy neboli myslené úplne vážne. Uvedené dokumenty síce formálne zakotvovali práva a na svoju dobu boli naozaj pokrokové, ale v skutočnosti zaručovali privilégiá len pre určitú skupinu ľudí.

Anglická Magna Carta z roku 1215 zakotvovala výsady šľachty voči panovníkovi, ale neposkytovala práva pre pospolitý ľud. Francúzska Deklarácia práv občana a človeka z roku 1789 v skutočnosti zaručovala určité práva len pre občanov Francúzska, aj to skôr pre mužov, ženy veľmi do úvahy nebrala. Právam obyvateľov kolónií sa nevenovala vôbec. Americká ústava z roku 1788 zaručovala na papieri práva pre všetkých, v skutočnosti však rovnosť pre pôvodných obyvateľov Ameriky a zotročených Afričanov neposkytovala ani zďaleka.

Ľudstvo, či skôr jeho politickí predstavitelia dospeli k revolučnému princípu „ľudské práva sú neodňateľné a prináležia všetkým ľuďom“ nielen na základe myšlienkovej úvahy, ale hlavne na základe vyhodnotenia tragickej skúsenosti z ich popierania. Ako sa píše v preambule deklarácie, „pohŕdanie nimi viedlo k barbarským činom urážajúcim svedomie ľudstva“, pohŕdanie nimi viedlo k desiatkam miliónov obetí, pohŕdanie nimi viedlo takmer k úplnej dehumanizácii ľudstva.

Podstata Všeobecnej deklarácie ľudských práv nespočíva v „katalógu ľudských práv“, v ich taxatívnom výpočte, i keď aj ten je dôležitý. Kto v deklarácii hľadá konkrétne články explicitne zakotvujúce práva národnostných menšín, migrantov, LGBTI ľudí, zdravotne postihnutých osôb či seniorov, tak ich tam, samozrejme, nenájde. Medzinárodné právo ľudských práv je živý organizmus – vyvíja sa zároveň so spoločenskou skúsenosťou a s vedeckým poznaním. A s politickou kultúrou, samozrejme.

Ľudské práva a ľudská dôstojnosť menšín, migrantov, LGBTI ľudí, zdravotne postihnutých osôb či seniorov sa v deklarácii nachádzajú implicitne. „Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach“, „všetkým ľuďom prináležia všetky práva“ a „ľudské práva sú neodňateľné“ – to sú kľúčové vety deklarácie, kľúčové princípy, od ktorých sa všetko odvíja.

Navyše, v demokratickom štáte je dodržiavanie ľudských práv neoddeliteľne zviazané s princípmi právneho štátu. Je to záruka toho, že legitímne záujmy a práva akýchkoľvek menšín – nielen vyššie menovaných – nebudú vystavené svojvôli moci, zaobalenej do tzv. vôle väčšiny. Všetko ostatné je dôvetok.

K tomu, aby sme uvedené kľúčové vety správne interpretovali, však potrebujeme uznať, že všetci ľudia sú ľuďmi, so všetkými atribútmi, ktoré k tomu patria. Znie to na prvý pohľad ako tautológia, ale nie je. Humanizmus je jednou z kľúčových hodnôt európskej kultúry, na ktorú sa mnohí politici tak vášnivo odvolávajú. Je spoločný osvietenstvu i kresťanstvu. Skutočnú európsku hodnotu nepredstavuje (len) osvietenstvo a kresťanstvo, ale predovšetkým ich humanistický odkaz. Medzi Ježišovým učením (tým pôvodným) a modernou kultúrou ľudských práv nie sú žiadne neprekonateľné rozpory.

Niekedy je veľmi ťažké podstatu ľudských práv definovať – najmä keď ju potrebujete vysvetliť bežným ľuďom či študentom. Najlepšie sa to vysvetľuje na skutočných príkladoch. Predstavme si životný osud osoby židovského pôvodu v strednej Európe v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia. Od momentu, keď bola prvýkrát vystavená verejnej nenávisti – najprv len slovne, cez popretie jej práva na vzdelanie, práva na slobodu podnikania a pohybu, neskôr cez označenie žltým biľagom, odňatie majetku, ignorovanie práva na obhajobu, cez odtrhnutie od rodiny a odvlečenie na nútené práce, cez zbavenie mena a identity redukovaním na číslo, ktorým sa treba hlásiť na raporte, až po ten moment, keď stála nahá v plynovej komore a potom bola spálená v peci ako nepotrebná vec. Len ak si toto všetko premietnete, uvedomíte si naozaj, čo sú ľudské práva.

Je nehorázne, že niektorí politici a verejní činitelia ešte aj dnes holokaust popierajú a otvorene či skryto propagujú fašizmus. A je odpudivé, ak vysokopostavený predstaviteľ kultúrnej politiky v Maďarsku súčasnú Európsku úniu dokonca stotožňuje s Hitlerovým Nemeckom a Maďarov vyhlasuje za dnešných Židov, za obete dusiace sa v plynových komorách organizovaných (Židom!) Sorosom.

A to len preto, že Európska únia sa snaží presadiť na čerpanie európskych peňazí rovnaké pravidlá pre všetkých a snaží sa dostáť humanistickej tradícii európskej kultúry. Je to nehoráznosť, aká nemá obdoby. Svedčí buď o absolútnej strate súdnosti, alebo o tom, že moc stratila akékoľvek zábrany.

Kálmán Petőcz
Autor je nezávislý expert spolupracujúci so stranou Most-Híd,
predseda Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku,
podpredseda Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť

Zdroj:
https://dennikn.sk/2181035/odkaz-dna-ludskych-prav/?ref=list

Foto:
Eleanor Rooseveltová s výtlačkom Všeobecnej deklarácie ľudských práv v roku 1949. Zdroj – Wikipedia

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

DUCHOVNÉ STRETNUTIE NA TÉMU “LADOMIRSKE MNÍŠSTVO” 

V nedeľu víťazstva pravoslávia sa uskutočnilo s požehnaním Jeho Blaženosti Rastislava arcibiskupa prešovského a metropolitu českých krajín a Slovenska duchovné stretnutie mládeže a veriacich na tému “Ladomirske mníšstvo” v chráme sv. archanjela …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

Ako dopadli voľby v Prešovskom kraji

Pellegrini získal v Prešovskom kraji o 35-tisíc hlasov viac hlasov než minule Čaputová V Harabinovom okrese vyhral Korčok. PREŠOV. V minulých prezidentských voľbách dostala v Prešovskom kraji v prvom kole najviac hlasov Zuzana Čaputová, kr…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Moskva žiada Berlín, aby uznal blokádu Leningradu za genocídu

Chce aj peniaze Ruská diplomacia žiada Nemecko, aby uznalo 900-dňové obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu. V pondelok ho k tomu vyzvala v diplomatickej nóte, v ktorej zároveň požaduje od Berlína ďalšie odškodnenie pre…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Rozhovor. Slovenský venkov nikdy sounáležitost s Čechy necítil

Společný národ byla idea elit, říká historik Jan Rychlík S profesorem Janem Rychlíkem, který právě teď o dějinách Slovenska vydává knihu, o českých četnících na Muráni, o Svaté říši římské, o Masarykově konceptu čechoslovakismu, trochu i o ko…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.03.2024

V Prešove rokovali biskupi na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov

Gréckokatolícki biskupi sa v utorok 19. marca zišli na arcibiskupskom úrade v Prešove na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov. Zasadanie tohto zákonodarneho zboru sa uskutočnilo po dvoch rokoch, nakoľko po zrieknutí sa úradu prešovského arcibi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Bŷv takŷj durnŷj, že zabludyv i na tobogaňi...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať