Pervŷj lavreat premiji imeni Ivana Manajla „Pro Arte Ruthenorum” – Volodymyr Mykyta

28.09.2021


„Hordŷj jem, že-m Rusyn, y strašno ľubľu svuj narod... Želavu premiji imeňi Ivana Manajla odkrŷvaty novi imena dostojnŷch sŷnuv rusyns’koho naroda. Naj s’a premija bude na chosen zmucneňa i rozvoja rusyns’kuj kulturŷ navse.”

Fond pudporovaňa humanitarnoho rozvoja imeni Fedora Manajla nominovav na premiju člena nacionalnoho sojuza maľar’uv Ukrajinŷ, narodnoho chudožnyka Ukrajinŷ, akademika nacionalnuj Akademiji umilstva Ukrajinŷ, s’ohoručnoho jubilara, velykaša pudkarpats’kuj školŷ žŷvopysa Volodymyra Mykytu. Člen Svitovoho Kongres Rusynuv - RNS varoša Vac pudtrymaly s’u iniciatyvu.

Kandidatura Volodymyra Mykytŷ je jednoznačnov. Osobosť, žŷvotnoje i tvorčoje kredo u povnuj miri odpovidavuť kriterijam lavreata. 

Doymavučŷma suť joho tvorči dobŷtkŷ. Vun je učastnykom mnohŷch maľars’kŷch vŷstavok: oblastnŷch – od 1950. roka, vseukrayns’kŷch – od 1957. roka, vsesojuznŷch – od 1961. roka, zahatarnŷch – od 1966. roka – Maďarščyna, Čechoslovakija, Rumŷnija, Francija, Іtalija, Kipr, Bolgarija, Japonija, Filipinŷ, Ňimeččyna, Avstrija, Kanada. Učastnyk meženarodnŷch bjenale: 1963 r. – Helsinki (Finlandija), 1974 r. – Košŷc’i (Slovakija), 1984 r. – Venecija (Іtalija). 1973, 1974 rokŷ – Užhorod, Pr’ašiv y Poprad (Slovakija). Maje vece hy des’ať personalnŷch vŷstavok: 
1981 – Kijev, Lvov, Yvano-Frankovs’k, Kolomŷja, a takže Kaunas y Šauľaj (Lytva),
1982 – Užhorod, a takže Moskva y Zvizďanŷj varošyk (Rosija),
1991, 1996 – Užhorod, a takže Ňireďhaza,
1997 – Trebišov, Humenne, Bardi’ov, Medžilabirc’i (Slovakija),
2001 – Užhorod, Kijev.
2005 – Kijev. 
2016 – Užhorod.
2019 – Mukačovo, Mukačovs’kŷj zamok, personalna furt ďivuča vŷstavka.
2021 – Užhorod. Pudkarpats’kŷj chudožňij muzej.

Joho tvorŷ suť kupleňi Ministeri’ov kulturŷ y umilstva Ukraynŷ, Direkci’ov vŷstavok Nacionalnoho sojuza chudožnykuv Ukraynŷ, Ministeri’ov kulturŷ SSSR, chraňať s’a v muzejoch Ukraynŷ, Rosiji, Lytvŷ, Slovakiji, Ňimeččynŷ, Maďarščynŷ, deržavoch eks-Jugoslaviji, Venesuelŷ y privatnŷch kolekci’och mnohŷch krayn svita.

Dos’ahneňa Volodymyra Mykytŷ vŷsoko oc’ineňi. Vun je členom Nacionalnoho sojuza chudožnykuv Ukraynŷ od 1962. roka, Zasluženŷj chudožnyk Ukraynŷ od 1975. roka, Narodnŷj chudožnyk Ukraynŷ od 1991. roka, člen-korespondent Akademiji umilstva Ukraynŷ od 1997. roka, ďijnŷj člen Nacionalnuj akademiji umilstva Ukraynŷ od 2004. roka.
Važnŷm faktom je, že za iniciatyvov Volodymyra Mykytŷ 1989-1990 rokoch v Užhoroďi bŷlo založenoj Obščestvo Rusynuv. Okrem toho Volodymyr Mykyta učastnyk daskuľkoch Svitovŷch Konhresuv Rusynuv, kotri prochodyly u Jugoslaviji, Pr’ašovy, u Praz’i (de vun dustav premiju ymeny Aleksandra Duchnovyča). Joho y dodnes’ furt klyčuť na všelyjaki kulturňi poďiji, pojazaňi z propagaci’ov rusyns’kuj kulturŷ.

S’oho roka, pozad pandemiji, premiju Volodymyru Mykyťi peredaly v Užhoroďi 27. avgusta. Za doručeňom Svitovoho Konhresa Rusynuv y RNS varoša Vac premiju peredala holova Fonda pomahaňa humanitarnoho rozvoja ymeny Fedora Manajla Viktorija Manajlo-Prychoďko. Premija „Pro Arte Ruthenorum” skladaje s’a z gravirovanoho kryštaľovoho pohara z portretom Yvana Manajla, napysom „Pro Arte Ruthenorum” y textom nazvŷ premiji: RUSYNSЬKA NACІONALNA PREMІJa ZA RUSYNSЬKŶJ KUMŠT YMENY YVANA MANAJLA „PRO ARTE RUTHENORUM”, a takže ymňom lavreata, diplomŷ y finansovoho pudporovaňa tvorčoho ďijateľstva na sumu 200 000 forintuv, u formi sertifikata na kupovaňa chudožňich materialuv.

Volodymyr Mykyta poďakovav za vŷsoku nahradu y zaznačyv: „Duže my pryjatno za taku vŷsoku oc’inku. Ja vse s’a zmahav u svojich tvoroch ukazaty pravdyvŷj žŷvot Rusynuv, jich svitlu dušu, psichologiju, skromnosť, myroľubstvo, bohatstvo jich materialnoho y duchovnoho svita. U s’um ja prodovžovav tradiciji Fedora Manajla, kotrŷj u svuj čas bŷv mojim nastavnykom, učyteľom, ukazav my, jak u tvorčosty treba služŷty svojuj zemly, svojim krajanam, vyďity velykoje u malomu, otvor’aty sutnosť predmetuv, bŷty pravdyvŷm” … 

… „Duže pryjatno, že premija ymeny Yvana Manajla, sŷna moho druha y učyteľa Fedora Manajla, raduvu s’a, že za doručeňom Svitovoho Konhresa Rusynuv y RNS varoša Vaca premiju peredaje Fond Manajla. Z s’ov famili’ov mene kapčavuť dovhi rokŷ družbŷ y sotrudnyctva. Pro mene toto osoba c’innosť. Želavu premiji ymeny Yvana Manajla otvor’aty novi ymena dostojnŷch sŷnuv rusyns’koho naroda. Naj s’a premija pomahať zmucňovaňu y rozvoju rusyns’kuj kulturŷ na všŷtki buduči rokŷ.”
iz staťi Viktoriji Manajlo-Prychoďko


Vece ynformaciy za premiju: https://www.manajlo-ivan.com/pro-arte-ruthenorum-award 

Andrij Manajlo 

Aktuality

Zobraziť všetky
06.10.2021

Čaputová: Na odhodlanie mužov a žien z priesmyku na Dukle nikdy nezabudneme

Odhodlanie prebiť sa domov a neskutočné nasadenie v ťažkom boji o každý jeden meter postupu, tak vníma Karpatsko-dukliansku operáciu prezidentka Zuzana Čaputová. Odkázala, že na odhodlanie mužov a žien z jesene 1944 nikdy nezabudneme. Všetci …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
03.10.2021

ROZHOVOR. Štátny tajomník Jaroslav Kmeť: Stavať R4 cez PPP projekt je reálne 

ROZHOVOR. Štátny tajomník Jaroslav Kmeť: Stavať R4 cez PPP projekt je reálne  Rozhodne vláda. Patrí medzi priority, peniaze na ňu nie sú. V Prešove sa konala medzinárodná konferencia o význame medzinárodného cestného koridoru Via Carpatia. K…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
02.10.2021

Bokšaj Josif (1891-1975)

BOKŠAJ Josif (* 2.10.1891 Kobylecká Poljana, dnes Ukrajina, † 9.10.1975 Užhorod, Ukrajina), malíř, zakladatel rusínské národní malířské školy, pedagog. Maturoval na mukačevském gymnáziu, absolvoval budapešťskou Akademii umění. Po vypuknutí 1.…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
02.10.2021

Malíři podkarpatské školy - vrchol rusínskeho národního obrození

  Po první světové válce Rusíni se ocitli v civilizačně evropský vyvinuté československé společnosti, jenž dosáhla svého vrcholu v národně emancipačním procesu, vytvořila vlastní stát, i když územně podivný, sjednotivši tři různé národní celky se…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
01.10.2021

Andersenove rozprávky už aj v rusínskom jazyku

Občianske združenie molodŷ.Rusynŷ v týchto dňoch pripravuje ilustrovanú rozprávkovú knihu H. Ch. Andersen: Prypovidkŷ / Г. Х. Андерсен: Приповідкы. Bude to prvé dielo svetovej literatúry preložené do spisovného rusínskeho jazyka na Slovensku. Zá…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.09.2021

Poštar’ tot raz zadurkať na dveri v Kyjevi dva raz

Kartka z Terstu Kyjiv distav v ostatnich dňach až dvi pozdorovliňa. Može kartka z Krynyci pro urajiňskŷ vlasty ne značiť nyč, no kartku z Terstu bŷ maly vz’aty ser’jozno, pokľa choťať bŷty akceptovanŷ v Evropi. Tak to jakos’ vŷšlo. V tŷch …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Paraska:
-Kiď prychodyv za mnov ľubovnyk - viďily všytky. Kiď pryšly zloďije, spalo cile selo...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať