Pervŷj lavreat premiji imeni Ivana Manajla „Pro Arte Ruthenorum” – Volodymyr Mykyta
„Hordŷj jem, že-m Rusyn, y strašno ľubľu svuj narod... Želavu premiji imeňi Ivana Manajla odkrŷvaty novi imena dostojnŷch sŷnuv rusyns’koho naroda. Naj s’a premija bude na chosen zmucneňa i rozvoja rusyns’kuj kulturŷ navse.”
Fond pudporovaňa humanitarnoho rozvoja imeni Fedora Manajla nominovav na premiju člena nacionalnoho sojuza maľar’uv Ukrajinŷ, narodnoho chudožnyka Ukrajinŷ, akademika nacionalnuj Akademiji umilstva Ukrajinŷ, s’ohoručnoho jubilara, velykaša pudkarpats’kuj školŷ žŷvopysa Volodymyra Mykytu. Člen Svitovoho Kongres Rusynuv - RNS varoša Vac pudtrymaly s’u iniciatyvu.
Kandidatura Volodymyra Mykytŷ je jednoznačnov. Osobosť, žŷvotnoje i tvorčoje kredo u povnuj miri odpovidavuť kriterijam lavreata.
Doymavučŷma suť joho tvorči dobŷtkŷ. Vun je učastnykom mnohŷch maľars’kŷch vŷstavok: oblastnŷch – od 1950. roka, vseukrayns’kŷch – od 1957. roka, vsesojuznŷch – od 1961. roka, zahatarnŷch – od 1966. roka – Maďarščyna, Čechoslovakija, Rumŷnija, Francija, Іtalija, Kipr, Bolgarija, Japonija, Filipinŷ, Ňimeččyna, Avstrija, Kanada. Učastnyk meženarodnŷch bjenale: 1963 r. – Helsinki (Finlandija), 1974 r. – Košŷc’i (Slovakija), 1984 r. – Venecija (Іtalija). 1973, 1974 rokŷ – Užhorod, Pr’ašiv y Poprad (Slovakija). Maje vece hy des’ať personalnŷch vŷstavok:
1981 – Kijev, Lvov, Yvano-Frankovs’k, Kolomŷja, a takže Kaunas y Šauľaj (Lytva),
1982 – Užhorod, a takže Moskva y Zvizďanŷj varošyk (Rosija),
1991, 1996 – Užhorod, a takže Ňireďhaza,
1997 – Trebišov, Humenne, Bardi’ov, Medžilabirc’i (Slovakija),
2001 – Užhorod, Kijev.
2005 – Kijev.
2016 – Užhorod.
2019 – Mukačovo, Mukačovs’kŷj zamok, personalna furt ďivuča vŷstavka.
2021 – Užhorod. Pudkarpats’kŷj chudožňij muzej.
Joho tvorŷ suť kupleňi Ministeri’ov kulturŷ y umilstva Ukraynŷ, Direkci’ov vŷstavok Nacionalnoho sojuza chudožnykuv Ukraynŷ, Ministeri’ov kulturŷ SSSR, chraňať s’a v muzejoch Ukraynŷ, Rosiji, Lytvŷ, Slovakiji, Ňimeččynŷ, Maďarščynŷ, deržavoch eks-Jugoslaviji, Venesuelŷ y privatnŷch kolekci’och mnohŷch krayn svita.
Dos’ahneňa Volodymyra Mykytŷ vŷsoko oc’ineňi. Vun je členom Nacionalnoho sojuza chudožnykuv Ukraynŷ od 1962. roka, Zasluženŷj chudožnyk Ukraynŷ od 1975. roka, Narodnŷj chudožnyk Ukraynŷ od 1991. roka, člen-korespondent Akademiji umilstva Ukraynŷ od 1997. roka, ďijnŷj člen Nacionalnuj akademiji umilstva Ukraynŷ od 2004. roka.
Važnŷm faktom je, že za iniciatyvov Volodymyra Mykytŷ 1989-1990 rokoch v Užhoroďi bŷlo založenoj Obščestvo Rusynuv. Okrem toho Volodymyr Mykyta učastnyk daskuľkoch Svitovŷch Konhresuv Rusynuv, kotri prochodyly u Jugoslaviji, Pr’ašovy, u Praz’i (de vun dustav premiju ymeny Aleksandra Duchnovyča). Joho y dodnes’ furt klyčuť na všelyjaki kulturňi poďiji, pojazaňi z propagaci’ov rusyns’kuj kulturŷ.
S’oho roka, pozad pandemiji, premiju Volodymyru Mykyťi peredaly v Užhoroďi 27. avgusta. Za doručeňom Svitovoho Konhresa Rusynuv y RNS varoša Vac premiju peredala holova Fonda pomahaňa humanitarnoho rozvoja ymeny Fedora Manajla Viktorija Manajlo-Prychoďko. Premija „Pro Arte Ruthenorum” skladaje s’a z gravirovanoho kryštaľovoho pohara z portretom Yvana Manajla, napysom „Pro Arte Ruthenorum” y textom nazvŷ premiji: RUSYNSЬKA NACІONALNA PREMІJa ZA RUSYNSЬKŶJ KUMŠT YMENY YVANA MANAJLA „PRO ARTE RUTHENORUM”, a takže ymňom lavreata, diplomŷ y finansovoho pudporovaňa tvorčoho ďijateľstva na sumu 200 000 forintuv, u formi sertifikata na kupovaňa chudožňich materialuv.
Volodymyr Mykyta poďakovav za vŷsoku nahradu y zaznačyv: „Duže my pryjatno za taku vŷsoku oc’inku. Ja vse s’a zmahav u svojich tvoroch ukazaty pravdyvŷj žŷvot Rusynuv, jich svitlu dušu, psichologiju, skromnosť, myroľubstvo, bohatstvo jich materialnoho y duchovnoho svita. U s’um ja prodovžovav tradiciji Fedora Manajla, kotrŷj u svuj čas bŷv mojim nastavnykom, učyteľom, ukazav my, jak u tvorčosty treba služŷty svojuj zemly, svojim krajanam, vyďity velykoje u malomu, otvor’aty sutnosť predmetuv, bŷty pravdyvŷm” …
… „Duže pryjatno, že premija ymeny Yvana Manajla, sŷna moho druha y učyteľa Fedora Manajla, raduvu s’a, že za doručeňom Svitovoho Konhresa Rusynuv y RNS varoša Vaca premiju peredaje Fond Manajla. Z s’ov famili’ov mene kapčavuť dovhi rokŷ družbŷ y sotrudnyctva. Pro mene toto osoba c’innosť. Želavu premiji ymeny Yvana Manajla otvor’aty novi ymena dostojnŷch sŷnuv rusyns’koho naroda. Naj s’a premija pomahať zmucňovaňu y rozvoju rusyns’kuj kulturŷ na všŷtki buduči rokŷ.”
iz staťi Viktoriji Manajlo-Prychoďko
Vece ynformaciy za premiju: https://www.manajlo-ivan.com/pro-arte-ruthenorum-award
Andrij Manajlo
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2024
2% z Vašich daní
Uchádzame sa o Vašu priazeň...
Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom.
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej právnickej osobe
Evidenčné čí…
25.04.2024
Virológ Borecký – vedec, profesor, akademik s rusínskymi koreňmi
25. apríla uplynie sto rokov od narodenia významného virológa, imunológa a dlhoročného šéfa Virologického ústavu SAV Ladislava Boreckého, ktorý pochádzal z Uble, z rusínskej rodiny na Hornom Zemplíne.
V lete 1904 prišiel do Uble na Hornom Zempl…
16.04.2024
Pozvánka. RUSÍNSKÝ DEN v Lužickém semináři v Praze
Společnost přátel Lužice a Společnost přátel Podkarpatské Rusi vás zvou na
RUSÍNSKÝ DEN
v sobotu 20. 4. 2024 v Lužickém semináři v Praze.
Na programu, který začíná v 10 hodin dopoledne, jsou přednášky, beseda, divadlo i ochutnávka tradi…
16.04.2024
Pozvánka na premiéru do DAD
Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne
(Tlačová správa)
Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
15.04.2024
Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU
Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU.
V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
14.04.2024
Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?
Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
"Try pacatka" špecialita labirskoj korčmy.
Čašnyk vam prynese fľašku rusyňskoj borovičky a dvoch kamaraťiv.
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať