Perzekvovali ho pre názory
Roku 1956 pri príležitosti 100. výročia narodenia Alexandra Duchnoviča Kultúrny zväz ukrajinských pracujúcich v Prešove usporiadal vedeckú konferenciu o tomto významnom rusínskom národnom buditeľovi. Na konferenciu pricestovala sovietska delegácia na čele s J. P. Kyryľukom, ktorý predniesol referát. Odsúdil používanie termínu „bývalé Uhorsko“ a tvrdil, že to bola pradávna ukrajinská krajina, ktorá v 10. a 11. storočí bola súčasťou Kyjevskej Rusi a v 11. storočí sa jej zmocnili maďarskí feudáli. Ďalej odmietol rozlišovanie východného Slovenska a Zakarpatska, pretože to takisto bola ukrajinská krajina, ktorú opanovali Maďari a umelo rozdelili na komitáty alebo župy. V 19. storočí to bol jeden celok.
Toto tvrdenie pobúrilo mladého, v tom čase 28-ročného Ľudovíta Haraksima. Dovolili mu, aby sa proti tomu dodatočne ohradil zrejme len v podobe poznámok, ktoré vyšli v zborníku materiálov z vedeckej konferencie. PhDr. Ľudovít Haraksim, CSc., pekný a vysoký muž, bol známy rusínsky historik. Zaoberal sa sociálnymi a kultúrnymi dejinami Ukrajincov na Slovensku (až po roku 1990 sa začal používať pojem Rusíni). Veľkú pozornosť venoval buditeľskej činnosti, národnému obrodeniu Rusínov v Uhorsku a činnosti jeho hlavných predstaviteľov A. Duchnoviča, A. Dobrjanského, A. Pavloviča a ďalších.
Narodil sa 1. augusta 1928 v Užhorode. Rodina Haraksimovcov pochádzala z Vyšnej Jablonky, ale jeho otec počas tridsiatych rokov minulého storočia pracoval na stavbe československej železnice, ktorá mala základňu v Užhorode. Tu spoznal manželku (slovenského pôvodu) a tu sa Ľudovít narodil a získal vzdelanie. (Mimochodom, po vojne sestra Ľudovíta bola učiteľkou manželky P. R Magocsiho v ľudovej škole vo Vyšnej Jablonke.) V Užhorode Ľ. Haraksim ukončil ľudovú školu. Strednoškolské štúdium absolvoval v tamojšom Ruskom gymnáziu. Po vojne jeho rodina optovala do Československa (prijala štátne občianstvo tohto štátu). Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave študoval históriu a ruský jazyk. Ako tému svojej kandidátskej práce si zvolil vzťahy medzi Slovákmi a Ukrajincami v 17. a 18. storočí. Bol asistentom na Katedre dejín FF UK, neskôr pracoval v Inštitúte dejín európskych socialistických krajín Slovenskej akadémie vied a v Historickom ústave SAV. Ako výborný odborník na medzinárodné vzťahy bol roku 1968 členom vládnej komisie pre federálne usporiadanie ČSSR. Je autorom niekoľkých historických kníh a článkov. Venoval sa najmä problematike medzislovanských vzťahov v prvej polovici 19. storočia. V Martine vydal publikáciu: Z dejín Ukrajincov na východnom Slovensku (1957). V Historickom časopise, roč. 1960, uverejnil článok Hnutie ukrajinského Zakarpatska a východného Slovenska, myšlienka slovanskej vzájomnosti. Významným činom bolo vydanie knihy K sociálnej a kultúrnej histórie Ukrajincov na Slovensku do roku 1867 (1961). V Čechách publikoval prácu Slovanství v dějinách Čechů a Slovaků, Od Kollárova slovanství k slovenství 1835 –1848 (1968).
Roku 1970 sa začali politické čistky vo všetkých inštitúciách v Československu. Konali sa aj v Historickom ústave SAV. Jeho neprajníci mu vyčítali, že revolučné roky 1848–1849 vysvetľoval nemarxisticky a nesúhlasil s vojenskou intervenciou 21. augusta 1968. Zakázali mu publikovať. Vyhodili ho z práce v ústave a bol rád, keď sa mu podarilo zamestnať sa v Slovenskom národnom múzeu ako archivár, úradník a znalec múzejných zbierok. Jeho meno sa nesmelo uvádzať v katalógoch výstav, ktoré pripravoval. Napriek zákazu publikovať naďalej sa venoval historickému výskumu rusínskeho národa. Osobitosť jeho vývinu videl v tom, že Rusíni na severnom Slovensku sa nikdy v minulosti neocitli v jednom štátnom útvare s väčšinou svojho národa, ako to bolo na Podkarpatskej Rusi. V Zemplíne, Šariši a na Spiši tvorili Rusíni menšinu a prevahu malo slovenské obyvateľstvo.
Po prevrate roku 1989 vydal vo Vydavateľstve Veda v Bratislave publikáciu Národnosti na Slovensku (1993). Bol aktívnym členom Matice slovenskej a roku 1990 jej predsedom. Angažoval sa v historickom odbore Matice slovenskej, za čo mu udelili najvyššie ocenenie za prínos v rozvoji historickej vedy – Cenu Daniela Rapanta. Bol podpredsedom Slovenskej historickej spoločnosti, členom Rady vlády SR pre národnosti, členom Kolégia ministra kultúry SR a členom Slovenského helsinského výboru. Patril k najlepším odborníkom na históriu Rusínov na Slovensku, ale pre svoje názory ho perzekvovali, čo nebolo voči nemu čestné. Zomrel 18. novembra 2008 v Bratislave.
MAGDALÉNA LAVRINCOVÁ
Foto:
Ľudovit Haraksim /prvý zľava/, Alexander Duleba, Ivan Pop
www.rusyn.sk
ĽUDOVÍT HARAKSIM
01.08.1928 narodil sa v Užhorode, dnes Ukrajina, Ľudovít Haraksim, slovenský historik. Ukončil Filozofickú fakultu UK v Bratislave. Pracoval v Ústave dejín socialistických štátov SAV, neskôr v Historickom ústave SAV a Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Uznávaný špecialista na históriu Rusínov a rusínsko-slovenské vzťahy. Autor fundamentálnej monografie zo sociálno-kultúrnej histórie Rusínov "K sociálnym a kultúrnym dejinám Ukrajincov na Slovensku do r. 1867" (1967). Významná je štúdia "Obrodenie Rusínov", publikovaná v knihe "Rusíni: Otázky dejín a kultúry" (1994), s. 79-94. Zomrel 18.11.2008 v Bratislave.
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2024
2% z Vašich daní
Uchádzame sa o Vašu priazeň...
Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom.
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej právnickej osobe
Evidenčné čí…
24.03.2024
DUCHOVNÉ STRETNUTIE NA TÉMU “LADOMIRSKE MNÍŠSTVO”
V nedeľu víťazstva pravoslávia sa uskutočnilo s požehnaním Jeho Blaženosti Rastislava arcibiskupa prešovského a metropolitu českých krajín a Slovenska duchovné stretnutie mládeže a veriacich na tému “Ladomirske mníšstvo” v chráme sv. archanjela …
24.03.2024
Ako dopadli voľby v Prešovskom kraji
Pellegrini získal v Prešovskom kraji o 35-tisíc hlasov viac hlasov než minule Čaputová
V Harabinovom okrese vyhral Korčok.
PREŠOV. V minulých prezidentských voľbách dostala v Prešovskom kraji v prvom kole najviac hlasov Zuzana Čaputová, kr…
23.03.2024
Moskva žiada Berlín, aby uznal blokádu Leningradu za genocídu
Chce aj peniaze
Ruská diplomacia žiada Nemecko, aby uznalo 900-dňové obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu. V pondelok ho k tomu vyzvala v diplomatickej nóte, v ktorej zároveň požaduje od Berlína ďalšie odškodnenie pre…
23.03.2024
Rozhovor. Slovenský venkov nikdy sounáležitost s Čechy necítil
Společný národ byla idea elit, říká historik Jan Rychlík
S profesorem Janem Rychlíkem, který právě teď o dějinách Slovenska vydává knihu, o českých četnících na Muráni, o Svaté říši římské, o Masarykově konceptu čechoslovakismu, trochu i o ko…
22.03.2024
V Prešove rokovali biskupi na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov
Gréckokatolícki biskupi sa v utorok 19. marca zišli na arcibiskupskom úrade v Prešove na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov. Zasadanie tohto zákonodarneho zboru sa uskutočnilo po dvoch rokoch, nakoľko po zrieknutí sa úradu prešovského arcibi…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Teta Paraska:
-Hrichy druhych sudyty znate?! Žačnyjte od svojich - ta ku hrichom druhych sja any ne doberete...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať