Petro Lodij – rusínsky učenec v Petrohrade

Petro Lodij – rusínsky učenec v Petrohrade
04.04.2019

RUSKO. V uplynulých dňoch sa zástupcovia Občianskeho združenia Rusinija spolu s vedením Obce Zboj a študentmi vysokých škôl v rámci projektu FPKNM 2018 rusínskej národnostnej menšiny zúčastnili na poznávacom pobytu v Petrohrade, s cieľom získať nové poznatky o živote a práci Petra Dmitrijeviča Lodija, ktorý sa narodil v roku 1764 v Zboji. Ako jeden z prvých rusínskych učencov pôsobil na Petrohradskej univerzite až do roku 1829.

Na stretnutí so zástupcami univerzity - na mieste pôsobenia a života prvého dekana Právnickej fakulty, vedeniu univerzity odovzdali oficiálny pozývací list na návštevu Slovenskej republiky do obce Zboj na tematické oslavy, ktoré sa uskutočnia v roku 2019 na počesť osláv 255. výročia narodenia a 190. výročie úmrtia P.D. Lodija.

Hľadaním hrobu rodáka na cintoríne z XVIII. storočia pri SvjatoTrojickej Alexandro-Nevskej Lavre ukončili putovanie po stopách rusínskeho učenca. Poznávacím pobytom získali hodnotný zdroj informácií o krajanovi, ktoré budú postupne spracované do informačného buletinu. Projekt bol finančne podporený z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

Mgr. Milena Lancošová, výkonná riaditeľka OZ Rusinija


********
Rusínske kalendárium 
04.05.1764 narodil sa v obci Zboj, okr. Snina, Peter Lodij, pedagóg, filozof, profesor na univerzite v Petrohrade. Študoval na veľkovaradínskom gymnáziu a na filozofickej fakulte vo Ľvove. V r. 1797 dekan Filozofickej fakulty vo Ľvove. V r. 1801-1803 profesor filozofie a matematiky Krakovskej univerzity. V r. 1803 odišiel do Petrohradu, profesor Petrohradského pedagogického inštitútu a prvý dekan Filozofickej fakulty Petrohradskej univerzity. Prednášal filozofiu, logiku, metafyziku a teóriu všeobecných práv, zoznamoval ruských študentov s filozofiou Kanta. Napísal množstvo prác z filozofie, učebnice logiky. Preložil z latinského jazyka učebnicu filozofie nemeckého vedca Ch. Baumeistera, učebnicu F. Zeilera "Častnoje jestvestvenoje pravo" (Súkromné prirodzené právo) a A. Feierbacha "Uglovoje pravo" (Trestné právo). Autor orginálnych filozofických prác, kde vystupuje ako filozof neohraničenej viery v možnosti vedy. Zomrel 10.06.1829 v Petrohrade. 

Podvihorlatské noviny
Naspäť na aktuality