Po polstoročí v škole v Krajnej Poľane končia vykurovanie uhlím
Namiesto uhlia odpad zo stolárskych dielní. Škola v obci Krajná Poľana pri slovensko-poľskej hranici sa zbavila nepríjemného čierneho prachu a nahradila ho granulami. Žiakom je teplejšie a spokojný je i školník.
V obci bez plynofikácie miestni kúria drevom, no škola bola výnimkou. Roky tu kúrili najprv hnedým a neskôr čiernym uhlím. „Inú možnosť sme nemali. Drevo túto školu nevykúri, má slabú výhrevnosť. Pre nás bolo jedinou možnosťou na vykúrenie uhlie, ktoré sme brali z Poľska, lebo môžem povedať, že bolo o polovicu lacnejšie ako zo Slovenska,“ ozrejmil riaditeľ Základnej školy v Krajnej Poľane Jozef Bilas.
„Na mesiac išiel jeden kamión. Sedemnásť ton sa spálilo za mesiac,“ dodal školník v Základnej škole Krajná Poľana Vladimír Bokša.
Uhlím tu kúrili 51 rokov. Bola to obrovská záťaž najmä pre školníka. „Pokým sa zohrialo, tak to trebalo tri hodiny pred vyučovaním už. Tri hodiny, no, od pol piatej - piatej začať kúriť. Keď boli veľké mrazy, tak aj cez víkend, samozrejme,“ doplnil školník Vladimír Bokša. Teraz je tomu koniec. Starý kotol na uhlie sme už v školskej kotolni nenašli. Vďaka financiám z Environmentálneho fondu sa ho škola v Krajnej Poľane konečne zbavila. Namiesto neho školník obsluhuje nový a moderný na biomasu. „Máme asi jeden z najmodernejších kotlov na Slovensku, ktorý sme spustili minulý týždeň a hneď vidno, že je teplejšie v škole. Automaticky všetko dávkuje, je to kľudnejšia a čistejšia robota pre školníka,“ doplnil riaditeľ školy Jozef Bilas.
Teplejšie majú žiaci v triedach a spokojnejší je aj spomínaný školník. Drevené peletky vyrábané napríklad aj z odpadu v stolárskych dielňach nemusí naberať lopatou. Do kotla smerujú z obrovského zásobníka, v ktorom je aktuálne 24 ton peletiek. „Je to luxus, dalo by sa povedať. Je to iná úroveň. Nie je to náročné ovládanie, dá sa to,“ pochvaľoval si školník Vladimír Bokša. Nový spôsob vykurovania tejto školy je nielen čistejší a ekologickejší, ale škole by mal ušetriť aj značný obnos peňazí. „Uhlie nás vyšlo okolo tých 10 až 12-tisíc eur.“ Teraz to bude lacnejšie? „Dúfam, že hej,“ uzavrel riaditeľ školy.
140-tisícová štátna investícia je pre plneorganizovanú školu obrovským prínosom. Ušetrené financie chcú neskôr použiť na zateplenie budovy.
(pn)
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2024
2% z Vašich daní
Uchádzame sa o Vašu priazeň...
Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom.
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej právnickej osobe
Evidenčné čí…
16.04.2024
Pozvánka. RUSÍNSKÝ DEN v Lužickém semináři v Praze
Společnost přátel Lužice a Společnost přátel Podkarpatské Rusi vás zvou na
RUSÍNSKÝ DEN
v sobotu 20. 4. 2024 v Lužickém semináři v Praze.
Na programu, který začíná v 10 hodin dopoledne, jsou přednášky, beseda, divadlo i ochutnávka tradi…
16.04.2024
Pozvánka na premiéru do DAD
Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne
(Tlačová správa)
Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
15.04.2024
Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU
Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU.
V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
14.04.2024
Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?
Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
14.04.2024
Ruský zlatý poklad a čs. legionáři
Pár slov úvodem
V posledních letech se v médiích čas od času objevují zprávy k otázce ruského zlatého pokladu, které jsou buď přímým obviněním, nebo naznačují, že snad jeho část v letech 1918-1920 měli ukradnout čs. legionáři. Většina těchto rů…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ bere poharyk borovičky do ruky, vstavať v korčmi zos stoličky i hvaryť svojim kamaratom:
- Prypyvam na moju Parasku, dnyskaj mať 40...
- Ujku, vy mate taku molodu ženu? zvedavo sja žviduje molodyj parobok.
- Ňi, ja bisiduju o horjački..., odpovidať ostro ujko.
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať